
Kúpa nehnuteľnosti predstavuje významný krok v živote jednotlivca alebo rodiny, spojený s ekonomickými, sociálnymi a emocionálnymi faktormi. Vzhľadom na závažnosť tohto rozhodnutia je dôležité, aby právny poriadok poskytoval ochranu starostlivým kupujúcim a zároveň riešil otázku právnej relevancie princípu nemo plus iuris v slovenskom občianskom práve. Tento článok sa zaoberá definíciou prechodu na súkromné vlastníctvo, právnymi aspektmi predaja nehnuteľností, problematikou dobromyseľného nadobudnutia a investigatívnou povinnosťou kupujúceho.
Predaj nehnuteľnosti sa môže uskutočniť v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom režime. Obchodný zákonník (OBZ) neobsahuje všeobecnú úpravu pravidiel pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku (OZ). Kúpa nehnuteľnej veci v obchodnoprávnych vzťahoch patrí k tzv. kombinovaným (zmiešaným) obchodnoprávnym vzťahom. V zmysle § 409 a nasl. OBZ sú predmetom kúpnej zmluvy výlučne hnuteľné veci (tovar), čím sú z kategórie aplikácie týchto ustanovení vylúčené nielen veci nehnuteľné, ale aj iné predmety právnych vzťahov. Uvedené je expressis verbis potvrdené aj v znení § 446 OBZ, ktorý upravuje pravidlá o nadobudnutí vlastníckeho práva výlučne k tovaru.
Osobitný prípad predstavuje zmluva o predaji podniku (§ 476 nasl. OBZ), ktorej súčasťou môžu byť aj nehnuteľné veci. Podľa § 483 ods. 3 OBZ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Interpretácia tohto ustanovenia je sporná, pričom existujú dva prístupy:
Medzi základné charakteristické črty vecných práv patrí ich publicita. Práve tento aspekt vecných práv predstavuje jeden z rozdielov vo vzťahu k obligáciám ako v zásade súkromným (diskrétnym) právnym skutočnostiam. Slovenská občianskoprávna úprava vychádza z princípu kauzálnej tradície, podľa ktorého je pre účinný prevod vlastníckeho práva potrebná existencia právneho dôvodu (titulus) a spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (modus). Právne účinky zápisu osoby v katastri nehnuteľností ako vlastníka nehnuteľnosti sa týkajú princípu materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Súčasná úprava neposkytuje dostatočnú ochranu dobromyseľnému kupujúcemu, keďže kladie dôraz na ochranu skutočného stavu pred stavom evidovaným. Riešenie by mohla predstavovať syntéza prístupov, ktorá by hľadala rovnováhu medzi ochranou skutočného a evidovaného stavu.
Právny režim de lege lata a rozhodovacia činnosť slovenských súdnych autorít kladú zvýšený dôraz na potrebu predzmluvnej prevencie zo strany nadobúdateľa vlastníckeho práva (kupujúceho). Prevencia musí smerovať nielen k skúmaniu stavu evidovaného, ale aj skutočného. Investigatívna povinnosť kupujúceho predstavuje sumár preventívnych krokov pri skúmaní oprávnenia predávajúceho.
Prečítajte si tiež: Podmienky prechodu dôchodku
Prvý druh týchto povinností predstavujú esenciálne povinnosti, ktoré zakladajú pre druhú stranu nárok na plnenie. Druhý druh povinností nezakladá nárok na plnenie pre druhú stranu a ich nesplnenie nemôže viesť k uplatneniu náhrady škody. V germánskom právnom priestore bývajú tieto povinnosti označované ako povinnosti nižšieho druhu popr. kvázipovinnosti (v nem. právnej terminógii „Obliegenheit). Príkladom takejto povinnosti je povinnosť kupujúceho prezrieť predmet predaja a reklamovať prípadné vady dodanej veci. Podobne ako identifikácia faktických vád, aj identifikácia právnej vady veci je predmetom právnych (kvázi)povinností zo strany kupujúceho. Existencia tejto povinnosti je v zahraničných úpravách výsledkom sudcovského dotvárania práva pri posudzovaní dobromyseľnosti nadobúdateľa vlastníckeho práva.
V rozhodovacej činnosti NS ČR bol formulovaný názor, že bežná opatrnosť zmluvnej strany pri nadobúdaní vecného práva zásadne nezahrňuje aj povinnosť učiniť aktívne kroky smerujúce k tomu, aby sa zmluvná strana uistila, že zapísaný stav je v súlade so skutočným stavom, no uvedené neplatí, ak existujú objektívne okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o súlade medzi zapísaným a skutočným stavom. K rovnakému záveru prichádza aj poľský SN, keď deklaruje, že kupujúci nemôže byť vystavený povinnosti skúmať skutočný stav vlastníckych vzťahov nehnuteľnosti, no uvedené sa nevzťahuje na prípad, ak by sa v rámci riadnej starostlivosti - ktorú by bolo možné od osoby v rovnakom postavení očakávať - mohol dozvedieť o rozpore evidovaného a skutočného stavu. Rakúsky OGH vychádza taktiež z názoru, že požiadavky na investigatívnu aktivitu kupujúceho nemôžu byť zbytočne exponované inak by pozemková kniha strácala na svojom význame. Princíp materiálnej publicity však nechráni kupujúceho, ktorý by pr…
Kúpa pozemku si vyžaduje pozornosť a obozretnosť, pričom jedným z najčastejších problémov je absencia prístupovej cesty. Ak záujemca podcení preverenie vlastností pozemku, môže zistiť, že mu chýba prístupová cesta, čo môže viesť k patovej situácii. Povinnosť zabezpečiť prístupovú cestu má kupujúci, nie mesto alebo obec. Ak na pozemok vedie cesta, o ktorej si vlastník myslí, že je štátna, avšak môže byť súkromná, treba si túto skutočnosť overiť pred podpisom zmluvy.
Ak vlastník priľahlého pozemku nie je ochotný vyjsť v ústrety, povinnosť vyriešiť vzniknutú patovú situáciu má vlastník predmetného pozemku vo vlastnej réžii. Nijaký úrad nemôže vydať príkaz vlastníkovi priľahlého pozemku, aby proti svojej vôli povolil susedovi prejazd alebo mu predal či prenajal časť zo svojho pozemku, ktorý je jeho súkromným vlastníctvom. Prioritou je osobné vlastníctvo, nad ktoré možno nadradiť len verejný záujem, aj to nie bez obmedzení.
Ak sa majiteľ väčšieho pozemku rozhodne rozdeliť ho na niekoľko menších a predať záujemcom, musí zabezpečiť, aby bolo na každom z týchto pozemkov bremeno prechodu a prejazdu. Ak záujemca kupuje pozemok mimo štátnej prístupovej cesty a overil si, že na tých, cez ktoré musí od nej k svojmu pozemku prejsť, je toto bremeno, ich vlastníci nemajú právo mu prejazd odoprieť.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca prechodom na starobný dôchodok
Ak bol pozemok niekým využívaný istý počet rokov, stáva sa jeho majetkom na základe zvykového práva. Ak si vlastník kúpil pozemok vedľa prístupovej cesty, ktorú predtým desaťročia používal predchádzajúci majiteľ pozemku a nemala iného súkromného majiteľa, nik mu nemôže zakázať používať ju.
Ak si záujemca kúpi pozemok, ku ktorému už prístupová cesta nesiaha, môže si ju aj sám zabezpečiť. Treba však pamätať na to, že podľa zákona musí spĺňať určité kritériá, ktoré sa týkajú najmä jej rozmerov.
Predkupné právo sa dá obísť tak, že sa vlastníkovi predkupného práva ponúkne predmetný pozemok za takú premrštenú cenu, že ju jednoducho nekúpi.
Ak je jediný prístup k domu cez súkromné pozemky a neexistuje vecné bremeno, existuje zákonný spôsob zriadenia vecného bremena súdom. Občiansky zákonník pamätá na situáciu tzv. nevyhnutnej cesty (§ 151o ods. 3 OZ). Toto právo má však prísne podmienky:
Ak určitá cesta na súkromnom pozemku slúži verejnosti alebo aspoň širšiemu okruhu užívateľov na prístup a vlastník pozemku ju dlhodobo umožňoval využívať bez obmedzenia, môže taká komunikácia nadobudnúť charakter verejnej účelovej cesty. Vlastník pozemku nemôže brániť jej obvyklému užívaniu verejnosťou.
Prečítajte si tiež: Oznamovacia povinnosť pri rodičovskom príspevku
Obec má záujem a čiastočne aj právnu povinnosť dohliadať na dostupnosť komunikácií, ale pri už postavených domoch bez prístupu nemá priamu zákonnú povinnosť vyriešiť to na svoje náklady. Očakáva sa skôr spolupráca súkromných strán.
V obchodnej praxi sa využíva inštitút výhrady vlastníckeho práva, ktorý si podnikatelia zahŕňajú do svojich zmlúv resp. obchodných podmienok. Podľa § 445 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak odberateľ napriek nezaplateniu kúpnej ceny za dodávku tovaru tento ďalej predal svojim odberateľom, aj keď nie je jeho vlastníkom, a to napriek zrejmému nesúhlasu dodávateľa - predávajúceho, vystavuje sa riziku trestného stíhania za trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.
Podľa ustanovenia § 213 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Zverenou vecou je aj vec predaná s výhradou vlastníctva.
tags: #prechod #na #sukromne #vlastnictvo #definicia