Prechod Práv a Povinností na Základe Plnomocenstva: Komplexný Prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou prechodu práv a povinností na základe plnomocenstva v kontexte slovenského právneho poriadku. Analyzuje sa tu dedenie, vydedenie, konanie o dedičstve, ako aj možnosti zastupovania konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a rozdiel medzi plnomocenstvom a prokúrou.

Smrť Fyzickej Osoby a Dedičské Konanie

Smrťou fyzickej osoby zaniká jej spôsobilosť mať práva a povinnosti, čo znamená, že fyzická osoba prestáva byť právnym subjektom. Následne nastupuje dedičské konanie. Dedením rozumieme všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Smrť fyzickej osoby, teda poručiteľa, spôsobuje vznik dedičsko-právneho vzťahu. Dediť je možné len po fyzickej osobe.

Odmietnutie Dedičstva

Právny úkon, ktorým dedič dáva najavo, že sa nechce stať dedičom, sa nazýva odmietnutie dedičstva. Musí ísť o ústne vyhlásenie dediča na súde, ktorý dedičstvo prejednáva, alebo o písomné vyhlásenie, ktoré je potrebné zaslať súdu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú ex tunc - teda od okamihu smrti poručiteľa - takže skutočne povolaný dedič sa dedičom nestáva a nevstupuje do dedičského konania. Ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony, môže dedičstvo odmietnuť prostredníctvom zákonného zástupcu, ktorý si však musí na takýto úkon vyžiadať schválenie súdu, pretože odmietnutie dedičstva nemožno považovať za bežný právny úkon pri spravovaní majetku poručiteľa.

Lehota na vyhlásenie odmietnutia dedičstva trvá jeden mesiac a plynie od času, keď bol dedič súdom, resp. notárom ako súdnym komisárom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Pre plynutie tejto lehoty teda nie je rozhodujúcim deň smrti poručiteľa ani deň, kedy sa dedič o tejto udalosti dozvie. Túto zákonnú lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Dedič, ktorý vyhlási, že dedičstvo odmieta, nemôže toto svoje vyhlásenie odvolať, a to ani v prípade, že neuplynula lehota na odmietnutie dedičstva. Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo len čiastočné odmietnutie dedičstva, by nemalo právne účinky a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu.

Kto je Dedič?

Dedičom rozumieme osobu, ktorá je povolaná dediť na základe závetu alebo priamo zo zákona. Dedičom zo zákona je fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je osoba, ktorú za dediča označí poručiteľ. Takou osobou môže byť tak fyzická osoba, ako i právnická osoba, dokonca aj štát. Na to, aby bol dedič spôsobilý dediť, je nutné, aby mal spôsobilosť na práva a povinnosti. Dedič, ktorý je povolaný dediť, sa môže svojím konaním vylúčiť z dedičského konania a tým sa stane nespôsobilým dedičom.

Prečítajte si tiež: Podmienky prechodu dôchodku

Dedičská Nespôsobilosť

Dedič je nespôsobilý dediť, ak sa dopustil spáchania úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Dedičská nespôsobilosť, resp. jej následky nastávajú bez ďalšieho, teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti a nastáva priamo zo zákona. Dedičská nespôsobilosť trvá až do okamihu, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Odpustenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, na ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú právnu formu. Môže k nemu dôjsť písomne, ústne alebo mlčky, čiže konkludentne. Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ruší a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.

Vydedenie

Pod pojmom vydedenie treba rozumieť taký prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa neopomenuteľnému dedičovi odníma dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť, vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne. Ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka taxatívne vymenúva dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Formálnou náležitosťou vydedenia je existencia listiny o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia.

Vydedenie, ktoré spĺňa zákonom stanovené náležitosti, spôsobuje, že vydedená osoba sa nestane dedičom. Jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľ môže počas svojho života rozhodnutie o vydedení zmeniť.

Prechod Dlhova Zodpovednosť Dedičov

Okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto, čo znamená, že sa stáva subjektom všetkých práv a povinností, ktoré po smrti nezanikajú. Prechod dlhov poručiteľa na dediča upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 470 - § 472. Zodpovednosť dediča je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič pritom zodpovedá za dlhy poručiteľa nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, t. j. ktoré zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom. V prípade, že dedičov je viac, určuje sa miera ich zodpovednosti podľa pomeru toho, čo z dedičstva skutočne nadobudli, a to k celému dedičstvu. Mieru zodpovednosti každého z nich možno zistiť na základe vyporiadania dedičstva. Ak obdarovaný dedič z dedičstva nedostane nič, je úplne vylúčený zo zodpovednosti za poručiteľove dlhy. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov. Súd takúto dohodu schváli, ak neodporuje dobrým mravom.

Dedičské Skupiny

Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny:

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca prechodom na starobný dôchodok

1. Prvá skupina: Patria sem členovia najužšej rodiny, t. j. poručiteľov manžel/ka a deti. Predpokladom dedenia v tejto skupine je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí žiadny potomok, manžel dedí až v druhej skupine. Pokiaľ ide o manžela ako o dediča, rozhoduje trvanie manželstva v čase poručiteľovej smrti. Nededí bývalý rozvedený manžel. K dedeniu sú povolané všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho. Dedičia v tejto skupine dedia rovnakým dielom. Pre výšku dedičského podielu každého z nich je rozhodujúci celkový počet dedičov. Ak nededí niektoré dieťa, zákon povoláva na jeho miesto jeho potomkov.
2. Druhá skupina: Dedičia druhej skupiny nastupujú v tom prípade, ak niet potomka, ktorý by po poručiteľovi dedil, t. j. ak poručiteľ nemal deti alebo ak sa ani jeden potomok nedožil jeho smrti, prípadne ak sú nespôsobilí dediť, sú vydedení a pod. V druhej skupine je osobitne vymedzený dedičský podiel manžela. Tu manžel dedí najmenej polovicu dedičstva. O druhú polovicu sa delia ostatní dedičia patriaci do tejto skupiny, a to rovnakým dielom. Ak poručiteľ zanechal len manžela, dedí tento celé dedičstvo. To isté platí v prípade, že po poručiteľovi dedí len jeden z rodičov. Iný prípad ale nastáva v situácii, ak nededí ani manžel a ani rodičia poručiteľa. Spolužijúce osoby dedia v tretej skupine a nie v druhej skupine.
3. Tretia skupina: V tejto skupine dedia súrodenci a spolu s nimi osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
4. Štvrtá skupina: Do tejto skupiny sú zaradení prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti, t. j.

Dedenie zo Závetu

Dedenie zo závetu je veľmi málo používaná forma dispozície s vlastným majetkom pre prípad smrti. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu rozhodovať o svojom majetku po smrti. Prejav vôle musí byť výslovný a musí byť z neho zrejmé, čo chcel ním poručiteľ vyjadriť a navyše musí spĺňať formu požadovanú zákonom. Závet musí urobiť poručiteľ osobne. Zastúpenie je vylúčené. Závet môže zriadiť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu urobiť závet len vo forme notárskej zápisnice. Všetky druhy závetov majú spoločné to, že musia byť vyhotovené v písomnej forme, pričom podkladom písma môže byť akákoľvek hmota (nielen papier), ktorá je spôsobilá zachytiť písomné osvedčenie tak, aby mohlo slúžiť ako listinný dôkaz. Závet musí byť opatrený podpisom závetcu, prípadne podpisom svedkov. Veľmi podstatnou náležitosťou závetu je uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný.

Druhy Závetov

1. Holografný závet: Ide o vlastnoručný závet. V jeho prípade sa vyžaduje, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou. Musí v ňom byť uvedený dátum, kedy ho podpísal a na jeho konci musí byť pripojený vlastnoručný podpis.
2. Alografný závet: Ide o závet nenapísaný vlastnou rukou. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že obsah listiny je prejavom jeho poslednej vôle. Svedkovia musia závet podpísať.

Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, fyzické osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, a nevidomé osoby môžu prejaviť svoju vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a svedkami podpísaná. Závetca musí pred troma spôsobilými svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. V závete musí byť ďalej uvedené, že závetca nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a navyše akým spôsobom potvrdil poručiteľ, že listina obsahuje jeho vôľu.

Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu je ustanovenie dedičov. Ak by tento písomný prejav nesmeroval k určeniu dediča, nešlo by o závet. Zásadná voľnosť pri vyhotovení závetu je obmedzená len vo vzťahu k ochrane neopomenuteľných dedičov. Znamená to, že maloletí dedičia musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali, keby dedili zo zákona a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Závetca sa môže rozhodnúť zrušiť závet.

Prejednanie Dedičstva a Úloha Súdu

Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva okamihom smrti poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Prejednanie dedičských vecí patrí do právomoci súdov s tým, že súdy môžu poveriť notára, aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve vrátane vydania osvedčenia o dedičstve. Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo. Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 (maloletý potomok) neodôvodnene zvýhodnený.

Prečítajte si tiež: Oznamovacia povinnosť pri rodičovskom príspevku

Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky. Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od pravého dediča.

Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané. V prípade ochrany dediča ide o špeciálnu úpravu ochrany vlastníctva, a to tým, že na rozdiel od vlastníckeho práva sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie právoplatne skončilo. Tento právny inštitút upravuje právo oprávneného dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom. Za oprávneného dediča je potrebné pokladať toho, v prospech koho svedčí niektorý z dôvodov dedenia a napriek tomu nebol účastníkom dedičského konania. Právo oprávneného dediča proti neoprávnenému dedičovi je súdne vymáhateľné žalobou na vydanie dedičstva. Nepravý dedič je povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má. Nepravý dedič má právo na náhradu vynaložených nákladov v celom rozsahu len vtedy, ak nevedel a nemohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov má vtedy, ak o tom vedel alebo mohol vedieť.

Konanie o Dedičstve Podľa Občianskeho Súdneho Poriadku

Konanie o dedičstve upravuje Občiansky súdny poriadok v § 175a - § 175zd. Konanie o dedičstve môžeme rozdeliť na dve štádiá. Prvým štádiom je zisťovanie majetku poručiteľa a druhým štádiom je vlastné prejednanie a rozhodnutie o dedičstve. Konanie je otvorené vydaním uznesenia, proti ktorému nie je možné sa odvolať a z tohto dôvodu nie je potrebné ho doručovať. Na konanie o dedičstve je príslušný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko a ak nemal bydlisko alebo toto nemožno zistiť, potom je príslušný súd, v ktorého obvode mal naposledy pobyt. Ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok. Začiatkom prvého štádia konania o dedičstve je predbežné vyšetrenie, ktorého účelom je zistiť majetok a okruh dedičov poručiteľa. V tomto štádiu súd zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, údaje potrebné pre zistenie dedičov, pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Predbežné vyšetrenie sa končí spísaním zápisnice o predbežnom vyšetrení. Rozhodovanie v konaní o dedičstve závisí od zistení z prvého štádia tohto konania.

• Ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam.
• Ak je dedičov viac a dohodnú sa vzájomne o vyporiadaní dedičstva, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp.
• Pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci.

V rámci dedičského konania môže dôjsť k rôznym sporom medzi dedičmi. Tieto spory sa spravidla nemôžu riešiť v nesporovom postupe notára ako súdneho komisára. Podstatou právnej otázky je právne sporné posúdenie takých skutočností, ktoré sú medzi dedičmi nesporné. - o otázkach, od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie o dedičskom práve (napr. Osvedčenie o dedičstve ako i uznesenie o dedičstve majú iba deklaratórny charakter. K nadobudnutiu dedičstva dochádza smrťou poručiteľa.

Zastupovanie Konateľa Spoločnosti s Ručením Obmedzeným (s.r.o.)

Konateľ je štatutárny orgán s.r.o., ktorý ju zastupuje navonok - vo vzťahu k tretím osobám (napr. súdom), inštitúciám (napr. bankám) a pod. Konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Konateľa vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Osoba sa stane konateľom tým dňom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia. Konateľom môže byť len fyzická osoba (nie právnická osoba). Konateľ sa zapisuje do Obchodného registra. V prípade jednoosobovej s.r.o. je zakladateľ súčasne aj konateľom. Úlohou konateľa je riadiť chod s.r.o. (napr. vedie zoznam spoločníkov a informuje spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konateľa v žiadnom prípade nestotožňujeme so spoločníkom s.r.o.

Zastupovanie Konateľa na Základe Plnomocenstva

Občiansky zákonník upravuje zastúpenie v ustanoveniach (§ 22 a nasl.), ktorý rozlišuje zákonné zastúpenie a zastúpenie na základe plnomocenstva. V prípade zastúpenia konateľa s.r.o. prichádza do úvahy druhá možnosť - jeho zastúpenie na základe plnomocenstva (t. j. zmluvné zastúpenie). Konateľ môže splnomocniť (splnomocnencovi) v rozsahu, ktorý musí byť uvedený v plnomocenstve. Plnomocenstvo sa udeľuje na určitú alebo neurčitú dobu. Konateľa vymenúva valné zhromaždenie. Konateľ môže splnomocniť na inú osobu. Konateľ koná v mene s.r.o. Konateľ môže na základe plnomocenstva zastúpiť inou osobou (napr. počas dlhodobejšej dovolenky alebo práceneschopnosti). Môže ísť o zamestnanca s.r.o. - (napr. na udelenie osobitnej plnej moci konateľom s.r.o. Konateľ spoločnosti KK s.r.o. pre DPH (teda na jeden konkrétny právny úkon).

Konanie za s.r.o. na Základe Plnomocenstva

V mene s.r.o. osobám a právnickým osobám. To znamená, že tak ako fyzická osoba aj právnická osoba (napr. moc) alebo vo všetkých veciach (generálna plná moc). Konkrétne. Jedným z dôvodov je aj to, že Ústavný súd SR sa v rozhodnutí č. III. zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom - t. j. orgány). Generálneho plnomocenstva nie je možné oprávniť na ich výkon inú osobu. Avšak uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje iba zákonné osobné konanie právnickej osoby a nehovorí nič o tom, v akom rozsahu sa môže dať právnická osoba zastúpiť. Občiansky zákonník tiež ustanovuje, že v plnej moci musí byť vymedzený jej rozsah, no nijakým spôsobom neurčuje hranicu tohto rozsahu, ani ho nijakým spôsobom nelimituje. Potvrdzuje to aj ustanovenie § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná zástupca. Pri zohľadnení rozsudku Ústavného súdu SR sa však prikláňame k názoru, že napriek tomu, že neexistuje žiadne právne obmedzenie, ktoré by právnickej osobe (s.r.o.) bránilo v tom, že udelí plnú moc inej osobe na všetky úkony, t. j. generálnu plnú moc, je vhodnejším riešením plná moc na široko vymedzený okruh rôznych úkonov.

Osobe plnomocenstvo, aby za ňu konala ako zástupca. Podnikateľa, konateľa či prokuristu nie je možné (napr. z hľadiska špecifických znalostí splnomocnenca (napr. advokátom v súdnom konaní). realizovanom v mene s.r.o. plnomocenstvo. V mene s.r.o. súhlas splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať. oprávnenia. Trvalého pobytu, rodné číslo, resp. dátum narodenia). T. j. na aké úkony sa plná moc vzťahuje (napr. zastupovanie pred úradmi). Splnomocnenca, dátum a miesto vystavenia plnej moci. Zomrel. Poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z. zastupovania pri správe daní. Ňou byť osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu). Udeľuje plnú moc) nie jej konateľ, ale je ním samotná právnická osoba. Zastupovanie jej konateľa. Bude na základe plnej moci zastupovať túto právnickú osobu, nie jej konateľa. Konaní dať splnomocniť (zastupovať zástupcom). Správca dane (daňový úrad) takéto plnomocenstvo nebude akceptovať. Rozsahu svojich práv na inú osobu. V daňovom konaní Spoločnosť XXL s. r. poradcovi zapísanému v zozname Slovenskej komory daňových poradcov Ing. Osvedčenia:122/33, na zastupovanie spoločnosti XXL s. r. daní).

Rozdiel Medzi Plnomocenstvom a Prokúrou

Plnomocenstvo (plná moc) a prokúra sú druhom zmluvného zastúpenia, je potrebné ich odlišovať. Prokúra je osobitným druhom plnej moci a používa sa výlučne v podnikateľskom prostredí. Prokuristom môže byť len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

tags: #prechod #práv #a #povinností #na #základe