Predčasná Zmluva o Rozvode: Prípad Odporovateľnosti Právnych Úkonov

Úvod

Článok sa zaoberá situáciami, keď sa dlžník zbavuje majetku s cieľom znemožniť veriteľovi vymoženie pohľadávky. Analyzuje možnosti, ktoré veriteľom poskytuje Občiansky zákonník, a závery slovenských a českých súdov v konaniach o tzv. odporovacej žalobe.

Čo je Odporovacia Žaloba?

Konanie, ktorým sa dlžník snaží znemožniť alebo sťažiť veriteľovi uspokojenie jeho pohľadávky zbavovaním sa majetku, je v rozpore so zákonom. Veriteľ má právo odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka, a to prostredníctvom odporovacej žaloby, ktorou sa domáha, aby súd určil, že určitý právny úkon dlžníka je voči veriteľovi právne neúčinný.

Relatívna Bezúčinnosť

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti. Odporovaný právny úkon zostáva platný, ale v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá majetok od dlžníka nadobudla, sa naň hľadí, akoby nenastal. Právny úkon vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva, no len vo vzťahu medzi veriteľom a nadobúdateľom sa na tento vzťah hľadí, akoby k úkonu nedošlo.

Účel Inštitútu Odporovateľnosti

Inštitút odporovateľnosti slúži najmä potrebám exekučného konania. Jeho cieľom je umožniť veriteľovi s vymáhateľnou pohľadávkou domôcť sa uspokojenia tejto pohľadávky v exekúcii z majetku, ktorý dlžník previedol na tretiu osobu. Ak súd vyhovie odporovacej žalobe, toto rozhodnutie je podkladom na nariadenie exekúcie postihnutím toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku. Možno ho však nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný.

Návrh na vykonanie exekúcie v tomto prípade nesmeruje proti dlžníkovi, ale proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník právny úkon urobil. Rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu je podkladom na to, aby sa veriteľ mohol domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Neplatnosť vs. Neúčinnosť

Dôležité je rozlišovať medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právneho úkonu. Ak sa právny úkon vyhlási za neplatný, jeho právne účinky vôbec nenastávajú. Na právne vzťahy sa hľadí rovnako, akoby úkon nebol urobený. Naopak, pri neúčinnosti právny úkon zostáva platný, ale vo vzťahu k určitému veriteľovi sa neuplatnia jeho účinky. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou. Odporovať možno len platnému právnemu úkonu.

Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Právny úkon, ktorý nie je platný a nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov. Inak by sa nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa.

Konanie o Odporovacej Žalobe

Konanie o odporovacej žalobe začína len na návrh. Predmetom konania nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporcom v konaní je subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech. Samotný dlžník nie je účastníkom konania.

Odporovacia žaloba musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu, a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností). Pokiaľ by výrok rozsudku súdu neobsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, bol by vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

V súdnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy veritelia podávajú odporovaciu žalobu, v ktorej sa domáhajú toho, aby súd určil, že právne úkony, na základe ktorých dlžník vyplácal žalovaným peňažné čiastky na základe údajov v pokladničnej knihe, sú voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinné, pričom žaloba údaje o konkrétnych odporovaných právnych úkonoch dlžníka, vrátane okolností, za ktorých boli urobené a v akých časových súvislostiach, neobsahuje. Vzhľadom k tomu, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, nemôže sa za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka považovať faktická činnosť, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť je treba považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonanú dlžníkom, ako môže vyplývať z pokladničnej knihy. Z uvedeného dôvodu takúto žalobu treba považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu a pre tento nedostatok nemožno odporovaciu žalobu vecne prejednať.

Prečítajte si tiež: Predčasná materská dávka - podrobnosti

Podmienky Úspešnej Odporovacej Žaloby

Pre úspešnú odporovaciu žalobu je potrebné splniť niekoľko podmienok:

1. Existencia pohľadávky veriteľa: Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo.
2. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa: Dlžník musel právny úkon urobiť v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa.
3. Ukrácanie uspokojenia pohľadávky: Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.

Vymáhateľná Pohľadávka

Pojem "vymáhateľná pohľadávka" je kľúčový. Podľa slovenskej judikatúry, text zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľný je, podľa Slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve SAV Bratislava v roku 1965 alebo podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve Veda v roku 1989, taký, "ktorý možno na základe právneho nároku žiadať, získať, vydobyť a pod.", teda "čo možno vymáhať"; naproti tomu vykonateľný je podľa prvého z uvedených slovníkov taký, "ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný", pričom sa tu výslovne odkazuje na slovné spojenia "konateľná listina, vykonateľné rozhodnutie, vykonateľný rozsudok". Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj "pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde" - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Avšak, Najvyšší súd Českej republiky zastáva iný názor, a to, že z toho, ako je vymedzený zmysel odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou podľa ustanovenia § 42a ods. 1 OZ sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu, potom by neodpovedalo tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu a keby išlo len o pohľadávku „dospelú" či splatnú.

Z tohto teda, podľa názoru Najvyššieho súdu Českej republiky, okrem iného vyplýva, že v prípade, ak v dobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ešte vymáhateľná a že sa žalobca domáha priznania tejto pohľadávky v inom konaní (napríklad na súde), je spravidla daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe.

Vplyv Iných Konaní

Veriteľ môže právnemu úkonu dlžníka odporovať aj v prípade, že sa tento právny úkon stal predmetom súdneho konania medzi dlžníkom a osobou, ktorá s ním tento úkon uzavrela. Okolnosť, že odporovaný právny úkon bol predmetom iného konania a že v tomto konaní bolo nadobúdateľovi prisúdené nejaké plnenie z tohoto odporovaného právneho úkonu a pod., nemá na konanie o odporovacej žalobe žiadny vplyv, avšak s výnimkou prípadu, kedy by v takomto konaní bola konštatovaná neplatnosť predmetného úkonu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty predčasnej penzie a vdoveckého dôchodku

Ukrátenie Uspokojenia Pohľadávky

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.

tags: #predcasna #zmluva #o #rozvode #vzor