
Nie všetky bábätká sa narodia v očakávanom termíne. Niekedy sa rozhodnú prísť na svet skôr, čo môže byť pre nastávajúcu matku stresujúce. Tento článok vysvetľuje, čo predčasný pôrod znamená, ako ho rozpoznať a čo robiť, ak sa začne.
Predčasný pôrod je pôrod, ktorý nastane medzi 23. a 37. týždňom tehotenstva (do 259 dní od prvého dňa poslednej menštruácie alebo do 245 dní od oplodnenia) a narodí sa dieťa s hmotnosťou nižšou ako 2500 g. Aj v modernej dobe pôrodníctva je predčasný pôrod závažným problémom.
Výskyt predčasných pôrodov sa pohybuje medzi 7 % a 10,6 %. Diagnostické a terapeutické možnosti sa zlepšujú, ale počet predčasných pôrodov sa nedarí znižovať. Úlohou lekárov je urobiť všetko pre uľahčenie života dieťaťu, matke a rodine, a využívať najpresnejšie a najmodernejšie metódy diagnostiky, liečby a celkového manažmentu tohto stavu.
Trend zvyšovania počtu detí narodených s nízkou pôrodnou hmotnosťou pokračuje. Narastá počet detí narodených po umelom oplodnení, detí z viacpočetných pôrodov a zvyšuje sa priemerný vek matiek nad 35 rokov.
Deti narodené predčasne majú menej času na vývin v maternici, preto trpia závažnejšími zdravotnými komplikáciami.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Mzdová kalkulačka a predčasný dôchodca
Zrelosť dieťaťa sa delí podľa dosiahnutého gestačného týždňa na:
Delenie predčasne narodených detí podľa hmotnosti:
Predčasný pôrod má tri komponenty: aktivácia plodových obalov, zrenie hrdla maternice a kontrakcie maternice.
Rizikové faktory a príčiny predčasného pôrodu sa delia na tie, ktoré sú a ktoré nie sú ovplyvniteľné zo strany matky. Ďalšiu skupinu predstavujú rôzne tehotenské komplikácie.
V 50 % predčasných pôrodov sa nedá určiť príčina. Medzi dokázané príčiny patria:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Rozhodovanie pôrodníkov sa pohybuje na vážkach medzi prínosmi a rizikami predčasného ukončenia tehotenstva. Lekári sa snažia minimalizovať riziká z nedonosenosti dieťaťa a zároveň nezvyšovať iné riziká spojené s úmrtnosťou dieťatiek.
Ak žene nastúpia predčasne kontrakcie alebo odtečie plodová voda, možno hovoriť o základných príznakoch nastupujúceho predčasného pôrodu.
Cieľom perinatológie a moderného pôrodníctva je, aby tehotenstvo trvalo prirodzene 40 týždňov. Dieťa by malo zostať v maternici čo najdlhšie, ale nie za cenu ohrozenia jeho zdravia a života. Medicína vyvíja kroky, aby bol dieťatku umožnený pobyt v maternici čo najdlhšie, a ak to nie je možné, aby bol pôrod načasovaný na obdobie, kedy sú minimalizované riziká pre dieťatko vyplývajúce z jeho nedonosenosti.
Lekári zohľadňujú aj týždeň tehotenstva. Čím je týždeň tehotenstva nižší, tým sú riziká vyššie. Ide o riziko prežitia, ale aj o kvalitu života. Lekári sa snažia vystihnúť moment, aby vývin plodu aj v maternici aj po ňom bol čo najoptimálnejší.
Jednou z možností, ako zasiahnuť do začínajúceho pôrodu u symptomatických matiek, je snaha o zastavenie kontrakcií.
Prečítajte si tiež: Zmeny v predčasných dôchodkoch
Lekári majú k dispozícii množstvo liekov, ale ani jeden nie je 100 % účinný. Napriek snahám lekárov sa nemusí podariť potlačiť kontrakcie.
Je možné využívať procesy akútnej tokolýzy, čo sú lieky používané krátkodobo na silné potlačenie kontrakcií, aby lekári získali čas v prípade veľmi nedonoseného dieťatka a dali mu čas sa čo najlepšie pripraviť na predčasný pôrod.
S akútnou tokolýzou sa kombinuje použitie kortikosteroidov. Sú to lieky steroidnej povahy, ktoré sú podávané matke v cykle počas 24 hodín. Cieľom je naštartovať dozrievanie dieťatka, najmä jeho dýchacieho systému. Kortikosteroidy majú naštartovať procesy, ktoré v pľúcach dieťatka vyvolávajú vylučovanie a tvorbu surfaktantu, látky, ktorá umožňuje nadýchnutie sa dieťatka. Nedostatok kyslíka totiž znamená distres dieťaťa s možným postihnutím periférnych aj centrálnych orgánov, najmä mozgu.
O tejto téme sa vedie diskusia, pretože aj tieto lieky majú mnoho nežiadúcich účinkov. V pôrodníctve platí, že liek, na ktorého použitie nemáme pádny dôvod, je kontraindikovaný.
V indikovaných prípadoch sa používajú antibiotiká. Jednou z hlavných príčin predčasného pôrodu je prítomnosť infekcie. Nástup kontrakcií môže byť prvou známkou prebiehajúcej infekcie v maternici.
Väčšina mamičiek vopred nevie, že sa ich bábätko narodí predčasne. Keď sa tak stane, pre oboch rodičov je to šok. Väčšinou sa cítia nepripravení, naplnení obavami a strachom o zdravie a život svojho dieťatka. Je pre nich ťažké zvyknúť si na myšlienku, že sa už stali rodičmi malinkého dieťatka, ktoré prípadne nie je na tom v tej chvíli zdravotne najlepšie.
Predtermínový alebo predčasný pôrod nastáva vtedy, keď k nemu dôjde pred dokončeným 37. týždňom tehotenstva. Okrem detí narodených pred 37. týždňom tehotenstva tiež označujeme za predčasne narodené aj bábätká vážiace menej ako 2 500 g vo vzťahu k dĺžke tehotenstva. Keďže tieto deti prišli na svet príliš skoro, ich stav často sprevádzajú dlhodobejšie a často aj život ohrozujúce zdravotné problémy.
Každý rok sa na svete predčasne narodí zhruba 15 miliónov detí. V minulosti bol predčasný pôrod hlavnou príčinou úmrtí dojčiat. Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je však predčasný pôrod stále najčastejšou príčinou úmrtí dojčiat na celom svete.
Fyziologické tehotenstvo by malo trvať približne 40 týždňov, pričom termín pôrodu sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Deti sa považujú za donosené, ak sa narodia od 37. do 42. Keď sa dieťa narodí pred ukončením 37. Posledné týždne tehotenstva sú rozhodujúce pre zdravý prírastok hmotnosti bábätka a pre úplný vývoj rôznych životne dôležitých orgánov vrátane mozgu a pľúc.
Predčasný pôrod možno ďalej kategorizovať na základe gestačného veku do niekoľkých podkategórií:
Predčasne narodené deti narodené pred ukončením 37. týždňa tehotenstva často čelia rôznym skorým zdravotným komplikáciám v dôsledku nedostatočne vyvinutých orgánov a systémov:
Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťatko aj neskôr v období dospievania:
Za predčasne narodené dieťa sa považuje také, ktoré sa narodí pred 37. týždňom tehotenstva. Hranica, od ktorej je dieťatko reálne schopné prežiť v slovenských podmienkach, je považovaný ukončený 24. týždeň tehotenstva. Všetky vnútorné orgány sú "zhruba" vyvinuté do konca 3. mesiaca tehotenstva a zvyšných 6 mesiacov je určených na ich dozrievanie.
Po predčasnom narodení "nezrelé" orgány musia vykonávať funkciu, na ktorú ešte nie sú pripravené, čo môže byť pre ne škodlivé - napríklad pľúca musia dýchať. Z toho potom vyplývajú všetky komplikácie, s ktorými sa predčasne narodené dieťatko musí vyrovnávať. Šance na prežitie má teda dieťa narodené po 24. týždni tehotenstva, s pribúdajúcou dĺžkou gravidity stúpajú a kvalitné prežívanie bez závažných trvalých následkov je možné zvyčajne očakávať u väčšiny detí narodených po 28. týždni.
Neexistuje pravidlo, ktoré by zaručovalo, že dieťatko, ktoré sa narodí pred 28. týždňom tehotenstva, bude určite trpieť postihnutím alebo neprežije, a tiež sa naopak nedá ani stopercentne tvrdiť, že nedonoseniatka narodené po tomto termíne postihnuté nebudú a určite prežijú.
Šance na prežitie závisia predovšetkým od týždňa tehotenstva, v ktorom sa dieťa narodilo, čím je viac nezrelé, tým je jeho šanca menšia. U detí v 24. týždni tehotenstva sa uvádza prežívanie 50 - 70 %, ale len u 25 % z nich bez trvalých následkov. Z detí narodených v 27. týždni prežíva 95 % a 80 % z nich bez následkov. Dôležité je aj miesto, kde sa dieťa narodí.
Na Slovensku je zriadených sedem špecializovaných pracovísk - perinatologických centier, ktoré sú technicky aj personálne vybavené na starostlivosť o extrémne nezrelé deti s hmotnosťou menej ako 1250g.
Štatistiky ukazujú, že dieťa má trikrát väčšiu šancu na kvalitné prežitie, ak sa narodí v centre, ako keď sa narodí v inej nemocnici a do centra je prevezené po narodení.
V starostlivosti o novorodenca je nenahraditeľná ošetrovateľská starostlivosť sestier a cieľom je čo najviac napodobniť podmienky v maternici. Dieťatko je po narodení uložené do inkubátora, ktorý mu pomáha udržiavať normálnu telesnú teplotu. U extrémne nezrelých detí je dôležitá aj pomerne vysoká vlhkosť vzduchu v inkubátore, ktorá bráni prílišným stratám tekutín v dôsledku tenkej, nezrelej kože.
Zvonku sa inkubátor zakrýva, aby nedonosené dieťa nemalo veľa svetla. Pre vývoj nezrelého dieťatka je dôležité aspoň približne zachovať polohu, akú malo v maternici. Detičky sa preto ukladajú do akéhosi hniezda, zvyčajne sú zabalené do mäkkej deky, keďže ich voľný priestor okolo nich vyrušuje.
Pravidelne sa im mení poloha - ležia na brušku, boku aj chrbátiku. Pri manipulácii s detičkami je dôležitý nežný dotyk teplých rúk, potrebné je obmedziť hluk aj zbytočnú manipuláciu a rešpektovať ich prirodzenú aktivitu, rytmus spánku a bdenia. Starostlivosť o dieťa je potrebné prispôsobovať aj jeho zmeneným schopnostiam, ktoré súvisia s pribúdajúcim vekom. Napríklad extrémne nezrelé deti sú kŕmené sondou - hadičkou zavedenou do žalúdka.
Dieťa v inkubátore veľmi vníma matkinu prítomnosť a jej dotyk. Mamička môže pohladiť svoje bábätko hneď po narodení. Dôležitý je tzv. „liečivý dotyk“, keď matka položí svoju dlaň na hlavičku a druhú na bruško dieťaťa. Pohyb pri hladení dieťatku nemusí byť príjemný. Hneď ako to zdravotný stav dieťaťa dovolí, dieťatko sa položí mamičke na hrudník, na obnaženú kožu. Spolu sa prikryjú, mamička dieťa zohrieva, dieťatko sa upokojí, cíti jej vôňu, teplo, počuje hlas aj tlkot srdca, na ktorý je z pobytu v maternici zvyknuté. Toto „klokankovanie“ je veľmi obľúbené u mamičiek aj detí, často klokankujú aj oteckovia. Dĺžka takéhoto pobytu mimo inkubátora sa prispôsobuje možnostiam a potrebám dieťatka.
Zdravotné riziká sú nepriamo úmerné týždňu tehotenstva, v ktorom sa dieťa narodilo. Čím sa dieťatko narodí skôr, tým je jeho stav závažnejší a tým viac komplikácií je nutné očakávať. Vyplýva to z úrovne zrelosti jednotlivých životne dôležitých orgánov. Za extrémne nezrelé dieťa sa považuje dieťa narodené do ukončeného 28. týždňa tehotenstva s hmotnosťou približne 1000 g a menej.
Závažnosťou zdravotného stavu je možné extrémne nezrelé dieťa prirovnať k dospelému pacientovi po autohavárii, ktorý vyžaduje hospitalizáciu na resuscitačnom oddelení ARO. Takéto dieťa má problém s dýchaním, pretože pľúca ešte nemajú potrebnú štruktúru a chýba v nich látka - tzv. surfaktant, ktorá im umožní, aby zostali naplnené vzduchom.
Výživu dieťatko dostáva najprv vo forme infúzií, mliečnu výživu nemusí hneď od narodenia tolerovať. Mlieko dostáva v minimálnych dávkach tak skoro, ako je to možné - najneskôr na 3. deň po narodení, preferované je materské mlieko.
Ďalším problémom je infekcia získaná ešte v maternici, ktorá býva najčastejšou príčinou predčasného narodenia.
Obávanou komplikáciou u extrémne nezrelého dieťaťa je vznik krvácania do mozgových komôr, ktoré vzniká zvyčajne v priebehu prvých 5 dní. Vo veku 2-3 týždňov je možnou komplikáciou zápal čreva s rizikom jeho prederavenia a rozvojom zápalu pobrušnice.
K neskorým komplikáciám patrí chronické pľúcne ochorenie, ktoré sa prejaví tým, že dieťatko dlhodobo potrebuje kyslík, alebo ochorenie sietnice z dôvodu jej nesprávneho vývoja s následkom možného oslepnutia.
Dlhodobými dôsledkami extrémnej nezrelosti môžu byť poruchy psychomotorického vývoja - detská mozgová obrna a mentálna retardácia.
Veľakrát je dôvodom na predčasné ukončenie tehotenstva choroba rodičky, takzvaná preeklampsia.
Predčasne narodené deti sa musia chodiť na určité pravidelné vyšetrenia, ktoré sú vzhľadom na ich problematický príchod na svet nevyhnutné.
Nezrelé deti vyžadujú minimálne v priebehu prvých 3 rokov pozornejšie sledovanie tímom odborníkov. Nevyhnutné sú aj kontroly u detského pneumológa. Podľa zdravotného stavu sú deti ďalej odosielané na vyšetrenie ku detskému očnému lekárovi, detskému ortopédovi, foniatrovi a logopédovi.