Odstupné alebo odchodné: Rozdiely a nároky pri ukončení pracovného pomeru

Ukončenie pracovného pomeru je významný moment v živote zamestnanca, ktorý môže byť spojený s rôznymi finančnými nárokmi. Medzi najčastejšie patria odstupné a odchodné. Hoci sa oba tieto pojmy týkajú peňažných plnení pri ukončení pracovného pomeru, majú odlišný charakter, podmienky vzniku a výšku. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie rozdielov medzi odstupným a odchodným, ako aj na určenie nárokov zamestnanca v rôznych situáciách.

Základné pojmy a právna úprava

Pojmy odchodné i odstupné upravuje Zákonník práce, pričom oba predstavujú plnenia, ktoré sa zamestnancovi poskytujú pri skončení pracovného pomeru. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Odstupné je finančná kompenzácia, ktorá je vyplatená zamestnancovi za to, že prišiel o zamestnanie. Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Poskytovanie odstupného vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení uvádzaného pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo.

Nárok na odstupné vzniká iba vtedy, ak si zamestnanec túto situáciu nezaviní sám, napr. výpoveďou. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné má zamestnanec pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Odstupné sa poskytuje pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa (napr. Pri organizačných zmenách, ako je zrušenie pracovného miesta, má zamestnanec nárok na odstupné.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

1. Odstupné patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, resp. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j.
2. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j.

Zamestnanec má nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. Zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. Odstupné je finančná kompenzácia naviazaná na výpoveď danú zamestnancovi, alebo aj na dohodu o skončení pracovného pomeru z osobitne upravených dôvodov, ako napríklad pre nadbytočnosť či organizačné zmeny u zamestnávateľa.

Medzi najčastejšie dôvody patrí:

• sa zamestnávateľ alebo jeho časť (napr.
• sa zamestnanec stane nadbytočný, napr.
• zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, napr.
• zamestnanec na pracovisku s nadmerným teplom, chladom a pod.
• zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp.
• V prípade odstupného sem patrí aj dôvod, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu; pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca, napr. porušením predpisov, pod vplyvom alkoholu a pod. (ďalej len „nemožnosť pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu“).

Príklad: Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od počtu odpracovaných rokov vo firme. Podobne ako dĺžka výpovednej doby sa výška odstupného viaže na dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Ak zamestnanec odpracoval menej ako dva roky, nárok na odstupné nevzniká. Ak odpracoval viac, výšku odstupného určuje zákon. Zákonník práce upravuje výšku odstupného najmenej ako desaťnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca v prípade, ak zamestnanec viac nebude môcť prácu vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo v prípade, ak dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva.

Prečítajte si tiež: Pokrytie životných nákladov

Je však dôležité zdôrazniť, že výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného.

Príklad: Zamestnanec po doručení výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce si nárokuje odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že u zamestnávateľa odpracoval tri roky, z toho jeden rok v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou a dva roky na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V danom prípade však zamestnancovi nepatrí odstupné z dôvodu, že do trvania zamestnania na účely poskytovania odstupného sa započítava len pracovný pomer.

Špecifické prípady

V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Kedy nárok na odstupné nevzniká?

Uvedený nárok by ale nevznikol, ak si zamestnanec privodil napr. pracovný úraz sám porušením predpisov o BOZP či pod vplyvom alkoholu a pod. A preto dobrá rada pre zamestnávateľov: okrem iných povinností, ktoré máte nezabudnite na vykonanie skúšky na požitie alkoholu!

Výplata odstupného

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Vrátenie odstupného

V praxi môžu nastať situácie, že po skončení pracovného pomeru nastúpi zamestnanec opäť k tomu istému zamestnávateľovi, príp. k jeho právnemu nástupcovi. Zákonník práce v takýchto prípadoch upravuje, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Odchodné: Ocenenie za odchod do dôchodku

Odchodné je nárok, ktorý súvisí so skončením pracovného pomeru odchodom na dôchodok. Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku, pričom ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.

Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.

Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi len raz a to pri ukončení pracovnej činnosti. Získať ho možno len raz. Na rozdiel od odstupného, na ktoré môže mať zamestnanec nárok aj viackrát, odchodné môže zamestnanec získať len raz.

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Opäť si treba všimnúť, že aj v prípade výšky odchodného Zákonník práce určuje len spodnú hranicu určenú sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ sa však môže so svojim zamestnancom dohodnúť aj na vyššej sume.

Spoločné črty a rozdiely

Odstupné ani odchodné sa nepovažujú za mzdu. Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely upraveného v § 134 Zákonníka práce. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Zdaňovanie a odvody

Odstupné aj odchodné sa zdaňujú daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.

Výpovedná doba a jej vzťah k odstupnému

Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. V prípade ukončenia pracovného pomeru výpoveďou obvykle plynie zamestnancovi výpovedná doba. Na rozdiel od výpovednej doby, ktorá plynie nielen po výpovedi danej zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, pre odstupné platia iné pravidlá.

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Zamestnanec môže dostať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Napr. podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z tzv.

tags: #odstupne #alebo #odchodne #rozdiel