Predčasný pôrod: Definícia, riziká a starostlivosť

Niektoré situácie v živote prichádzajú nečakane a musíme sa s nimi jednoducho vysporiadať. Platí to aj v prípade, ak sa bábätko vypýta na svet extrémne skoro. Predčasný pôrod predstavuje významnú výzvu pre dieťa, rodičov i zdravotnícky personál. Na Slovensku sa každoročne narodí predčasne približne 7 až 8 % detí z celkového počtu 55 000 až 60 000 narodených detí. Súčasným trendom je aj vyšší vek matiek pri rozhodovaní o tehotenstve, čo môže prispievať k vyššiemu riziku predčasného pôrodu.

Definícia predčasného pôrodu

Predčasný pôrod - ako napovedá jeho pomenovanie - znamená, že ide o pôrod pred stanoveným termínom pôrodu. Za predčasný sa považuje každý pôrod pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. O predčasný pôrod ide v prípade, ak k nemu došlo v rozmedzí 28. až 38. týždňa gravidity. V súčasnosti sa však spodná hranica začína posúvať na 24. týždeň tehotenstva, pretože vzhľadom na pokroky v medicíne je možné dosiahnuť prežitie dieťaťa aj pri pôrode po 24. týždni.

Ešte širšia definícia pritom zohľadňuje aj pôrodnú hmotnosť dieťaťa i obdobie, v ktorom sa narodilo:

• narodenie živého dieťaťa pred 38. týždňom tehotenstva,
• narodenie mŕtveho dieťaťa medzi 28. a 38. týždňom tehotenstva alebo s hmotnosťou medzi 1 000 a max.

Ak sa držíme uvedených možností, to, čo je za touto hranicou smerom k začiatku tehotnosti, resp. k nižšej pôrodnej hmotnosti, sa už považuje za potrat. Aj tu sa však zvažuje posunutie dolnej časovej hranice na 24. týždeň.

Za extrémne prematúrnych (nezrelých) novorodencov sa považujú bábätká narodené pred 28. týždňom tehotenstva alebo s pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g. Hranica prežívania je na Slovensku určená ukončeným 24. týždňom tehotenstva, v niektorých krajinách je to dokonca 23. Obdobie medzi 23. až 26. týždňom sa v odbornej literatúre označuje aj názvom sivá zóna. Bábätká narodené v sivej zóne sú na rozhraní medzi pôrodom a potratom, životom a smrťou a pohybujú sa na veľmi tenkom ľade. Ich šanca na kvalitný život sa zvyšuje, pokiaľ sa narodia v perinatologickom centre s novorodeneckou jednotkou intenzívnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Mzdová kalkulačka a predčasný dôchodca

Klasifikácia predčasne narodených detí

Predčasne narodené deti sa klasifikujú podľa gestačného veku a pôrodnej hmotnosti:

• Extrémne nezrelí (ELBW): do 28. týždňa gestácie, hmotnosť 500 - 999 g
• Veľmi nezrelí (VLBW): do 32. týždňa gestácie, hmotnosť 1000 - 1499 g
• Stredne nezrelí: do 34. týždňa gestácie, hmotnosť 1500 - 1999 g
• Ľahko nezrelí: do 38. týždňa gestácie, hmotnosť 2000 - 2499 g

Táto klasifikácia je dôležitá pre určenie potrebnej úrovne starostlivosti, pričom najzraniteľnejšou skupinou sú extrémne nezrelí novorodenci, ktorí vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v perinatologických centrách. Prioritou je nielen prežitie, ale aj kvalita života a minimalizácia trvalých následkov. Našťastie, najväčšiu skupinu tvoria novorodenci narodení medzi 34. až 36. týždňom tehotnosti.

Príčiny a rizikové faktory predčasného pôrodu

Podľa gynekológa a pôrodníka Jozefa Záhumenského je dôvodov stúpajúceho počtu predčasných pôrodov viacero. Nerovnosti v miere prežitia predčasne narodených detí po celom svete sú výrazné. V prostredí s nízkymi príjmami umiera polovica detí narodených do 32. týždňa.

"Predpokladáme, že príčin predčasného pôrodu je viac a stretnú sa v jednom konkrétnom bode, keď sa naruší rovnovážny stav v maternici. Pre organizmus novorodenca, ktorý ešte nie je úplne zrelý a vyvinutý, predstavuje narodenie stres i zvýšené riziko."

Rizikové faktory vedúce k vzniku predčasného pôrodu

Rizikové faktory a príčiny predčasného pôrodu sa delia na tie, ktoré sú a ktoré nie sú ovplyvniteľné zo strany matky. Ďalšiu skupinu predstavujú rôzne tehotenské komplikácie.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Neovplyvniteľné riziká zo strany matky:
  • Vek - menej ako 18 rokov alebo viac ako 35 rokov
  • Prvé tehotenstvo alebo 5 a viac detí
• Ovplyvniteľné riziká zo strany matky:
  • Nízke BMI
  • Ťažká fyzická práca
  • Fajčenie počas tehotenstva
  • Pitie alkoholu a užívanie drog počas tehotenstva
  • Psychický stres
  • Nevhodné sociálno-ekonomické podmienky
  • Predčasný pôrod a potrat v minulosti
• Neovplyvniteľné tehotenské komplikácie:
  • Viac početné tehotenstvo
  • Vrodené vývojové vady plodu
  • Vysoký krvný tlak, eklampsia, preeklampsia, HELLP syndróm
  • Vrodené vývojové vady maternice
• Ovplyvniteľné tehotenské komplikácie:
  • Močová infekcia, bakteriálna vaginóza
  • Sexuálne prenosné ochorenia matky
  • Nedostatočnosť krčka maternice

Konkrétne príčiny predčasného pôrodu

V 50% predčasných pôrodov sa nedá určiť príčina. Medzi dokázané príčiny predčasného pôrodu patria:

• Maternálne príčiny (príčiny predčasného pôrodu na strane matky): Niekedy musia lekári ukončiť tehotenstvo predčasne z toho dôvodu, že už vyčerpali všetky liečebné možnosti z pohľadu mamy.
  • Vysoký vek - narastajúci vek rodičiek je veľmi úzko spätý s narastajúcou frekvenciou iných diagnóz, ktoré výrazne priťažujú priebehu tehotenstva, priebehu pôrodu, aj všetkým následkom, ktoré po pôrode nastávajú, ako z pohľadu matky, tak z pohľadu plodu.
  • Urogenitálna infekcia: Baktérie musia najprv dosiahnuť úroveň hlienovej zátky, ktorá slúži ako ochrana pred mikroorganizmami. Pri porušení tejto zátky baktérie stimulujú tvorbu prostaglandínov, ktoré sú zodpovedné za nástup kontrakcií maternice.
  • Uteroplacentárna ischémia: Ischémia znamená nedostatočné prekrvenie maternice a placenty, plod je ohrozený nedostatkom kyslíka a živín.
  • Patológia hrdla maternice: Nedostatočnosť hrdla maternice, stav po konizácii.
  • Stres: Ženy, ktoré stresovo prežívajú rôzne životné udalosti, majú až o 76% vyššie riziko predčasného pôrodu ako ženy, ktoré nie sú pod vplyvom stresu.
  • Abrupcia placenty: Predčasné odlúčenie placenty.
  • Malformácie maternice.
  • Nadmerné roztiahnutie maternice: Napr. pri polyhydramnione a viacpočetnom tehotenstve.
• Príčiny predčasného pôrodu na strane dieťaťa: Existujú situácie, kedy sú lekári nútení ukončiť tehotenstvo predčasne. Dôvodom môžu byť vedľajšie diagnózy dieťatka, kde nehovoríme o predčasnom pôrode ako následku nástupu kontrakcií, či odtoku plodovej vody. No lekári sú nútení tehotenstvo ukončiť práve preto, že riziká pretrvávania tehotenstva by pre dieťatko znamenali vyššie percentuálne ohrozenie jeho zdravotného stavu a možno aj priamo života, ak by to tehotenstvo trvalo dlhšie.
  • Hypoxia plodu (nedostatok kyslíka).
  • Patologické uloženie plodu v maternici.
  • Vrodené vývinové vady plodu.

Rozhodovanie pôrodníkov sa pohybuje na vážkach kde sú benefity, prínosy a kde sú riziká. Či už predčasného ukončenia tehotenstva, aj za cenu predčasne narodeného dieťaťa alebo naopak, snažiť sa predlžovať tehotenstvo do vyšších týždňov tak, aby lekári minimalizovali na jednej strane riziká z nedonosenosti dieťaťa, na druhej strane, aby nezvyšovali iné riziká, ktoré sú spojené s inou úmrtnosťou dieťatiek.

Prevencia predčasného pôrodu

Podľa gynekológa a pôrodníka Jozefa Záhumenského by sa štatistický nárast predčasných pôrodov u nás dal čiastočne zvrátiť skvalitnením prevencie a plošným pridaním konkrétnych diagnostických metód.

Či je žena v rizikovej skupine a potenciálne jej hrozí predčasný pôrod, dokážu lekári do určitej miery odhaliť pomocou konkrétnych vyšetrení a skríningových metód. Patrí sem aj preventívne meranie dĺžky krčka maternice v 26. týždni tehotenstva. „Ak je krčok kratší ako 25 milimetrov, podávame do pošvy progesterón, ktorý krčok spevňuje."

Pred trinástimi rokmi u nás pribudol k dovtedy vykonávaným preventívnym vyšetreniam aj test na prítomnosť fetálneho fibronektínu v pošve budúcej matky, čo je najpresnejší marker hroziaceho predčasného pôrodu. Test však lekári vykonávajú len matkám so skráteným krčkom maternice alebo s rozbehnutými kontrakciami. Plošný skríning u všetkých tehotných žien by bol podľa Jozefa Záhumenského zbytočný. „Ak vyjde test na prítomnosť fetálneho fibronektínu u ženy so známkami predčasného pôrodu negatívne, znamená to, že by do siedmich dní nemalo dôjsť k predčasnému pôrodu."

Prečítajte si tiež: Zmeny v predčasných dôchodkoch

Podľa neho existujú aj preventívne vyšetrovacie metódy, ktoré by sa u nás mali v rámci prevencie predčasných pôrodov využívať, no zatiaľ nie sú dostupné. „Existujú skríningové vyšetrenia na zistenie rizika včasnej preeklampsie (ochorenie vyskytujúce sa len počas tehotenstva, ktoré sa prejavuje vysokým krvným tlakom, opuchmi - pozn. red.), ktorá sa v tehotnosti v podstate rovná predčasnému pôrodu." Vyšetrenie však nepatrí medzi výkony plošne uhrádzané zdravotnými poisťovňami.

Lekár upozorňuje, že napriek tomu, že už existujú lieky na vyprázdnenie dutiny maternice po zamlčanom potrate, na Slovensku ešte donedávna neboli dostupné. „Žiaľ, takmer všetky ženy, ktoré mali zamlčaný potrat, museli ešte donedávna podstúpiť chirurgický výkon na vyprázdnenie maternice," hovorí Záhumenský s tým, že existujú aj iné metódy, ktoré sú šetrnejšie k telu a zdraviu ženy.

Keď sa predčasný pôrod začne, lekári ho môžu liekmi len oddialiť, nie zastaviť.

Príznaky a diagnostika predčasného pôrodu

Ak by sme optiku vnímania predčasného pôrodu zúžili na predčasný pôrod tak, ako je v súčasnosti vnímaný, že žene nastúpia predčasne kontrakcie alebo odtečie plodová voda, v takom prípade možno hovoriť o nejakých základných príznakoch nastupujúceho predčasného pôrodu.

Nastupujúci predčasný pôrod môže byť symptomatický a nesymptomatický.

Nesymptomatické príznaky predčasného pôrodu

• Nedostatočnosť funkcie krčka maternice (cervikálna insuficiencia): Jednou z príčin predčasného pôrodu je nedostatočnosť funkcie krčka maternice. Tehotná žena nemusí pociťovať nástup kontrakcií, nemusí mať vôbec žiadne ťažkosti, no počas pravidelných prenatálnych poradní lekár zistí, že krčok maternice nedostatočne plní svoju úlohu, že dochádza k jeho skracovaniu, jeho zmäknutiu, či dokonca jeho otváraniu. Hovoríme vtedy o progresii nálezu na vaginálnych cestách, ktorý v konečnom dôsledku môže viesť k tomu, že sa dieťatko môže predčasne narodiť.

Symptomatické príznaky predčasného pôrodu

• Tvrdnutie bruška: Niekedy sa ženy sťažujú svojmu lekárovi, že pociťujú tvrdnutie brucha alebo priamo kontrakcie, najmä tie, ktoré už rodili a vedia, čo tá daná kontrakcia je. Niektoré ženy môžu pociťovať len určitý ľahký diskomfort, ľahké tvrdnutie bruška. Podstatné v tomto prípade je to, či táto kontrakčná činnosť má účinok na pôrodné cesty, či dochádza ku skracovaniu a otváraniu krčka maternice a k zostupovaniu dieťatka do pôrodných ciest.
• Odtok plodovej vody: Nie vždy musí byť predčasný pôrod spojený s predčasným odtokom plodovej vody. Avšak, ak nastane takýto fenomén, že odtečie plodová voda pod vplyvom toho, že praskli plodové obaly, zvyšuje sa výrazne riziko predčasného pôrodu. Už len z toho pohľadu, že končí prirodzená funkcia plodových obalov a preto nastáva komunikácia medzi dutinou maternice a pôrodnými cestami, kadiaľ plodová voda odteká.

Diagnostika predčasného pôrodu

• Anamnéza - lekár sa pýta na vznik, trvanie a frekvencia kontrakcií, výtok, odtok plodovej vody.
• Gynekologické vyšetrenie - hodnotí sa krčok maternice.
• Ultrazvuk.
• Laboratórna diagnostika - moč, krv, vaginálny sekrét.

Riziká spojené s predčasným pôrodom

Tendenciou perinatológie a moderného pôrodníctva, teda odborov združených, ktoré hľadia na matku a dieťa ako na združenú jednotku počas tehotenstva, je aby tehotenstvo prirodzene trvalo, pokiaľ je to množné, tých 40. týždňov.

Pokiaľ je možné, tak by dieťatko malo zostať v maternici, v tom najprirodzenejšom prostredí tak dlho, ako sa len dá. Ale nie za cenu ohrozenia jeho zdravia a života. Medicína preto vyvíja kroky, aby bol dieťatku umožnený pobyt v maternici čo najdlhšie. V prípade, ak to možné nie je, aby bol pôrod načasovaný na také obdobie, aby boli minimalizované riziká pre dieťatko vyplývajúce z jeho nedonosenosti alebo sa vykonala nejaká intervencia, zásah, či preventívne kroky, aby boli takého riziká potlačené.

Spôsobov je viacero. Lekári zohľadňujú pri svojom rozhodovaní aj fakt, o ktorý týždeň tehotenstva ide. Čím je týždeň tehotenstva nižší, čím je dieťatko bližšie k tej pomyselnej hranici 24. - 25. týždeň tehotenstva, tým sú pre neho riziká vyššie. Pričom hovoríme o riziku prežitia, ale aj o kvalite života. V rukách lekárov je vystihnúť ten moment, aby vývin plodu aj v maternici aj po ňom bol čo najoptimálnejší.

Špecifické problémy predčasne narodených detí

Predčasne narodené deti nie sú úplne pripravené na život mimo maternice, čo vedie k špecifickým zdravotným problémom:

• Termolabilita: Nízke zásoby podkožného tuku a tenká koža spôsobujú neschopnosť udržať telesnú teplotu a sklon k podchladzovaniu sa.
• Problémy s dýchaním: Syndróm dychovej tiesne je spôsobený nedostatočnou tvorbou surfaktantu, látky zabraňujúcej kolapsu pľúcnych mechúrikov. Liečba zahŕňa podávanie kyslíka, ventilačnú podporu alebo aplikáciu surfaktantu. Dlhodobá ventilácia môže viesť k chronickému pľúcnemu ochoreniu.
• Srdcovocievne komplikácie: Obehová nestabilita a výkyvy krvného tlaku sú časté v popôrodnom období. Niekedy je potrebná podpora krvného tlaku liekmi. Otvorená artériová spojka medzi srdcovnicou a pľúcnicou je ďalšou možnou komplikáciou.
• Krvácanie do mozgových komôr: Nezrelosť mozgového tkaniva a ciev, spolu s výkyvmi krvného tlaku, zvyšujú riziko krvácania, najmä u ťažko prematúrnych novorodencov.
• Problémy s výživou: Spomalená pohyblivosť čriev, nedostatok tráviacich enzýmov a spomalené vyprázdňovanie vedú k problémom s trávením. Vyžaduje si pravidelné kontroly u očného lekára.
• Nekrotizujúca enterokolitída (NEC): Nekrotizujúca enterokolitída (NEC) je závažné ochorenie tráviaceho traktu, ktoré postihuje predovšetkým predčasne narodené deti. Ide o zápal tenkého alebo hrubého čreva, ktorý spôsobuje odumieranie postihnutých častí tráviaceho traktu. Je to najobávanejšia diagnóza, ktorá postihuje najmä bábätká narodené do 30. týždňa tehotenstva.

Možnosti zastavenia predčasného pôrodu

Jednou z možností ako zasiahnuť do začínajúceho pôrodu u symptomatických matiek alebo u matiek, ktoré majú objektivizovanú činnosť maternice, teda sú prítomné kontrakcie, je snaha o ich zastavenie.

Lekári majú k dispozícii množstvo liekov, ktoré je možné použiť, no ani jedno z liečiv nie je 100 percentné. Napriek snahám lekárov a agresívnej liečbe, v snahe vyhnúť sa kontrakciám, potlačiť ich, nemusí k tomu dôjsť.

Tu je možné využívať procesy tzv. akútnej tokolýzy, čo sú lieky, ktoré sú používané krátkodobo, v horizonte 1 - 2 dní, na silné, radikálne potlačenie kontrakcií, aby lekári získali čas v prípade, že ide o veľmi nedonosené dieťatko a dali mu čas sa na predčasný pôrod, ktorý ho čaká, sa čo najlepšie pripraviť.

Jednou s možností, ktorá sa kombinuje s akútnou tokolýzou je použitie tzv. kortikosteroidov. Sú to lieky steroidnej povahy, ktoré sú podávané matke v cykle počas 24 hodín, v 2, 3 prípadne 4 dávkach, podľa toho aké liečivo sa používa. Cieľom je naštartovať dozrievanie dieťatka, najmä jeho dýchacieho systému, pretože ten je najdôležitejší. Moment prvého nádychu je to prvé, s čím sa stretáva po tom, ako sa zmení jeho život z vnútromaternicového prostredia na mimomaternicové. Je logické, že pokiaľ sa dieťa nedokáže normálne nadýchnuť, je to veľký problém. Kortikosteroidy majú naštartovať procesy, ktoré v pľúcach dieťatka, vyvolávajú vylučovanie a tvorbu tzv. surfaktantu - látky, ktorá umožňuje nadýchnutie sa dieťatka. Pričom nehovoríme len o prvom nádychu, ale aby bola aj ďalšia ventilácia možná a adekvátna. Nedostatok kyslíka totiž znamená distres dieťaťa s možným postihnutím periférnych, aj centrálnych orgánov, najmä mozgu. A pokiaľ sú mozgové bunky poškodené nedostatkom kyslíka, nie je možné ich obnoviť v plnej miere. V extrémnych a závažných problémoch môžu viesť k tzv. neurologickému deficitu, k narušeniu vývinu dieťaťa s neurologickej stránky, so všetkými následkami, ktoré k tomu vedú, či už psychickými, behaviorálnymi alebo fyzickými. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k úmrtiu.

V indikovaných prípadoch sa používajú antibiotiká. Jednou z hlavných príčin predčasného pôrodu v dnešnej dobe, je prítomnosť infekcie. Nástup kontrakcií môže byť prvou známkou prebiehajúcej infekcie v maternici. Baktérie, ktoré sa dostávajú do prostredia pôrodných ciest a dutiny maternice, produkujú rôzne biologicky aktívne látky, a tieto látky svojim efektom môžu spôsobiť práve nástup kontrakcií, ale aj predčasné dozrievanie pôrodných…

Starostlivosť o predčasne narodené deti

Pre prognózu novorodencov má zásadný význam predpôrodná príprava vyzrievania pľúc pomocou kortikoidov, ktorá významne zvyšuje ich prežívanie a znižuje chorobnosť.

Keď sa bábätko narodí extrémne zavčasu, jeho orgány nie sú dostatočne zrelé a funkčné. Neonatológovia (špecialisti, ktorí sa o takéto bábätká starajú) poskytnú rodičom všetky potrebné informácie týkajúce sa zdravotného stavu, šancí na prežitie a možných komplikácií. Nikto však nevie presne predvídať, čo bude nasledovať. Ak dieťa po pôrode nedýcha, je prvým rozhodnutím, ktorému budú lekári a rodičia čeliť, či ho začať resuscitovať alebo nie. Najzraniteľnejšie obdobie, kedy nastáva najviac závažných komplikácií, je obdobie tesne po pôrode a následne prvé dva až tri týždne života. Pri rozhodovaní, či liečiť alebo nenavyšovať intenzívnu liečbu je dôležité, či má bábätko poškodený mozog v dôsledku krvácania alebo nedokrvenosti. Z hľadiska prognózy je to najpodstatnejší ukazovateľ.

Extrémne nedonoseným novorodencom hrozí ihneď po narodení riziko podchladenia kvôli nedostatku podkožného tuku, tenkej nezrelej koži a nepomeru medzi povrchom tela a hmotnosťou. Aj keď má novorodenec spontánnu dychovú aktivitu, tá je zväčša nedostatočná. Ak sa stav dieťaťa zhoršuje napriek ventilačnej podpore, je potrebné podanie látky, ktorá znižuje povrchové napätie pľúc, tzv. surfaktantu. Preferovaným spôsobom je jeho podanie cez tenkú hadičku zavedenú do priedušnice pomocou laryngoskopu, tzv. LISA metódou.

Extrémne nedonosení novorodenci sú umiestňovaní do inkubátora, ktorý má stabilnú teplotu a vlhkosť a poskytne im potrebný teplotný komfort počas prvých týždňov života. Na polohovanie v inkubátore slúžia polohovacie pomôcky, ako napr. novorodenecké hniezdo, tzv. hniezdo. Pomáhajú bábätkám zaujať komfortnú polohu, akú mali v maternici.

Vzhľadom na závažnú nezrelosť pľúc im v začiatkoch pri dýchaní pomáhajú prístroje. Preferovaným spôsobom je podporná neinvazívna ventilácia, t.j. nCPAP (Non-invasive Continuous Positive Airway Pressure) alebo HFNC (High-Flow Nasal Cannula). Nevyhnutnou podmienkou je dostatočná spontánna dychová aktivita. Na podporu dýchania a prevenciu apnoických páuz (vynechávanie dychu, pozn. red.). Ak je aj napriek tomu dýchanie neefektívne, povrchné, nedochádza k adekvátnej výmene plynov a stúpa v krvi kysličník uhličitý, je na mieste intubácia a umelá pľúcna ventilácia. Rozhodujúca pre ďalší osud je aj primeraná koncentrácia kyslíka. Mal by byť podávaný v takých koncentráciách, aby sa udržali cieľové saturácie krvi kyslíkom v rozmedzí 90 až 94 percent. Pri prejavoch nízkeho krvného tlaku je potrebné doplniť objem tekutín a podporiť krvný obeh liekmi, tzv. vazoaktívnymi liekmi. Cirkulačná nestabilita môže byť spôsobená aj pretrvávaním srdcového skratu medzi aortou a pľúcnicou - otvorený artériový duktus.

Čo najskôr po narodení je potrebné začať s infúznou výživou. Musí obsahovať adekvátny príjem tekutín a živín, aby zabezpečila primeraný rast bábätka. S výživou mliekom sa začína čo najskôr, akonáhle je dieťa cirkulačne stabilné. Najlepšou výživou pre predčasniatka je materské mlieko, eventuálne pasterizované ženské mlieko (od darkyne). Podáva sa cez výživovú cievku zavedenú do žalúdka. Keďže materské mlieko nemá dostatočný obsah bielkovín, je potrebné mlieko pre predčasniatka obohacovať o bielkoviny, vápnik a fosfor vo forme fortifikačného prášku, ktorý sa do mlieka primiešava.

Extrémne nedonosení novorodenci sú vzhľadom na nezrelý imunitný systém veľmi náchylní na infekčné komplikácie. Prispieva k tomu aj množstvo hadičiek a podporných prístrojov, od ktorých sú závislí a pomáhajú im udržať sa pri živote.

Výživa predčasne narodených detí

Pre prežitie predčasne narodených detí je kŕmenie materským mliekom a dojčením rovnako dôležité ako vybavenie na resuscitáciu. Predčasniatka potrebujú byť dojčené (prípadne kŕmené materským mliekom) pre svoje prežitie, pre ochranu tráviaceho traktu a pre ochranu pred infekciami. Zásadné je zakladanie bánk materského mlieka, aby darcovské materské mlieko bolo k dispozícii zadarmo všetkým bábätkám, ktoré ho potrebujú. Na Slovensku je zatiaľ len 7 takýchto bánk a bolo by ich potrebných oveľa viac.

Ako sú nedonosené deti kŕmené v pôrodnici

V závislosti od potrieb dieťaťa existuje niekoľko spôsobov kŕmenia:

• Vnútrožilovo: Priamo do krvného obehu pre zaistenie plynulého prísunu živín.
• Sondou: Odstrekované materské mlieko cez hadičku z nosa priamo do žalúdka.
• Striekačkou alebo inými alternatívnymi spôsobmi: Keď je dieťa vyzretejšie.
• Dojčením: Ak je dieťa dostatočne zrelé a jeho zdravotný stav to umožňuje.

Do materského mlieka sa často pridáva výživový doplnok pre jeho obohatenie, keďže dieťa ešte nestrávi také veľké množstvo mlieka, ktoré potrebuje. Žalúdok predčasne narodeného dieťaťa je malý a jeho tráviaci systém nevyvinutý, preto potrebuje menšie množstvo potravy, ktorá je však výživnejšia, a dostávať ju častejšie ako donosené dieťa.

Kŕmenie nedonosených detí doma

Pred prepustením domov je dôležité, aby bola matka zvyknutá na stravovací režim dieťaťa a poznala príslušné techniky kŕmenia.

• Dojčenie: Ak je to možné, pokračujte v dojčení aj doma. Na dojčenie nedonosených detí sa hodia iné polohy ako pre donosené deti. Zabezpečte, aby dieťa neprehĺtalo príliš veľa vzduchu. Používajte cumlík s menším otvorom a antikolikové fľaše.
• Kŕmte dieťa v čo najzvislejšej polohe.
• Po kŕmení ho nechajte riadne odgrgnúť.
• Ak sa dieťa pri kŕmení vyčerpá, potrebuje prestávku.

Kontakt koža na kožu (Materská starostlivosť klokankovaním)

Pre správne fungovanie tráviacej sústavy bábätka je kriticky dôležitý kontakt koža na kožu matky s bábätkom. Nielenže podporuje jeho fungovanie, ale aj zlepšuje vstrebávanie živín. V tele separovaného bábätka sa tvorí somatostatín, hormón, ktorý zabraňuje vylučovaniu ďalších siedmich hormónov potrebných pre trávenie, spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, znižuje sťahy hladkého svalstva a obmedzuje prítok krvi do čriev a potláča vylučovanie hormónov pankreasu. Predčasne narodené bábätká teda potrebujú kontakt koža na kožu (materskú starostlivosť klokankovaním) a dojčenie viac, nie menej, než všetky ostatné bábätká. Prežitie predčasne narodených bábätiek sa spája s tým, či sú v kontakte koža na kožu alebo sú separované od matky.

Kontakt koža na kožu umožňuje popôrodnú adaptáciu, pomáha dýchaniu, podporuje činnosť srdca, lepšie ako inkubátor udržiava teplotu, zabraňuje pauzám v dýchaní, reguluje činnosť tráviaceho traktu a využívanie živín, je ochranou pred infekciami, zvyšuje tvorbu mlieka, pomáha prospievaniu bábätka a jeho rastu, reguluje spánok a jeho kvalitu a je nesmierne dôležitý pre rast a rozvoj mozgu. Kontakt koža na kožu by mal trvať nepretržite celý deň a celú noc, ideálne v časových úsekoch, ktoré majú najmenej 6 hodín. Vedie k začatiu dojčenia a skoršiemu prepusteniu z nemocnice.

Odporúčania WHO

Nové odporúčania WHO zdôrazňujú potrebu zaistiť, aby matka a rodina hrali ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko. Rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii matiek od bábätiek, pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie.

tags: #predcasny #porod #definicia