
Predmanželská zmluva, hoci v našom regióne niekedy vnímaná negatívne, predstavuje nástroj, ktorý môže smerovať k zachovaniu celistvosti malých a stredných firiem, a tým aj k ich väčšej stabilite. V kontexte rodinného podnikania, kde sa prelínajú osobné a podnikateľské záujmy, nadobúda etický rozmer predmanželskej zmluvy osobitný význam.
Rodinné firmy majú oproti spoločnostiam s menej konkrétnym vlastníkom viacero výhod, ale aj nevýhod. Medzi najväčšie plusy patrí osobná garancia serióznosti a kvality. Spotrebitelia si produkty a služby spájajú s konkrétnymi ľuďmi, ktorí ich rozvíjajú a strážia si povesť dobrou ponukou. Ľudia z rodín sú pre biznis zárukou etiky.
Osobitne na Západe vyzdvihujú firmy svoje rodinné pozadie a využívajú ho ako súčasť ich marketingu. Na Slovensku sa, paradoxne, niektoré rodiny za firmami skôr zatajujú. Zrejme aj z obavy pred výčitkami, ako si na to vlastne zarobili. Za to však môže aj proces ekonomickej transformácie, počas ktorej sa prvé milióny zarábali ľahšie, no neskôr by aktéri boli radšej, keby sa už toľko nehovorilo o detailoch.
K plusom rodinných firiem patrí aj rýchle rozhodovanie. Často stačí len „nedeľný rodinný obed“ a o kľúčovom kroku v podniku je rozhodnuté. Výhodou rodinných firiem je aj väčšia lojalita vlastníkov k firme a súdržnosť vedenia priamo zvnútra rodiny. Osobné vedenie biznisu spravidla generuje aj menej formálnu atmosféru firmy a špecifickú kultúru, z ktorej sa prirodzene rodí aj vyššia lojalita zamestnancov voči majiteľom a firme. Pozitívom je aj prirodzený mix skúseností starších členov s dravosťou nastupujúcej generácie.
Naopak, asi najväčším rizikom v živote rodinných firiem sú situácie, keď sa rodinná pohodička naruší. Typická je slabšia schopnosť reagovať na horší ekonomický vývoj napríklad reštrukturalizáciou biznisu. Z prostredia rodinných firiem sa často objavujú vyhlásenia, že oni žiadnych zamestnancov neprepustia, lebo to sú ich ľudia. Nevedia byť až takí pragmatickí ako iní investori.
Prečítajte si tiež: Plánovanie manželstva v Amerike
Problémom rodinných firiem môže byť aj to, ak sa do ich čela popri členoch rodiny nedostávajú ďalší schopní manažéri. Často sa snažia zamestnať príbuzných, či už vlastných alebo z rodín zamestnancov, hoci aj menej schopných. A hrozí im tiež prenášanie konfliktov z famílie do firmy. Rodinné firmy pritom potrebujú byť stabilné. Vo všeobecnosti platí, že pre ne je plynulý a stabilný rast dôležitejší ako rýchly zisk dosiahnutý s vyšším rizikom. Vďaka tomu v nich síce nedochádza tak často k otrasom, no môžu im uniknúť dobré príležitosti.
Udržiavanie firiem v rukách rodín naprieč generáciami nie je len o zveľaďovaní ich vlastného majetku. Z rodinných firiem dlhodobo profitujú aj ich materské krajiny. Ako pevná kostra ich môžu držať nielen väzby majiteľov na domovinu, ale aj ich ochota platiť dane a biznis rozvíjať s dlhodobým výhľadom. Podniky ovládané investormi, a tobôž fondmi, bývajú pri sťahovaní biznisu za lepšími príležitosťami oveľa razantnejšie.
Mnohé rodinné podniky prechádzajú skúškou nástupníctva. Je to mimoriadne zložitá úloha, pretože aj vo vyspelých krajinách so stáročnými tradíciami podnikania je predaných či skrachovaných firiem výrazne viac ako tých, ktoré prosperujú v rukách jednej rodiny niekoľko generácií. Z prvej zakladateľskej generácie zvykne prejsť na druhú iba 30 percent podnikov, z druhej na tretiu 15 a na štvrtú generáciu prechádzajú iba štyri percentá podnikov.
Zakladatelia firiem často o nástupníctve začínajú reálne rozmýšľať až na prahu dôchodku. No to je už veľmi neskoro. Príprava potomka netrvá rok ani dva. A ak líder podniku nemá nástupcu, nič iné ako predaj firmy mu nezostáva.
Preto by rodičia mali na schopnosti svojich detí pozerať veľmi kriticky. „Výber nových lídrov firmy by mal byť založený predovšetkým na schopnostiach a nielen na rodinných väzbách. Nasledovníka musia akceptovať aj obchodní partneri či banky podniku,“ hovorí konateľ Ernst&Young Law Róbert Kováčik.
Prečítajte si tiež: Realita predmanželských zmlúv na Slovensku
Ak sa nový výkonný líder firmy nenájde v rodine, deti by mali byť schopné aspoň ustrážiť rodinný podnik ako dobrí vlastníci.
Majiteľ by mal mať jasno o budúcich pozíciách detí vo firme najneskôr okolo 25. Na čelo len s riadnou prípravou. Rodičia si pri zmene stráží musia dávať pozor aj na to, aby deti nedosadili do čela firiem odrazu a bez dobrej prípravy. Pri nezaslúženom postupe potomka hrozí, že manažment sa bude cítiť nedocenený a firmu opustí.
Brzdou úspešného nástupníctva sú aj príliš autoritatívni zakladatelia, ktorí deti vedľa seba nenechajú vyrásť na nových lídrov. Ak má firma fungovať, musí mať len jedného lídra.
Zakladateľ by si po svojom odchode nemal nechávať ani právo veta. Nová generácia by nemala mať neustále pocit kontroly.
Najťažším rébusom majiteľov rodinných firiem je, či majú podiely firmy rozdeliť iba deťom, ktoré v nej pracujú, alebo aj tým, čo si budujú kariéru úplne inde. Okrem iných súvislostí treba myslieť aj na to, že čím viac vlastníkov je vo firme, tým skôr v nej príde k sporom. Poradcovia hovoria, že na tento rébus neexistuje jasná odpoveď. No rozhodne je prospešné, aby toto rozhodnutie urobil zakladateľ a riadne ho vysvetlil. „Akokoľvek dobre nastavená štruktúra nástupníctva prestane fungovať, keď nie je dobre odkomunikovaná v rodine,“ hovorí partner právnej kancelárie Havel, Holásek & Partners David Neveselý.
Prečítajte si tiež: Jasné pravidlá v manželstve vďaka zmluve
A je tu ešte jedna súvislosť, veľa vlastníkov znamená aj veľa rodín. Zásadným problémom môžu byť aj rozvody. Podiely v rodinnom biznise by preto nemali prechádzať na životných partnerov.
Vo svete sa ochrana rodinnej firmy pred drobením medzi množstvo vlastníkov z nových generácií rieši aj tým, že zakladateľ pri odchode neprevedie firmu priamo na deti, ale na trusty či nadácie. Tie zväčša spravujú banky a v ich stanovách sa presne uvádza, aké požitky môžu potomkovia čerpať zo ziskov rodinnej firmy. No zároveň nemajú dosah na jej majetok a nemôžu ho predávať.
Slovensko zaostáva v problematike predmanželských zmlúv a porozvodového delenia majetku manželov vrátane majetku ich firiem. Hoci sa predmanželská zmluva v našom regióne vníma negatívne, smeruje k zachovaniu celistvosti malých a stredných firiem, a teda aj k ich väčšej stabilite.
Pri fakte, že každé druhé manželstvo stroskotá, rastie jej opodstatnenosť aj u nás. Zatiaľ však takýto právny rámec neexistuje v SR a ochrániť majetok v podnikaní nie je jednoduché. Ako teda minimalizovať následky rozvodu na chod firmy a čo je možné ochrániť v prípade stroskotania manželstva?
V princípe možno povedať, že všetky nehnuteľnosti, firmy, aj podiely, ktoré ste nadobudli po uzatvorení manželstva, sú spoločné s manželkou. Bez ohľadu na to, či sa reálne na rozvoji firmy podieľala, alebo nie. Podľa Občianskeho zákonníka do spoločného majetku, teda bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nespadajú len presne vymedzené veci.
Zákon hovorí jasne, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. S výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Zjednodušene možno povedať, do BSM patrí každý majetok, ktorý ktorýkoľvek z manželov získal počas trvania manželstva.
Z BSM sú vyňaté veci slúžiace na podnikanie jedného z manželov. Môže ísť napríklad o budovu, v ktorej podnikáte. Z mnohých právnych názorov vyplýva, že by sa mohla napríklad takáto nehnuteľnosť podnikateľa vylúčiť z BSM jedine vtedy, ak by slúžila výlučne len na podnikanie jedného z nich a druhá strana by ju vôbec nevyužívala. Posúdenie otázky je však obvykle vecou dlhých súdnych konaní.
Bezpodielové spoluvlastníctvo sa výrazne dotýka podnikateľskej činnosti špeciálne živnostníkov, ktorí ručia celým svojim majetkom. V BSM to znamená ručiť majetkom celej rodiny. Jednoducho povedané, ten kto podniká, v prípade neplnenia záväzkov ručí spoločným rodinným majetkom, teda jej existenciou. Tento stav otvára možnosť, ako ochrániť rodinu a aj svoj majetok zrušením bezpodielového spoluvlastníctva.
Zrušenie BSM je možné výlučne súdnou cestou. Návrh pritom môže podať ten z dvojice, kto nepodniká. Ak podnikajú obaja, môže podať návrh ktorýkoľvek z dvojice. Ak súd takýto návrh uzná, s okamžitou platnosťou od dňa súdneho rozhodnutia všetky riziká z podnikania znáša len podnikateľ. Avšak, má aj výhradný nárok na príjmy z podnikania.
Nárok na zrušenie BSM vzniká dvojici v momente, ak jeden z partnerov získa živnostenské oprávnenie. Pozor, táto možnosť je prístupná iba živnostníkom. Toto obmedzenie BSM nie je možné v prípade spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý oboma manželmi, ale aj len jedným z nich.
Podmienkou je, že takýto podiel musí vzniknúť už v čase trvania manželstva. Jedinou možnosťou, ako získať podiel, ktorý by nepatril do BSM, je dedičstvom, darom. Ak však jeden z manželov nadobudne podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzením z financií v rámci BSM, stáva sa spoločným majetkom. Pri rozvode má teda každý nárok na polovicu obchodného podielu. Treba podotknúť, že sa nevysporiadava hodnota uvedená v obchodnom registri, ale trhová hodnota podielu. Tá môže byť pri prosperujúcej firme skutočne až astronomických čiastok.
Prevod majetku na niekoho iného s cieľom jeho ochrany nestačí. Hoci je v registri uvedený iba jeden z manželov, v rámci práva je len „spoluvlastníkom“ tohto podielu spolu s manželským partnerom. Preto, ak by chcel spoločník previesť majetok patriaci do BSM, je k tomu potrebné získať aj súhlas manžela, manželky. Bez toho by bola zmluva neplatná.
O obchodný podiel vo firme sa v súvislosti s rozvodom obávať nemusíte. Súd ho prisúdi tomu z partnerov, ktorý je vo firme spoločníkom. Na druhej strane dostane povinnosť vyplatiť ex-partnerovi sumu určenú súdom podľa trhovej hodnoty firmy. Tento krok sa nedá prakticky nijako anulovať ani obísť.
V praxi je potrebné počítať aj so scenárom, že do BSM patrí taktiež zisk a výnosy z obchodného podielu vyplatené počas trvania manželstva. Teda, ak ste sa aj spoločníkom stali ešte pre uzatvorením manželstva, treba počítať s tým, že výnosy, zisky alebo odmeny aj za predaj podielov, či prevod budú patriť do BSM aj v prípade, že obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov.
Predmanželská zmluva by mala byť vnímaná ako prejav zodpovednosti a snahy o transparentnosť vo vzťahu. Umožňuje partnerom otvorene diskutovať o majetkových otázkach a nastaviť pravidlá pre prípad rozchodu. Tým sa predchádza budúcim sporom a chráni sa rodinný majetok a podnikanie. Napriek tomu je dôležité, aby bola zmluva vypracovaná s ohľadom na etické princípy a rešpektovala práva oboch strán.
Manželstvo je vo všetkých kultúrach definované ako vzťah jedného muža a jednej ženy, pričom v niektorých krajinách (ako je napr. aj Slovensko) je manželstvo definované aj ako rovnocenný vzťah medzi mužom a ženou. Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.
Prirodzené postavenie a pôsobenie rodiny a manželstva vyplýva zo základných potrieb ľudskej bytosti. Status osobitnej ochrany zase vyplýva z dôvodov všeobecne prospešných prínosov rodiny a manželstva pre spoločnosť. K vedomiu každého človeka, ktorý vstúpil do manželského zväzku preto bezprostredne patrí aj dimenzia rodičovstva.
tags: #predmanželská #zmluva #etika