Úvery a ich účtovanie: Postupy a aspekty

Úverové financovanie je neoddeliteľnou súčasťou moderného podnikania. Žiadny podnikateľský subjekt sa nemôže efektívne rozvíjať bez využívania cudzích zdrojov. Tento článok sa zameriava na postupy spojené s poskytovaním úverov a ich účtovaním, pričom zohľadňuje rôzne typy úverov a ich špecifické účtovné implikácie.

Význam cudzích zdrojov financovania

Podnikatelia často využívajú cudzie zdroje financovania na podporu svojich podnikateľských aktivít. Okrem úverov od bánk, ktoré sú najčastejším zdrojom, existujú aj iné formy cudzích zdrojov, ako napríklad preddavky od odberateľov, ktoré sú bežne používané v niektorých odboroch podnikania.

Typy úverov a ich využitie

Bankové úvery sa delia podľa rôznych kritérií, najmä podľa doby splatnosti a účelu použitia.

Krátkodobé úvery

Slúžia na preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami podnikateľov a na financovanie prevádzkových potrieb.

Strednodobé úvery

Používajú sa na financovanie dlhodobejších prevádzkových potrieb, ale aj na financovanie investičných potrieb.

Prečítajte si tiež: Podvojné účtovníctvo a postúpenie úveru

Dlhodobé úvery

Sú určené predovšetkým na financovanie investičných potrieb podnikateľského subjektu.

Prevádzkové úvery

Sú určené na nákup zásob materiálu, tovaru a na vykrytie prechodného nedostatku finančných prostriedkov.

Úvery na obežné prostriedky

Slúžia na krytie pohľadávok do lehoty splatnosti, a to na presne určené pohľadávky alebo na pohľadávky bez bližšieho určenia, alebo na zásoby obchodného a výrobného charakteru. Predstavujú krátkodobý, prípadne strednodobý zdroj na plynulé financovanie prevádzkových potrieb.

Revolvingové úvery

Sú charakteristické tým, že banka sa zaväzuje v zmluve o úvere tento úver ku dňu splatnosti znovu obnoviť (revolvovať) pri splnení vopred stanovených podmienok.

Kontokorentné úvery

Predstavujú spôsob krátkodobého financovania formou stanoveného úverového limitu na bežnom účte klienta. Umožňujú podnikateľovi preklenúť výkyvy v likvidite spoločnosti. Tento úver nemá stanovený plán čerpania a ani splácania. Čerpanie sa uskutočňuje na základe platobných príkazov klienta v aktuálnej výške. Splácanie sa realizuje priebežne z príjmov prichádzajúcich na účet klienta. Úroky sa platia len za obdobie a výšku skutočného čerpania úveru.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Eskontné úvery

Sú špecifickou formou úveru. Je to forma krátkodobého financovania pohľadávok klienta. Eskontovaním zmenky - jej odkúpením bankou, banka poskytuje majiteľovi zmenky pred dobou jej splatnosti úver vo výške jej hodnoty znížený o diskont. Dodávateľský úver sa tým mení na bankový. Banka eskontuje zmenky vystavené na už realizované dodávky obchodného tovaru alebo na budúce dodávky tovarov.

Investičné úvery

Slúžia na financovanie investičných potrieb podnikateľov na obstaranie nových prevádzkových priestorov, rekonštrukciu a modernizáciu stávajúcich priestorov, nákup technológie, nákup finančných investícií.

Hypotekárne úvery

Slúžia na nadobudnutie nehnuteľnosti, a to formou kúpy, výstavby alebo jej rekonštrukciu a modernizáciu. Ide o formu dlhodobého úveru so zárukou financovanou nehnuteľnosťou so splatnosťou do 20 rokov. Banky ho poskytujú na základe dokladov o vlastníctve nehnuteľnosti.

Okrem týchto "klasických" úverov poskytujú banky aj rôzne účelovo zamerané úverové programy - úverové programy pre malé a stredné podnikanie. Tieto úvery sú poskytované bankami v rámci spoločných úverových programov s rôznymi inštitúciami podporujúcimi podnikateľské aktivity malých a stredných podnikateľov, ako sú Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Slovenská záručná a rozvojová banka a iné tuzemské alebo zahraničné inštitúcie. Poskytnutie týchto úverov vyžaduje spolufinancovanie rozvojových zámerov aj z vlastných zdrojov podnikateľov. Ide napr. o Podporný úverový program, ktorý slúži na nákup strojov a zariadení, nákup základných zásob surovín a materiálu, nákup a rekonštrukciu prevádzkových priestorov. Podmienky úverového programu Podpora zohľadňujú priority a podporu malého a stredného podnikania na Slovensku.

Proces získania úveru a hodnotenie klienta bankou

Získanie úveru nie je automatické. Na úver nemá právny nárok, no banka mu ho môže, ale aj nemusí poskytnúť. Každá banka má svoje vlastné pravidlá, analýzy a hodnotenia klienta vzhľadom na efektívnosť a návratnosť poskytnutého úveru. Základné podmienky poskytovania úverov v jednotlivých bankách sú veľmi podobné.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Po prevzatí žiadosti o úver a požadovaných podkladov banka hodnotí právnu spôsobilosť budúceho klienta, jeho dôveryhodnosť a ekonomickú situáciu. Overuje, či je právne spôsobilý preberať na seba právne záväzky z úverového vzťahu a nakoľko je schopný ručiť za prevzaté záväzky. Za základné znaky dôveryhodnosti sa považujú stabilné finančné výsledky, primeraná rentabilita podnikania, včasné plnenie zmluvných a platobných záväzkov voči svojim obchodným partnerom a štátnym inštitúciám, stálosť a spoľahlivosť vo vzťahu k banke.

Ťažiskom hodnotenia podnikateľa je pri žiadosti o úver hodnotenie jeho ekonomickej situácie. Jej cieľom je posúdiť skutočné ekonomické pomery podnikateľa, zistiť prečo žiada o úver, zhodnotiť, či mu môže byť úver poskytnutý a za akých podmienok. V súvislosti s tým požaduje od podnikateľa súvahu a výkaz ziskov a strát v prípade PÚ alebo výkaz o majetku a záväzkoch a príjmoch a výdavkoch v prípade JÚ obyčajne za posledné obdobia, zoznam majetku, stav pohľadávok a záväzkov, stav a vývoj zákaziek, podnikateľský plán, prípadne ďalšie podklady. V prípade požiadavky na investičný úver musí podnikateľ predložiť banke podnikateľský zámer, ktorý by mal obsahovať súhrnnú predstavu o podnikateľskom zámere, na ktorý sa podnikateľ snaží získať úver, predstavenie výrobku alebo služby, údaje o trhu, predaj a marketing, charakteristiku budúcej výroby.

Zabezpečenie úveru

Napriek tomu, že banka si podnikateľa pri žiadosti o úver dôkladne zhodnotí, požaduje naviac zabezpečenie úveru, čím sa snaží riziko z poskytnutia úveru čiastočne preniesť na podnikateľa. Znamená to, že banka si v prípade nesplácania úveru dlžníkom pripravuje možnosť uplatniť nárok voči dlžníkovi alebo tretej osobe, a to odpredaním zábezpeky úveru dosiahnuť úhradu úverovej a úrokovej pohľadávky.

Formy zabezpečenia úveru

V prípade zabezpečenia úveru majetkom požaduje banka spravidla nehnuteľný majetok - stavby a pozemky. Väčšinou je to majetok existujúci. V určitých prípadoch môže banka akceptovať aj majetok, ktorý vznikne z poskytnutého úveru. Podnikateľ musí pri nehnuteľnosti preukázať vlastníctvo listom vlastníctva. Ak banka uzná majetok ako zábezpeku, táto musí byť zhmotnená v záložnej zmluve registrovanej na notárskom úrade. Záložné právo v prospech banky musí byť poznačené v liste vlastníctva.

Úver môže byť zabezpečený aj hnuteľným majetkom, napr. strojmi, dopravnými prostriedkami a zásobami. Úver môže byť zabezpečený aj iným majetkom napr. V prípade ručenia majetkom sa od podnikateľa požaduje jeho ocenenie znaleckým posudkom. V niektorých prípadoch si banky dávajú oceniť majetok vlastným znalcom. Za úver je možné sa zaručiť aj - ak ide o ručenie treťou osobou. Môže to byť právnická alebo fyzická osoba. V tomto prípade banka skúma príjmy ručiteľa a jeho možnosti ručenia hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom.

Ako jednu z foriem zabezpečenia úveru banky využívajú aj tzv. biankozmenku. V praxi je možné sa stretnúť aj s tzv. osobitným ručením. Môže to byť záruka štátu alebo štátom na to poverená organizácia, alebo záručná banka, ktorá sa poskytuje za vopred určených podmienok na podporu určitých aktivít regiónov alebo subjektov.

Úverová zmluva a jej náležitosti

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Poskytnutím úveru vzniká medzi veriteľom a dlžníkom záväzkový vzťah. Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu. Obchodný zákonník poskytuje veriteľovi právo na poskytnutie odplaty za to, že poskytol v prospech dlžníka peňažné prostriedky. V praxi ide o poplatok za uzatvorenie úverovej zmluvy. Je obyčajne vyjadrený percentuálnou sadzbou z výšky poskytnutého úveru ako jednorazová platba. Veriteľovi naň vznikne právo na odplatu bez ohľadu na to, či dlžník úver vyčerpá alebo nie.

Čerpanie úveru

Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej zmluvou. Zmluvné strany sa obyčajne v úverovej zmluve dohodnú na presnom čerpaní peňažných prostriedkov alebo na lehote, do ktorej môže dlžník požadovať poskytnutie peňažných prostriedkov. Čerpanie môže byť realizované:

• Jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov na vymedzený účel
• Postupným čerpaním po predložení príslušných dokladov a platobných príkazov

Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v čase a výške určenej v zmluve. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určený účel (tzv. účelov úver), môže veriteľ obmedziť čerpanie úveru iba na plnenie záväzkov dlžníka vzniknutých v súvislosti s týmto účelom.

Splácanie úveru a úroky

Spôsob splatenia úveru je obyčajne dohodnutý v úverovej zmluve. Splátky úveru je možné realizovať mesačne, štvrťročne, prípadne polročne, dlhšie obdobie splátok je skôr výnimočné. Ak sa zmluvné strany dohodnú, splátky úveru je možné odložiť, obyčajne najviac na obdobie jedného roka od prvého čerpania úveru. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Výška úroku sa v úverovej zmluve obyčajne dohodne na ročné obdobie (p. a. - per annum). Úroková sadzba môže byť stanovená v úrokovej zmluve jedným číslom alebo ako základná sadzba + marža banky. Úroky predstavujú odplatu za to, že veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Platia sa len za skutočne poskytnuté peňažné prostriedky a len od momentu ich skutočného čerpania, nie od uzatvorenia úverovej zmluvy, ak v čase jej uzatvorenia neboli peňažné prostriedky poskytnuté. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie peňažných prostriedkov je dlhšia ako jeden rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky aj pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Dlžník by mal požadovať túto možnosť zakotviť do úverovej zmluvy.

V úverovej zmluve sú obyčajne stanovené podmienky poskytnutia úveru a jeho splácania. Ak zanikne alebo sa zhorší zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, dlžník je povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Môže tak urobiť formou ďalšej záložnej zmluvy, prípadne inou formou ručenia. Podmienky výpovede sú obyčajne dohodnuté v úverovej zmluve. Ak zmluva neurčuje výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou platnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

Účtovanie úverov v podvojnom účtovníctve

Na účtovanie úveru v podvojnom účtovníctve má vplyv najmä dohodnutá dĺžka trvania úverového vzťahu.

Krátkodobé bankové úvery

Účtujú sa na účte 231 - Krátkodobé bankové úvery. Na základe žiadosti podnikateľského subjektu poskytla banka podnikateľovi krátkodobý úver na preklenutie prechodného nedostatku finančných prostriedkov.

Príklad:Suma úveru: 5 000 tis.

Dátum poskytnutia: 1. 6.Úrok: 9 % p. a.Poplatok za poskytnutie: 20 tis.Splatnosť: 31. 12.Prvá splátka úroku: 30. 9. (2 500 tis.)Druhá splátka úroku: 31. 12. (2 500 tis.)

Osobitným druhom krátkodobých bankových úverov sú eskontné úvery účtované na účte 232 - Eskontné úvery predstavujúce bankou poskytnuté úvery na eskontované zmenky, ktoré do doby splatnosti prevzala banka na inkaso. Splatenie tohto úveru sa účtuje po obdržaní avíza od banky o úhrade zmenky dlžníkom.

Príklad:Spoločnosť dodala svojmu odberateľovi výrobky v hodnote 4 760 Sk.

Dlhodobé bankové úvery

Účtujú sa na účet 461 - Bankové úvery. Podľa úverovej zmluvy môžu byť úverové prostriedky poskytnuté na osobitnom úverovom účte, z ktorého sú priamo preplácané platobné doklady alebo sú finančné prostriedky prevedené na bežný účet.

Príklad:Na základe žiadosti poskytla banka dňa 1. 7. dlhodobý úver.

Výška poskytnutého úveru: 6 000 tis.Úroková sadzba: 8 % p. a.Poplatok za poskytnutie úveru: 60 tis.Splátky štvrťročne: 300 tis.Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom úverovom účte.Prvá splátka úveru: 30. 9.Splátka úrokov: 30. 9.Druhá splátka úveru: 31. 12.Splátka úrokov: 31. 12.

Účtovanie úverov v jednoduchom účtovníctve

Pri účtovaní bankového úveru v jednoduchom účtovníctve nie je rozhodujúce, či ide o krátkodobý úver alebo dlhodobý. Úver bol v tomto prípade vyčerpaný jednorazovo. Platby uhrádzané z peňažných prostriedkov sa účtujú ako akékoľvek iné platby podnikateľa z jeho bežného účtu.

Príklad:Na základe žiadosti podnikateľského subjektu poskytla banka podnikateľovi krátkodobý úver na preklenutie prechodného nedostatku finančných prostriedkov.

Suma úveru: 5 000 tis.Dátum poskytnutia: 1. 6.Poplatok za poskytnutie: 20 tis.Splatnosť: 31. 12.Prvá splátka úroku: 30. 9. (2 500 tis.)Druhá splátka úroku: 31. 12. (2 500 tis.)Úrok: 9 % p. a.

Ak banka poskytne podnikateľovi úver formou priamej úhrady záväzkov podnikateľa z úverového účtu, zriadenie úverového účtu a poskytnutie úveru podnikateľ zaznačí v knihe účtov v banke. Čerpanie úveru bude podnikateľ účtovať v peňažnom denníku do výdavkov podľa charakteru úhrady záväzku.

Príklad:Na základe žiadosti poskytla banka dňa 1. 7. dlhodobý úver.

Výška poskytnutého úveru: 6 000 tis.Úroková sadzba: 8 % p. a.Poplatok za poskytnutie úveru: 60 tis.Splátky štvrťročne: 300 tis.Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom úverovom účte.Prvá splátka úveru: 30. 9.Splátka úrokov: 92 tis.Druhá splátka úveru: 31. 12.Splátka úrokov: 115 tis.

Daňové aspekty úverov

Poskytnutý úver je príjmom podnikateľa. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov prijatý úver nie je predmetom dane z príjmov. Platba úveru je výdavkom podnikateľa. Platenie úrokov z úveru je daňovým výdavkom daňovníka. Podľa § 2 písm. i) daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. V súčasnosti nie je stanovená v platnom zákone o daniach z príjmov iná podmienka uznania úrokov z bankových úverov do daňových výdavkov, napr. až po ich zaplatení.

Postúpenie úveru a daň z príjmov

Poskytnutý úver alebo pôžička nie je príjmom podliehajúcim dani z príjmov. Od úveru a pôžičky je potrebné odlišovať úroky z úveru a pôžičky, ktoré sú predmetom dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP ako príjem z kapitálového majetku. Úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, predstavujú príjem fyzickej osoby z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Najčastejším dôvodom postúpenia pohľadávky je jej odplatný prevod. Ďalej môže k postúpeniu dôjsť napríklad za účelom splnenia dlhu alebo postúpenie pohľadávky za účelom splnenia úveru, či zabezpečenia záväzku. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávky je v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Vďaka týmto ustanoveniam môže veriteľ aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, ktorý sa stáva veriteľom voči tomu istému dlžníkovi. Postúpením pohľadávky tak dochádza k zmene v osobe veriteľa. Postúpenie pohľadávky musí mať vždy písomnú formu a v zmluve musí byť pohľadávka konkretizovaná. S postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. K uzavretiu dohody medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a novým veriteľom (postupníkom) nie je potrebný súhlas dlžníka.

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Oceňovanie pohľadávok upravuje ustanovenie § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Použitie konkrétneho spôsobu ocenenia pohľadávok je spravidla priamo závislé od spôsobu ich nadobudnutia.

Podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP je daňovým výdavkom menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť, ak bola táto pohľadávka zahrnutá do zdaniteľných príjmov, a to pri jej postúpení. Pri určení limitu daňovo akceptovateľnej menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky prichádza do úvahy opravná položka upravená v § 20 ods. 4 a 14 a v § 20 ods. 10 až 12 ZDP.

Podľa § 20 ods. 14 ide o tvorbu opravnej položky k takým pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov po 31.12.2003 - tak, ako o tom hovoria prechodné a záverečné ustanovenia v § 52 ods. 18 ZDP. Tvorba týchto opravných položiek je daňovým výdavkom do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba 360 dní, po uplynutí 720 dní je opravná položka daňovým výdavkom do výšky 50 % a po uplynutí 1 080 dní sa opravná položka zahrnie do daňových výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

Podľa § 20 ods. 10 až 12 ZDP ide o opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní, ktoré boli prihlásené do konkurzu alebo reštrukturalizácie v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Bankám zákon uznáva do výšky opravnej položky podľa § 20 ods. 4 menovitú hodnotu pohľadávky z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia. Tvorba týchto opravných položiek je daňovým výdavkom vo výške, ktorá závisí od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky, t. j. po 360 dňoch 20 % z nesplateného úveru, po 720 dňoch 50 % z nesplateného úveru a po 1 080 dňoch 100 % z nesplateného úveru. Táto opravná položka sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou je aj úrok z omeškania zahrnutý do základu dane (§ 20 ods. 5 ZDP).

Príklad:Spoločnosť Alfa, a. s., odoslala dňa 2. 11. 2008 spoločnosti Beta, s. r. o., faktúru za tovar, ktorá bola splatná 2. 12. 2008 vo výške 10 000 €. Dňa 5. 12. 2010 postúpila spoločnosť Alfa, a. s., túto pohľadávku spoločnosti Gama, s. r. o., za 3 000 €. Spoločnosť Gama, s. r. o.

Účtovanie získania peňažných prostriedkov

Nedostatok vlastných peňažných prostriedkov sa účtovné jednotky snažia preklenúť prostredníctvom úverov, pôžičiek alebo rôznych iných finančných výpomocí. Medzi najčastejšiu formu získania peňažných prostriedkov patria bankové úvery, krátkodobé alebo dlhodobé. To znamená, že účtovná jednotka požiada o úver príslušnú banku, ktorá peňažné prostriedky požičia za určitú finančnú odmenu - úrok. Okrem bankových inštitúcií si môže účtovná jednotka požičať peňažné prostriedky aj od spoločníkov, od účtovných jednotiek v skupine (materská účtovná jednotka a dcérske účtovné jednotky), prípadne od iných účtovných jednotiek alebo peňažné prostriedky získa prostredníctvom vydaných dlhopisov. Ak účtovné jednotky požiadajú o pomoc banky, hovoríme o úveroch, ak požiadajú o pomoc spoločníkov, materskú účtovnú jednotku, dcérsku účtovnú jednotku, prípadne iné účtovné jednotky, hovoríme o pôžičkách alebo o finančných výpomociach. Aj v týchto prípadoch účtovná jednotka za požičanie peňažných prostriedkov vypláca úrok.

Z pohľadu účtovného úvery, ale aj pôžičky predstavujú pre účtovnú jednotku záväzok. Pre účtovanie záväzkov v postupoch účtovania platia určité pravidlá.

Podľa § 12 ods. 2 Postupov účtovania pre podnikateľov záväzky účtovnej jednotky sa z časového hľadiska členia na dlhodobé záväzky a krátkodobé záväzky. Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.

Podľa § 12 ods. 4 Postupov účtovaniadohodnutá doba platnosti záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (krátkodobých alebo dlhodobých záväzkov).

Podľa § 12 ods. 5 Postupov účtovaniazostatková doba splatnosti záväzkov je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z uvedeného vyplýva, že záväzky sa už pri svojom vzniku zaúčtujú podľa dohodnutej doby splatnosti. Krátkodobé záväzky sa účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy alebo v účtovej triede 2 - Finančné účty. Dlhodobé záväzky sa účtujú na účty účtovej triedy 4 - Kapitálové účty a dlhodobé záväzky. Záväzky, ktoré boli pri vzniku dlhodobé, sa v súvahe vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti. Zostatková doba splatnosti sa zisťuje pri inventarizácii záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky tak, že sa preverí ukončenie doby splatnosti každého pôvodne dlhodobého záväzku. Ak sa splatnosť záväzku (úveru), ktorý bol pri vzniku dlhodobý, ukončí v nasledujúcom účtovnom období, vykáže sa v súvahe ako krátkodobý. Za tým účelom sa pri uzavieraní účtovných kníh zostatok syntetického účtu dlhodobého záväzku (úveru) prevedie na osobitný analytický účet vytvorený k syntetickému účtu dlhodobého záväzku a v súvahe sa vykáže ako krátkodobý záväzok (úver), pričom zostatok dlhodobého záväzku (úveru) v účtovníctve sa nepreúčtováva na krátkodobé účty záväzkov (úverov), v účtovníctve zostáva aj naďalej zaúčtovaný na účte dlhodobých záväzkov (úverov), tak ako bol zaúčtovaný pri svojom vzniku. Význam vykazovania záväzkov v súvahe podľa zostatkovej doby splatnosti spočíva v tom, že takto vykázané dlhodobé záväzky poskytujú informácie o zúčtovacích vzťahoch účtovnej jednotky a majú vysokú vypovedaciu schopnosť najmä pri hodnotení finančnej situácie podniku a predovšetkým jeho okamžitej likvidity.

tags: #postúpenie #úveru #účtovanie #postupy