Rozdiel medzi štúdiom predmetov a urgentnou starostlivosťou

Povolanie zdravotníckeho záchranára je špecifické a kladie náročné požiadavky na uchádzačov o štúdium. Okrem potrebných odborných a teoretických vedomostí musia preukázať aj dostatočnú telesnú zdatnosť a psychickú odolnosť. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi štúdiom bežných predmetov a štúdiom urgentnej zdravotnej starostlivosti, pričom sa zameriava na špecifiká, požiadavky a zručnosti potrebné pre prácu zdravotníckeho záchranára.

Charakteristika štúdia urgentnej zdravotnej starostlivosti

Štúdium urgentnej zdravotnej starostlivosti sa líši od bežných študijných odborov svojím zameraním na prax a špecifické zručnosti potrebné na záchranu života. Nosné témy jadra vedomostí sú viazané na teóriu a prax v prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Štúdium zahŕňa teoretické vedomosti, praktické a technické zručnosti. Neoddeliteľnou súčasťou výučby sú klinické cvičenia, ktoré študenti absolvujú na rôznych pracoviskách:

  • Základné lôžkové oddelenia
  • Vybrané jednotky intenzívnej starostlivosti
  • Operačné strediská záchrannej zdravotnej služby
  • Mobilné ambulancie rýchlej lekárskej a rýchlej zdravotníckej pomoci
  • Hasičský zbor
  • Útvary civilnej obrany

Odborná spôsobilosť a kompetencie absolventa

Absolvent vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore urgentná zdravotná starostlivosť získava odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností zdravotníckeho záchranára v zmysle vyhlášky MZ SR č. 334/2010 Z.z. o rozsahu praxe zdravotníckeho záchranára v záchrannej zdravotnej službe. Zdravotnícky záchranár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, vykonáva samostatne alebo v spolupráci s lekárom odborné pracovné činnosti neodkladnej zdravotnej starostlivosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a zodpovedajúce rozsahu i obsahu získaného vzdelania minimálneho štandardu vzdelávania podľa nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z.

Kľúčové zručnosti a schopnosti absolventa

Absolvent študijného programu „Zdravotnícky záchranár“ dokáže:

  • Samostatne myslieť a pohotovo reagovať
  • Cieľavedome, rýchle, rozvážne a rozhodne konať v situáciách týkajúcich sa záchrany života a zdravia
  • Vykonávať zmeny, prijímať riziko, niesť zodpovednosť, vedieť improvizovať
  • Poznať platnú legislatívu súvisiacu s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti
  • Kvalifikovane poskytnúť odbornú predlekársku prvú pomoc, vrátane vybraných špeciálnych výkonov v krízových a život ohrozujúcich situáciách

Prijímacie konanie na štúdium urgentnej zdravotnej starostlivosti

Prijímacie konanie na štúdium urgentnej zdravotnej starostlivosti je komplexné a zamerané na overenie nielen teoretických vedomostí, ale aj fyzickej a psychickej pripravenosti uchádzačov.

Prečítajte si tiež: Podpora duševného zdravia študentov

Priebeh prijímacieho konania

Prijímacie konanie pozostáva z niekoľkých častí:

  1. Písomný test z biológie človeka: Test je zameraný na overenie vedomostí v rozsahu gymnaziálneho učiva.
  2. Skúška pohybových predpokladov: Táto skúška je povinná pre všetkých uchádzačov, ktorí boli úspešní v písomnom teste.
  3. Výnimky: Uchádzači, ktorí majú študijný priemer do 1,50, môžu byť oslobodení od písomného testu. Musia však dokladovať k prihláške školou potvrdený prospech z koncoročných vysvedčení za 1.-3. ročník a polročný prospech za 4. alebo 5. ročník strednej školy. Ak škola prospech nepotvrdzuje, doložia uchádzači úradne overené vysvedčenia.

Administratívne požiadavky

Uchádzači musia dodržať aj administratívne požiadavky:

  1. Prihláška: Musia si zakúpiť papierovú formu prihlášky (poplatok za prijímacie konanie 35 EUR) ako tlačivo vysokoškolskej prihlášky určené pre bakalárske štúdium v predajniach tlačív.
  2. Prospech zo strednej školy: Uchádzači, ktorí si podávajú prihlášku do dennej formy štúdia, musia vyplniť a dokladovať prospech zo strednej školy za jednotlivé ročníky. Do prihlášky je potrebné vypísať prospech z koncoročných vysvedčení za 1.-3. ročník a polročný prospech za 4. alebo 5. ročník. Tento prospech musí byť potvrdený strednou školou na str. 3. Po maturitnej skúške uchádzači čo najskôr doručia na adresu fakulty úradne overené maturitné vysvedčenie, najneskôr v deň konania prijímacích skúšok! Uchádzači, ktorí si podávajú prihlášku do externej formy štúdia, nemusia vyplniť, ani dokladovať prospech zo strednej školy za jednotlivé ročníky.
  3. Doklad o ovládaní slovenského jazyka: Zahraniční uchádzači (okrem uchádzačov z ČR) musia dokladovať ovládanie slovenského jazyka na úrovni B1.
  4. Podpis prihlášky: Prihláška musí byť vlastnoručne podpísaná uchádzačom.

Na prijímacie skúšky bude pozvaný iba ten uchádzač, ktorý si v stanovenom termíne (do 31. marca 2025) podá riadne vyplnenú prihlášku, priloží všetky požadované prílohy, uhradí poplatok za prijímacie konanie a spĺňa požadované kritériá. O náhradný termín prijímacej skúšky je možné požiadať písomne iba v prípade závažného zdravotného dôvodu, najneskôr do 24 hodín po termíne konania prijímacej skúšky (k žiadosti je potrebné dokladovať relevantnú lekársku správu o zdravotnom probléme, nie potvrdenie o ošetrení). Opravný termín pri neúspešnej prijímacej skúške fakulta neudeľuje.

SCIO test Všeobecných študijných predpokladov (VŠP)

Fakulta akceptuje aj výsledky SCIO testu Všeobecných študijných predpokladov (VŠP) v rámci Národných porovnávacích skúšok (NPS), ktoré zabezpečuje spoločnosť Scio v šiestich termínoch (pred termínom prijímacieho konania na fakulte) v priebehu ak. r. 2024/2025 a v niekoľkých mestách na Slovensku. Test VŠP je možné absolvovať viackrát, uchádzačom sa započíta len najlepší dosiahnutý výsledok. Ak študent uspeje na SCIO teste, nemusí absolvovať písomný test z biológie človeka. Ak študent neuspeje na SCIO teste, má možnosť absolvovať v danom termíne prijímacieho konania na fakulte písomný test, pričom výsledok SCIO testu fakulta nebude brať do úvahy. Prihlásenie sa k testu VŠP a úhrada nákladov s tým spojených je záležitosťou každého uchádzača. Fakulta tieto testy neorganizuje a uchádzačov na testy neprihlasuje a ani nepozýva. Svoj výsledok uchádzač fakulte neodovzdáva. Výsledok uchádzačov fakulte odovzdáva výhradne spoločnosť Scio.

Ovládanie slovenského jazyka

Štúdium v študijných programoch na 1. a 2. stupni vysokoškolského vzdelávania a v dennej a externej forme, ktoré sa realizuje v slovenskom jazyku, vyžaduje ovládanie slovenského jazyka min. na úrovni B1. Uchádzač musí rozumieť hlavným myšlienkam vysloveným v spisovnom jazyku o bežných témach, s ktorými sa stretáva v práci, v škole, vo voľnom čase atď. Musí rozumieť textom, ktoré obsahujú každodennú slovnú zásobu, alebo ktoré sa vzťahujú na prácu alebo na štúdium. Musí preukázať, že si poradí s väčšinou situácií, ktoré môžu nastať pri cestovaní v oblasti, kde sa týmto jazykom hovorí. Dokáže sa bez prípravy zapojiť do rozhovoru o témach, ktoré pozná, o ktoré sa zaujíma alebo ktoré sa týkajú každodenného života (napr. rodina, záľuby, cestovanie, práca). Ovláda jednoduchým spôsobom spájať frázy, aby opísal(a) svoje zážitky a udalosti, svoje sny, nádeje a ciele. Dokáže stručne zdôvodniť a vysvetliť svoje názory a plány. Ovláda napísať jednoduché súvislé vety na témy, ktoré dobre pozná alebo ktoré ho osobne zaujímajú.

Prečítajte si tiež: Pohoda: Zakázané predmety

Skúška pohybových predpokladov

Účasť na 2. časti prijímacej skúšky je podmienená úspešným zvládnutím jej 1. časti. Prijímacia skúška pohybových predpokladov je koncipovaná ako praktická skúška povinná pre všetkých uchádzačov o dennú a externú formu štúdia. Výkony v jednotlivých disciplínach sa hodnotia bodovou škálou podľa dosiahnutého časového skóre. Súhrnný výsledok bude tvorený súčtom bodov získaných v jednotlivých disciplínach. V prípade, ak študent získa v plávaní na 100m zvoleným spôsobom bodové hodnotenie 0, neuspel v 2. časti prijímacej skúšky.

Disciplíny skúšky pohybových predpokladov

  1. Plávanie na 100 m: Uchádzač absolvuje disciplínu zvoleným spôsobom (prsia alebo kraul) so štartovým skokom zo štartového bloku. Na plávanie sa vyžaduje plavecká čiapka.
  2. Polohový test: Uchádzač počas dvoch minút opakovane strieda štyri polohy v poradí: ľah vzadu s pripažením (1.); stoj - vzpriamený trup, vystreté dolné končatiny a pripažiť (2.); ľah vpredu s pripažením (3.) a opäť stoj - vzpriamený trup, vystreté dolné končatiny a pripažiť (4.) Východisková poloha je v ľahu vzadu s pripažením, päty a lopatky sa dotýkajú zeme. Na pokyn examinátora vykonáva uchádzač z východiskovej polohy (1.) polohu (2.) stoj - vzpriamený trup, vystreté dolné končatiny a pripažiť s následným prechodom do polohy (3.) ľah vpredu, s pripažením, pričom hrudník sa musí dotýkať podložky a následne vykoná polohu (4.) stoj -vzpriamený trup, vystreté dolné končatiny a pripažiť.
  3. Beh na 20 m s narastajúcou intenzitou: Úlohou testovanej osoby je čo najdlhšie opakovane prekonávať 20 m dlhý vymedzený úsek podľa reprodukovaného zvukového signálu. Tempo behu udávané z audionahrávky sa postupne zvyšuje, po každej minúte o 0,5 km/h. Test končí, ak testovaný nie je schopný dvakrát po sebe došliapnuť na čiaru vymedzujúcu bežecký úsek v danom časovom limite. V prvej minúte je rozdiel medzi časovými signálmi označujúcimi dobeh testovanej osoby na métu 9 sekúnd a postupne sa skracuje až na 4 sekundy v dvadsiatej minúte (fáze). Výsledkom testu je počet realizovaných a ukončených fáz.

Prečítajte si tiež: Užitočné rady pre cestovateľov

tags: #predmety #vs #pu #urgentna #starostlivost #rozdiel

Ďalšie články