Prednáška zo zahraničia a príkazná zmluva: Kompletný prehľad z pohľadu slovenského daňového systému

Úvod

Slovenský daňový systém, rovnako ako aj legislatíva iných krajín, podlieha neustálym zmenám a vývoju. V tomto článku sa zameriame na komplexnú analýzu problematiky príjmov zo zahraničia, konkrétne prednášok, a ich zdaňovania v kontexte s príkaznou zmluvou. Dôraz bude kladený na aplikáciu Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a súvisiacich predpisov.

Základné princípy zdaňovania príjmov na Slovensku

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účinný od 1. januára 2004, zaviedol princíp tzv. rovnej dane. To znamená, že všetky druhy príjmov (ziskov) právnických osôb a fyzických osôb sú zdaňované jednou lineárnou sadzbou. Súčasťou tohto princípu je aj snaha o posilnenie spravodlivosti zdanenia príjmov. Dosahuje sa to zúžením okruhu výnimiek a oslobodení od dane.

Racionalizácia daňových výdavkov

Zákon sa snaží o racionalizáciu počtu predpisov vymedzujúcich daňové výdavky. Podnikateľské výdavky sú uznané za daňové výdavky bez limitov, resp. určených ďalších podmienok tak, ako je o nich účtované v nákladoch. Konkrétne, v zákone sú priamo ustanovené podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov.

Základné ustanovenia zákona

Prvá časť zákona obsahuje základné ustanovenia (§ 1 a § 2), ktoré definujú predmet úpravy a základné pojmy. Zákon upravuje daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. Daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby sa delí na tri časti:

• Daň fyzickej osoby (§ 3 až § 11)
• Daň právnickej osoby (§ 12 až § 14)
• Spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby (§ 15 až § 31)

Obdobne, spôsob platenia a vyberania dane sa delí na tri časti:

Prečítajte si tiež: Prednášky pre seniorov: Zdravé starnutie

• Fyzická osoba (§ 32 až § 40)
• Právnická osoba (§ 41 a § 42)
• Spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby (§ 43 až § 50)

Priorita medzinárodných zmlúv

Zákonná prioritná doložka zabezpečuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Nejde len o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky Viedenského dohovoru o zmluvnom práve.

Základné pojmy

§ 2 zákona definuje základné pojmy ako daňovník, daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmet dane, zdaniteľný príjem, daňový výdavok, základ dane a daňová strata, zdaňovacie obdobie, obchodný majetok, závislé osoby, finančný prenájom a platiteľ dane. Daňovníkom dane z príjmov je každá fyzická osoba a právnická osoba.

• Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou: Právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia.
• Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou: Právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky ani sídlo ani miesto skutočného vedenia, avšak dosahuje príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky.

Koncepcia daňovej povinnosti

Zdaňovanie príjmov sa riadi princípom neobmedzenej a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky. Obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie daňovníkov, ktorí nemajú na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť, len z príjmov, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky.

Závislé osoby

Závislé osoby sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby, alebo osoby blízke podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby.

Daňovník členského štátu Európskej únie

Daňovníkom členského štátu Európskej únie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti na území členského štátu Európskej únie (okrem SR).

Prečítajte si tiež: Levice: Prednášky a cestovanie pre seniorov

Predmet dane fyzickej osoby

Predmetom dane sú všetky príjmy fyzickej osoby s výnimkou príjmov vylúčených z predmetu dane. Príjmy sú rozdelené podľa jednotlivých druhov, ktoré sú bližšie špecifikované v § 5 až § 8:

• Príjmy zo závislej činnosti (§ 5)
• Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6)
• Príjmy z kapitálového majetku (§ 7)
• Ostatné príjmy (§ 8)

Z predmetu dane sú vylúčené napríklad prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci podľa osobitných predpisov, príjmy získané dedením alebo darovaním.

Podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom sú od 1. januára 2004 vylúčené z predmetu dane.

Prednáška zo zahraničia a príkazná zmluva

V kontexte prednášky zo zahraničia a príkaznej zmluvy je potrebné rozlišovať niekoľko aspektov:

1. Daňová rezidencia: Určenie daňovej rezidencie prednášajúceho je kľúčové. Ak je prednášajúci daňovým rezidentom Slovenska, podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti a zdaňuje všetky svoje príjmy na Slovensku. Ak je daňovým rezidentom iného štátu, zdaňuje na Slovensku len príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
2. Príkazná zmluva: Ak je prednáška vykonávaná na základe príkaznej zmluvy, je potrebné určiť, či ide o príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania alebo iný príjem. Toto určenie má vplyv na spôsob zdaňovania a odvodov.
3. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia: Ak je prednášajúci daňovým rezidentom iného štátu, je potrebné zohľadniť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a týmto štátom. Zmluva môže upravovať spôsob zdaňovania príjmov z prednášok.

Príklad

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať DIČ na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma. Obchodník by mal pracovnú zmluvu s CZ firmou.

Prečítajte si tiež: Podujatia pre seniorov v Leviciach

V tomto prípade je potrebné posúdiť, či českej alebo nemeckej firme vznikne na území SR agentská stála prevádzkareň.

V prípade, že jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť, nedá sa hovoriť o agentskej stálej prevádzkárni.

Príležitostné príjmy a ich zdaňovanie

Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do štyroch kategórií:

1. Príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody)
2. Príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (SZČO)
3. Príjmy z kapitálového majetku
4. Ostatné príjmy

Medzi ostatné príjmy patria aj príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Príjem z príležitostných činností je oslobodený od dane z príjmov do sumy 500 eur ročne.

Problémy s výkladom príležitostných príjmov

Finančná správa zverejnila informačný materiál o zdaňovaní príležitostných príjmov. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov. Tento výklad nie je v súlade so zákonom.

Podnikatelia často vyplácajú malé sumy občanom za rôzne služby, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových nákladov, potrebujú doklad, ktorým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny).

Ako zdokladovať príležitostný príjem

Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je, aby bol zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Podnikateľ je povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje a doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.

Podľa metodikov Finančnej správy ide o slovíčkárenie - zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou.

Výplatu príjmu za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Zmeny od roku 2018

Od roku 2018 daniari jednoznačne škrtli schému, že ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie.

Ďalšie príklady z praxe a ich daňové aspekty

• Ukončenie podnikania SZČO a odpisovanie majetku: Ak SZČO ukončuje podnikanie a v minulosti zaradila do podnikania osobný automobil, uplatní v roku ukončenia celoročný odpis. Zostatková cena automobilu sa zaúčtuje do nákladov a zároveň aj do príjmov, alebo sa nechá zostatková cena na karte a preradí sa v tejto cene automobil do osobného vlastníctva.
• Expedícia tovaru do zahraničia a dodacie podmienky: Incoterms neurčujú otázku prechodu vlastníckych práv k tovaru - tie musia byť riešené v kúpnej zmluve. Incoterms riešia len spôsob, miesto a okamih prechodu nákladov, ale aj rizík z predávajúceho na kupujúceho, ďalšie povinnosti strán pri zaistení dopravy, nakládky a vykládky tovaru, sprievodných dokladov, kontroly, poistenia, colného konania a podobne.
• Nákup ojazdeného automobilu zo zahraničia: Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, kúpila ojazdený automobil zo zahraničia. Je potrebné posúdiť, či ide o nadobudnutie tovaru v rámci EÚ a či vzniká povinnosť platiť DPH.
• Fotovoltaická elektráreň a jej zaradenie do majetku: Oceľová konštrukcia na osadenie solárnych panelov sa zaradí do stavebnej časti a odpisuje sa so stavbou. Ostatné súčasti ako solárne panely, menič, riadiaca a komunikačná jednotka, rozvádzač, monitoring batérií… + montáž sa dajú do 2. odpisovej skupiny.
• Prerušenie odpisovania majetku: V roku prerušenia odpisovania majetku sa nemusia robiť účtovné odpisy.
• Vianočný stromček v showroome vozidiel: Kúpa vianočného stromčeka s ozdobami do novootvoreného showroomu vozidiel je daňovo uznaný náklad vo forme odpisov.
• Neuhradené faktúry a úprava základu dane: Ak evidujete neuhradenú prijatú faktúru so splatnosťou 08/2010, o túto sumu nebol upravovaný základ dane. Je potrebné ju vyradiť z účtovníctva. Ak ste v minulosti zvýšili základ dane o sumu faktúry so splatnosťou 04/2015 a dlžník zrušil živnosť ešte v r. 2015, vyradíte faktúru zápisom 321/648.
• Prenájom zdravotníckych testovacích zariadení medzi prepojenými osobami: Slovenská s. r. o., A, a slovenská s. r. o., B, sú personálne prepojené cez osobu konateľa. Firma A prenajíma firme B zdravotnícke testovacie zariadenia. Je potrebné vypracovať transferovú dokumentáciu a stanoviť trhovú cenu prenájmu. Ak nie je známa trhová cena, je možné stanoviť ju pomocou iných metód.
• Daňové priznanie študenta: Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2025 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura. Študent má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu.

tags: #prednáška #zo #zahraničia #príkazná #zmluva