
Rozvod manželstva je náročná situácia, ktorá so sebou prináša mnoho otázok a rozhodnutí, najmä ak sú v manželstve maloleté deti. Jednou z kľúčových otázok je, komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Hoci v minulosti bola automaticky preferovaná matka, súčasná legislatíva a súdna prax sa zameriavajú predovšetkým na záujem dieťaťa. Tento článok sa zaoberá povinnosťami matky v situácii, keď je dieťa zverené do starostlivosti otca, a to z rôznych uhlov pohľadu, s cieľom poskytnúť komplexný a zrozumiteľný prehľad o tejto problematike.
Od matky sa tradične očakáva bezhraničná láska a starostlivosť o dieťa. Materinská láska je vnímaná ako silné puto, ktoré matku predurčuje k tomu, aby sa o dieťa starala dvadsaťštyri hodín denne. Avšak, samotná materinská láska, bez prejavov starostlivosti a pozornosti, nemusí byť dostatočná na to, aby bolo dieťa po rozvode automaticky zverené matke.
Často prezentovaný názor, že matka sa o dieťa lepšie postará, pretože zabezpečí základné potreby ako varenie, pranie a upratovanie, už nie je nevyhnutnou praxou. Súdy pri rozhodovaní o zverení dieťaťa prihliadajú na komplexný pohľad na starostlivosť, ktorú rodičia dieťaťu poskytujú.
Rozvod a následné rozhodovanie o zverení detí do starostlivosti je citlivá záležitosť, ktorá si vyžaduje zásah štátu. Tento zásah je často nepríjemný a frustrujúci, ale v niektorých prípadoch nevyhnutný. Počas rozvodového konania sa často odkrývajú krivdy a problémy, ktoré sa nahromadili počas manželstva.
Túžba po pomste voči bývalému partnerovi sa môže preniesť aj na deti, čo má katastrofálne dôsledky. Alkohol, cigarety a iné negatívne vplyvy môžu byť nástrojom na potláčanie negatívnych pocitov, čo negatívne ovplyvňuje výchovu detí.
Prečítajte si tiež: Sprievodca opatrovaním v Komárne
Príklad z praxe ukazuje, ako môže zlyhať "materinská láska" a viesť k zvereniu dieťaťa do starostlivosti otca. Klient, ktorý sa rozhodol rozviesť, mal maloleté deti, ktoré boli po rozvode zverené matke. Matka zostala s deťmi v byte, ktorý bol vo vlastníctve otca. Neskôr sa otec rozhodol odsťahovať, aby zabezpečil deťom strechu nad hlavou.
Problémy nastali, keď si otec našiel nový vzťah a bývalá partnerka to nedokázala odpustiť. Začala zanedbávať starostlivosť o deti, utiekala sa k zábave, cigaretám a alkoholu. Dôsledkom bolo, že matka zabúdala syna v škôlke, strácala zamestnanie a nedokázala platiť účty. Byt sa dostal do neužívateľného stavu, hygienu zanedbávala a v byte boli psie výkaly. Susedia boli svedkami bujarých osláv a orgií, ktoré často končili bitkami a hádzaním vecí na autá.
Syn klienta na takúto situáciu doplatil, stal sa utiahnutým a často kričal. Dohováranie matke nepomohlo a otec sa rozhodol konať. Uvedomil si, že musí zachrániť aspoň to, čo sa dá, a urýchlene vzal syna k sebe.
Otec sa vzchopil a vyhľadal právnu pomoc. S pomocou advokáta bol vypracovaný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého. Súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým syna dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. Matka sa odvolala, ale odvolací súd jej odvolanie zamietol. Klient sa momentálne o syna vzorne stará a poskytuje mu plnohodnotnú starostlivosť.
Čo znamená, ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov? Znamená to, že tento rodič má zákonné právo a povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých alebo súdom určených časoch stretávať.
Prečítajte si tiež: Bezpečný Prevod Vlastníctva
Výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, môže rozhodovať sám absolútne o všetkom, a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú: bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života.
Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd. Podstatné veci upravuje § 35 Zákona o rodine, ktorý uvádza príklady ako vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprava na budúce povolanie.
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom, ak súd nerozhodne inak. Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.
Aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič o ňom môže tiež rozhodovať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Ak ide o podstatné veci, musia sa rodičia dohodnúť, inak rozhodne súd. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností, môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Ochranné Pásmo Vysokého Napätia
Je dôležité si uvedomiť, že právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Súdy by mali pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti absolútne ignorovať to, ktorý rodič je akého pohlavia, a zamerať sa výlučne na záujem dieťaťa.
Zákon o rodine a súvisiaca legislatíva často skloňujú slovné spojenie „záujem dieťaťa“. Avšak, definícia tohto pojmu v legislatíve neexistuje. Právni teoretici a sudcovia majú rôzne definície pojmu „záujem dieťaťa“, čo vedie k právnej neistote.
Záujem dieťaťa by mal byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd by mal rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Párnovíkendovstvo, teda styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend, je bežnou praxou, ktorá je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať.
Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je tiež bežnou praxou zo strany matiek, ktoré dieťa používajú ako zbraň proti otcovi. Napriek tomu, že Zákon o rodine umožňuje súdom zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu.
Dobrým a vyváženým riešením môže byť striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ideálne ak je dieťa v jednej domácnosti a rodičia sa v pravidelných intervaloch pri dieťati striedajú. Takáto starostlivosť je však nie vždy realizovateľná, a to najmä z dôvodu bydliska rodičov, prípadne ich nevôle na tomto spôsobe starostlivosti alebo neschopnosti vzájomne komunikovať.
V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by mal súd dôkladne skúmať fungovanie a vzťahy v rodine. Mal by preto klásť osobitý dôraz na vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, mieru starostlivosti každého z rodičov o dieťa a predovšetkým záujem dieťaťa. Dôležitú iniciatívu by mal v tomto smere vziať do rúk aj kolízny opatrovník, ako nestranný zástupca dieťaťa v konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
Je potrebné venovať náležitú starostlivosť posudzovaniu záujmov dieťaťa v otázkach jeho zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičia sú vždy dvaja, pričom vplyv každého z nich je iný, osobitý a výnimočný. Výrazný a často jediný vplyv žien, matiek, na výchovu detí, môže byť v budúcnosti škodlivý.
V článku sú uvedené aj viaceré prípadové štúdie a otázky z praxe, ktoré ilustrujú rôzne situácie a problémy, s ktorými sa rodičia stretávajú pri rozvodoch a úprave rodičovských práv a povinností. Tieto príklady slúžia na lepšie pochopenie problematiky a poskytujú praktické rady a odporúčania.