Prehodnotenie Invalidného Dôchodku pri Pľúcnych Ochoreniach: Podmienky a Postupy

Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok a postupov pre prehodnotenie invalidného dôchodku pri pľúcnych ochoreniach na Slovensku. Zameriava sa na práva a možnosti pacientov s pľúcnymi ochoreniami, ako aj na povinnosti a postupy Sociálnej poisťovne.

Úvod do Invalidného Dôchodku a Pľúcnych Ochorení

Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem osobám, ktorých zdravotný stav im neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu. Pľúcne ochorenia, ako napríklad idiopatická pľúcna fibróza (IPF), môžu výrazne obmedziť schopnosť človeka pracovať a viesť plnohodnotný život.

Pracovná Neschopnosť a Nemocenské pri Pľúcnych Ochoreniach

Pacient s diagnostikovanou IPF môže byť práceneschopný. Ak bol pred stanovením diagnózy nemocensky poistený (zamestnaný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), má nárok na nemocenské.

Dĺžka vyplácania nemocenského

Nemocenské sa vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN, s výnimkou prípadu, keď medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj dlhšie ako 52 týždňov, ale už bez vyplácania nemocenského.

Postup pri uplatňovaní nároku na nemocenské

1. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný, alebo jeho všeobecný lekár. Lekár vystaví tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Diel I. legitimácie dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva pacientovi a ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol.
2. Odovzdanie žiadosti: Diel II. Žiadosť o nemocenské odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak PN trvá viac ako desať dní, odstúpi Sociálnej poisťovni. Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
3. Výpočet výšky nemocenského: Nároky pacienta pri práceneschopnosti sa líšia v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ. Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
4. Výplata nemocenského: Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Invalidný Dôchodok pri Pľúcnych Ochoreniach

Pacient s IPF stredne ťažkého a ťažkého stupňa môže požiadať o invalidný dôchodok. Podaniu žiadosti nemusí predchádzať ročná práceneschopnosť.

Prečítajte si tiež: Nesúhlas s rozhodnutím o ZŤP?

Podmienky pre priznanie invalidného dôchodku

Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Rozhodujúcim pre určenie konkrétneho percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stupeň aktivity procesu a výsledné poruchy funkcie postihnutých orgánov. Preto je veľmi dôležité, aby v lekárskych správach boli podrobne popísané všetky komplikácie, ktoré ochorenie pacientovi spôsobuje a ich vplyv na celkovú výkonnosť jeho organizmu.

Stupne závažnosti dýchavice

• Ľahkého stupňa: dýchavica presahujúca obvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení.
• Stredne ťažkého stupňa: dýchavica presahujúca obvyklú mieru už pri každodennom ľahkom zaťažení.

Potrebná doba dôchodkového poistenia

Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných pre získanie invalidného dôchodku závisí od veku žiadateľa. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Poistné na dôchodkové poistenie si je možné doplatiť aj spätne, avšak iba za obdobie, v ktorom mal dotyčný prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia povinného poistenia až za obdobie od 1. 1. 2005.

Výpočet výšky invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku závisí od:

• POMB (priemerný osobný mzdový bod): priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ADH (aktuálna dôchodková hodnota): aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.

Postup pri podávaní žiadosti o invalidný dôchodok

1. Podanie žiadosti: Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, so žiadateľom ho spíše zamestnanec Sociálnej poisťovne.
2. Posúdenie invalidity: V deň spísania žiadosti spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá sa priloží k žiadosti o invalidný dôchodok a je súčasťou spisu.
3. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne: Pobočka spísanú žiadosť spolu s dokladmi postúpi ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od jej podania, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi vyplatí spätne za obdobie odo dňa vzniku invalidity.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad jeho žiadosť bola zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať proti nemu odvolanie. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami.

Zmena výšky invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Sociálna poisťovňa môže poberateľa invalidného dôchodku predvolať na kontrolnú lekársku prehliadku.

Prečítajte si tiež: Proces prehodnotenia invalidného dôchodku

Vzor odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č.

Meno a priezvisko, nar.

Rozhodnutím č. XX zo dňa XX mi bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok vo výške XX. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená ako XX. Určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa opieralo o zaradenie ochorenia pod písm. X, položky X, oddielu X, kapitoly X. (zaradenie ochorenia je uvedené v odbornom posudku posudkového lekára) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

Od nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia došlo k závažnému zhoršeniu môjho zdravotného stavu. (Tu konkrétne popísať, ako presne sa zdravotný stav zhoršil od posúdenia zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou, napr. ochorenie progredovalo do závažnejšieho štádia, vzdoruje liečbe alebo bolo žiadateľovi diagnostikované ďalšie ochorenie - uviesť aké, v akom štádiu, aké ťažkosti spôsobuje). Tieto skutočnosti preukazujem priloženými lekárskymi správami MUDr.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č.

Rozhodnutím č. XX zo dňa XX bola Sociálnou poisťovňou zamietnutá moja žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho…

Ďalšie Možnosti Pomoci a Podpory

Okrem invalidného dôchodku existujú aj ďalšie možnosti pomoci a podpory pre pacientov s pľúcnymi ochoreniami:

Prečítajte si tiež: Čo vás čaká pri prehodnotení invalidného dôchodku?

• Preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím: Pacient môže na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
• Parkovací preukaz: Pokiaľ má pacient v dôsledku ochorenia sťaženú pohyblivosť, môže požiadať o parkovací preukaz.
• Príspevok na osobnú asistenciu/opatrovateľský príspevok: Ak potrebuje pomoc iného človeka pri každodenných aktivitách, môže poberať príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará, poberá opatrovateľský príspevok.
• Zdravotnícke pomôcky: Na prekonávanie následkov ochorenia slúžia zdravotnícke pomôcky hradené zdravotnou poisťovňou a pomôcky pre ťažko zdravotne postihnutých, na ktoré prispievajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pracovný Pomer a Zdravotný Stav

Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do takej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje posudkom ošetrujúceho lekára vystaveným na žiadosť zamestnanca, nie posudkom lekára Sociálnej poisťovne. Musí však ísť o posudok, nestačí lekárske odporúčanie, nález alebo potvrdenie.

Ukončenie pracovného pomeru

V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca na inú prácu preradiť nemôže, pretože ju nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer bude potrebné ukončiť dohodou alebo výpoveďou. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku nespôsobuje zánik pracovného pomeru.

Dohoda

Dohoda znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú, že pracovný pomer sa skončí. Obe strany teda so skončením súhlasia. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže druhej strane navrhnúť (aj písomne), aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Ak s tým zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí, pracovný pomer sa dohodou nemôže skončiť. V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca prinúti, aby dohodu uzatvoril, takáto dohoda je neplatná. Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa tento končí dňom uvedeným v dohode, t. j. neplynie žiadna výpovedná lehota. Pokiaľ je dôvodom uzatvorenia dohody zhoršenie zdravotného stavu zamestnanca, ktorý viac nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, je nutné v dohode tento dôvod uviesť.

• Príklad: Dôvodom skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku MUDr……………..

Výpoveď

Výpoveď si nevyžaduje súhlas druhej strany. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca dôvod ani nemusí vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v zákonníku práce. Skutočnosť, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa.

V prípade, ak zamestnanec z pracovného pomeru odchádza do plného invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku.

Ďalšie Práva a Podpora pre Invalidných Občanov

Pokiaľ bol pacient uznaný Sociálnou poisťovňou za invalidného (úplne alebo čiastočne), bude platiť polovičné odvody do zdravotnej poisťovne. Jeho zamestnávateľ na neho môže poberať viacero príspevkov, napr. príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých, príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.

Pracovný asistent

Pri plnení pracovných úloh môže zamestnanec využívať pomoc pracovného asistenta. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO s ním uzatvára zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Jeho presnú náplň zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Jeden pracovný asistent môže pomáhať aj viacerým zamestnancom.

Pracovné voľno

Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy.

Ošetrovanie člena rodiny

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov.

Podmienky pre poberanie ošetrovného

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II.

Výška ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské.

tags: #prehodnotenie #invalidneho #dochodku #pri #plucnych #ochoreni