
Príspevok na bývanie predstavuje významnú formu finančnej pomoci, ktorá má za cieľ zmierniť finančnú záťaž spojenú s nákladmi na bývanie pre domácnosti a jednotlivcov. Vzhľadom na neustále sa meniace legislatívne podmienky a ekonomickú situáciu je dôležité mať aktuálne informácie o tom, kto má nárok na príspevok, aké sú jeho výšky a aké obmedzenia platia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o príspevkoch na bývanie, zohľadňujúc aktuálne zmeny a dostupné formy pomoci.
Príspevok na bývanie je štátom posudzovaná forma finančnej pomoci, ktorej cieľom je prispievať na náklady spojené s bývaním.
Výška príspevku je diferencovaná a závisí od počtu členov domácnosti. Maximálna suma príspevku je stanovená na 297,40 eur mesačne pre domácnosti s viac ako štyrmi členmi, alebo v prípade nájmu bytu alebo rodinného domu, kde je viac ako štyria nájomníci, ktorí sú súčasťou domácnosti poberajúcej pomoc v hmotnej núdzi.
Príspevok na bývanie sa vzťahuje len na jeden byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, a to bez ohľadu na počet domácností, ktoré danú nehnuteľnosť užívajú. Dôležité je spomenúť situácie, kedy sa príspevok poskytuje aj pri vecnom bremene doživotného užívania nehnuteľnosti.
O príspevok je možné žiadať priebežne počas roka. Pre poskytnutie príspevku na bývanie je potrebné doručiť potrebné dokumenty elektronicky, poštou, alebo osobne. Medzi tieto dokumenty patria: Potvrdenie o uzatvorení pracovného pomeru so zamestnávateľom (pre začínajúcich učiteľov), List vlastníctva preukazujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo zmluvu o nájme, zmluvu o podnájme alebo inú zmluvu oprávňujúcu prijímateľa na užívanie nehnuteľnosti, resp.
Prečítajte si tiež: Nesúhlas s rozhodnutím o ZŤP?
S účinnosťou od 01.12.2025 bol zrušený zákon č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci pri splácaní úveru“), a to zákonom č. 90/2016 Z. z. Podmienky nároku na príspevok a jeho výplatu podľa zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie účinného do 30.11.2025 je možné nájsť v informácii k poskytovaniu príspevku do 30.11.2025.
Pri žiadostiach o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie, ktoré boli doručené na úrad od 01.12.2025 úrady už nebudú konať, pričom rozhodujúce je doručenie žiadosti na úrad a nie podanie žiadosti na poštovú prepravu. V týchto prípadoch úrad zastaví konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. ak klient predložil žiadosť na úrad do 30.11.2025 a podmienky na priznanie príspevku sú splnené až za mesiac december 2025 (napr. nárok na príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie, ktorý k 30.11.2025 trval, zo zákona zaniká od 01.12.2025.
Zákon o úveroch na bývanie zároveň upravuje možnosti pre banky, vrátane pobočiek zahraničných bánk poskytovať svojim klientom hypotekárnu pomoc, pričom bližšie informácie k podmienkam poskytovania tejto pomoci bankami súčasným poberateľom príspevku ako aj novým žiadateľom o hypotekárnu pomoc je možné nájsť v § 26d a § 28f zákona o úveroch na bývanie.
Poskytovanie príspevku za ubytovanie osôb s udeleným štatútom dočasného útočiska sa riadi zákonom o azyle. Samosprávy vyplácajú príspevok ubytovateľom z prostriedkov poskytnutých Ministerstvom vnútra SR.
Od 1. marca 2024 je výška príspevku pre ubytovanie v bytovom priestore stanovená na 5 eur za jednu noc, bez ohľadu na vek ubytovanej osoby.
Prečítajte si tiež: Proces prehodnotenia invalidného dôchodku
Právny rámec pre túto oblasť tvorí zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 151/2024 Z. z.
Príspevok je možné poskytovať počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky (ak je dátum prvého poskytnutia dočasného útočiska od 1. Kto môže žiadať o príspevok? Právnická osoba, ktorá bezodplatne poskytuje ubytovanie odídencovi v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ktorú vlastní alebo spravuje, za predpokladu, že nepodniká v oblasti ubytovacích služieb. Právnické osoby podnikajúce v oblasti ubytovacích služieb od 1.
Základnou podmienkou pre získanie príspevku je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom (osobou so štatútom dočasného útočiska). Prenajímateľ následne predloží túto zmluvu obci.
Obec vypláca príspevok oprávnenej osobe na bankový účet alebo v hotovosti.
Do 5 pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca je ubytovateľ povinný odovzdať obci výkaz. Výkazy za mesiac september 2025, vrátane opravných výkazov za predchádzajúce mesiace, musia ubytovatelia predložiť obciam do 7.
Prečítajte si tiež: Čo vás čaká pri prehodnotení invalidného dôchodku?
Obec zosumarizuje všetky výkazy od prenajímateľov a spracuje ich do jednotného prehľadu o uplatnených príspevkoch, ktorý následne pošle ministerstvu vnútra do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Obce všetky výkazy vrátane opravných zosumarizujú do jednotného prehľadu a zašlú ministerstvu vnútra do 15.
Ministerstvo vnútra po verifikácii a spracovaní doručených prehľadov poukáže príslušnú sumu obci do konca kalendárneho mesiaca, t. j.
Štát ukázal, ako si predstavuje adresnú energo pomoc, ktorá sa začne 1. januára 2026. Podmienky, ktoré rozhodujú o získaní nároku na lepšie ceny energií, sú známe. Podľa mnohých odborníkov sú však podmienky a spôsob výpočtu rozhodujúcich hraničných príjmov diskutabilné a vedú k až bizarným situáciám. Kontroverzie sa týkajú najmä prepojenia inštitútu energetickej domácnosti na trvalý pobyt jej členov a nie priamo na odberné miesto, v ktorom spoločne bývajú. Trvalý pobyt pritom niekedy nezodpovedá reálnemu miestu bývania. Niektoré rodiny či jednotlivci sú z pomoci diskvalifikovaní aj vtedy, ak ani zďaleka nedosahujú maximálny limit príjmu stanovený štátom. A môže ísť o rodiny, ktoré čerpajú hypotéku, čiže ich mesačné výdavky sú pomerne vysoké. Zvláštností je však viac.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) len v pondelok spustilo stránku, na ktorej si nárok na energopomoc viete pomerne jednoducho overiť. Počas reálnej prevádzky systému sa však objavilo niekoľko závažných nedostatkov, a preto určite príde vhod vedieť, ako si viete vypočítať nárok na energo pomoc aj sami, alebo inak povedané, či v ponímaní štátu spadáte do kategórie „chudobnejšej“ alebo „bohatšej“ domácnosti.
Kľúčová je pritom jedna suma, od ktorej sa odvíjajú všetky ďalšie. Ak ide o domácnosť tvorenú jednou osobou, jej príjem nesmie presiahnuť sumu 1 930 eur. Súčtom týchto koeficientov potom treba vydeliť spoločný príjem členov domácnosti, čím dostaneme výsledok nazývaný bonita domácnosti. Povedzme, že manžel i manželka zarábajú zhodne túto sumu. Vo výsledku je tak ich spoločný hrubý mesačný príjem 3 308 eur. Ak ide o rodinu so štyrmi členmi, teda rodičmi a dvomi deťmi do 14 rokov, tak získavame koeficient 2,7. Ak ním vydelíme sumu 3 308 eur, dostaneme bonitu domácnosti na úrovni 1 225 eur, čo je menej ako 1 930 eur. Pokiaľ by však išlo o bezdetný pár s identickým príjmom, nižšie ceny energií by nedostali, pretože v ich prípade vychádza koeficient len na 1,7.
Pri zápočte príjmu však záleží aj na jeho type. Ak napríklad ide o zamestnanca, do úvahy sa berie jeho hrubý príjem zo závislej činnosti (zamestnania), a to v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025. V prípade dôchodcu sa posudzuje jeho čistý príjem reprezentovaný výškou poberaného dôchodku (poberanej dávky). Pri podnikateľovi, respektíve živnostníkovi (SZČO) ide o príjem vypočítaný z čiastkového základu dane z nezávislej činnosti za celý predchádzajúci rok vydelený koeficientom 0,866.
V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sa napríklad do príjmu nezapočíta podiel na zisku, čo hrá do karát ľuďom, ktorí majú vďaka dividendám pomerne vysoký príjem. Čiže aj tí, ktorí zarábajú nadštandardne, môžu energo pomoc dostať.
Na niektorú kritiku a sporne nastavené pravidlá súčasného systému, už ministerstvo stihlo zareagovať. V najnovšej tlačovej správe avizuje, že pracuje na zlepšení adresnosti. Vyššie sme napríklad spomenuli, že dividendy sa aktuálne do príjmu nezapočítavajú. Dôvodom je legislatíva, ktorá to neumožňuje. „Rezort hospodárstva preto inicioval novelizáciu zákona o dani z príjmov, ktorej návrh je už v legislatívnom procese a očakáva sa jeho schválenie v Národnej rade SR. Po prijatí novely budú môcť byť dividendy zohľadnené pri výpočtoch bonity energetickej domácnosti, čo zabezpečí adresnejší systém poskytovania adresnej energopomoci,“ priblížil rezort.
Aktuálne nastavenie podmienok však vytvára priestor aj pre opačné situácie, keď jednotlivci či rodiny, ktoré by nižšie ceny energií reálne potrebovali, na pomoc nárok mať nebudú. Problém nastáva napríklad v prípade osôb žijúcich v podnájme. Ich príjem pre dané odberné miesto, v ktorom žijú, možno posudzovať jedine v tom prípade, ak tu majú nahlásený aj trvalý pobyt. S tým však musí súhlasiť majiteľ nehnuteľnosti. A to nie je práve časté. Výška cien energií sa teda v danom prípade posudzuje podľa bonity domácnosti majiteľa nehnuteľnosti, v ktorej má trvalý pobyt. Pritom vôbec nemusí ísť o predmetný prenajímaný byt, ale o úplne iné odberné miesto. Napriek tomu však má táto bonita dopad na to, či bude podnájomník platiť za energie viac alebo menej.
Čitateľ nás upozornil ešte na jednu diskutabilnú situáciu. Týka sa nemalej skupiny ľudí, ktorí môžu mať pri získaní energopomoci zásadný problém len preto, lebo bývajú v neskolaudovanej nehnuteľnosti. K takejto situácii pritom dochádza pomerne často. Žiadny zákon to totiž nezakazuje. Existujú rôzne scenáre, keď ľudia bývajú v neskolaudovanej nehnuteľnosti aj niekoľko rokov. Často je dôvodom nesplnenie podmienok stanovených úradmi - môže ísť o chýbajúcu prípojku, nesúlad medzi projektom schváleným stavebným úradom a reálnym vyhotovením a podobne.
Rozostavaná stavba je však stále predmetom vlastníctva a môže byť zapísaná v katastri nehnuteľností aj na účely hypotekárneho úverovania. Avšak nie je označená súpisným číslom ako budova určená na bývanie. Súpisné číslo sa totiž prideľuje až dokončenej stavbe, po kolaudácii. V neskolaudovanom dome nemôžete mať trvalý pobyt. Rodiny pritom možnosť presťahovania sa do „vlastného“ ešte pred dokončením stavby bežne využívajú nielen z praktických, ale aj finančných dôvodov.
V kontexte nároku na energopomoc je však problém práve v tom, že ministerstvo nepovažuje za energetickú domácnosť samotné odberné miesto a jej členov. Nejde teda o fyzickú nehnuteľnosť, v ktorej rodina skutočne býva. Rozhodujúce je naopak to, kde majú členovia domácnosti nahlásený trvalý pobyt. A ten podľa zákona o hlásení pobytu občanov (č. 253/1998 Z. z., § 3, ods. 2) nie je možné nahlásiť na mieste neskolaudovanej nehnuteľnosti. V § 3, ods. 8 nariadenia 353/2025 Z. z. k energopomoci je uvedené, že: „ak na adrese odberného miesta nie je evidovaná žiadna adresa trvalého pobytu člena energetickej domácnosti, predpokladá sa, že odberné miesto má byť priradené k tej energetickej domácnosti, ktorej člen je evidovaný ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti alebo konečný spotrebiteľ tepla alebo koncový odberateľ tepla“.
Rezort uviedol, že legislatíva je v tomto ohľade striktná a vznik nároku na energopomoc sa môže vyhodnotiť len na základe miesta trvalého pobytu. Odberné miesto v neskoladuovanej nehnuteľnosti, hoci tam osoba reálne býva, posudzované byť nemôže.
Dodajme, že rodiny kúriace drevom či plynom na pomoc pri nákladoch za teplo nemajú nárok, pretože tá sa týka len domácností napojených na centrálne zdroje vykurovania (teplárne). Stále však môžu získať nižšie ceny na elektrinu, respektíve plyn. V prípade tepla ľudia dostanú poukážku, ktorú si budú môcť preplatiť na pobočkách Slovenskej pošty, a to po dobu 45 dní.
Ak vám webová stránka zriadená štátom hlási, že na energo pomoc nárok nemáte, v skutočnosti to tak byť nemusí. V prípade akýchkoľvek nejasností alebo reklamácií k rozhodnutiu o nezískaní energopomoci sa preto môžete obrátiť na klientske centrá okresného úradu.
Úrad pre reguláciou sieťových odvetví (ÚRSO) priniesol 27. novembra nové znenie vyhlášky, podľa ktorej v roku 2026 silová časť ceny elektriny stúpne z aktuálnych 61 eur za megawatthodinu (MWh) na 103,94 eura za MWh. Takúto cenu by teda mali na faktúrach uvidieť domácnosti, ktoré nebudú mať nárok na energopomoc. V prípade odberných miest, ktoré pomocnú ruku od štátu dostanú, sa však maximálna cena za dodávku elektriny za megawatthodinu v každej sadzbe a v každom pásme zníži o 31,24 eura za MWh, čiže na 72,7 eura za MWh. V prípade plynu sa cena stanovila na rovnakú úroveň ako v roku 2025. Naopak tí, ktorí energopomoc nedostanú, budú mať tento zdroj medziročne drahší, konkrétne sa hovorí približne o 30 % navýšení cien.
Pri cene tepla je to komplikovanejšie, pretože jednotlivé teplárne využívajú odlišné zdroje a technológie, a tak sa cena tepla naprieč Slovenskom líši. Centrálne zdroje tepla (CZT) sa však najčastejšie spoliehajú na plyn a drevoštiepku, prípadne ich kombináciu. Ceny týchto komodít pre budúci rok pritom budú odlišné, a tak sa vyčíslenie výšky kompenzácie ešte viac zamotáva. Ako uvádza energie-portal.sk, štát bude kompenzovať cenu tepla len v tom prípade, ak oproti roku 2022 stúpne o minimálne 20 eur za MWh. Takéto domácnosti dostanú v januári a v júli 2026 energopoukážky, ktorých hodnota sa bude líšiť v závislosti od spotreby a ceny komodity. Domácnostiam, ktoré v roku 2024 ešte na CZT neboli napojené, bude v roku 2026 kompenzovaný rozdiel voči sume 199 eur za MWh. Ak by suma na poukážke nejakej domácnosti predstavovala menej ako 5 eur za polrok, štát ju nepošle vôbec. Rovnako ku žiadnej kompenzácii nedôjde ani vtedy, ak cena tepla v danej lokalite v porovnaní s rokom 2022 stúpne o menej ako 20 eur za MWh.
Poskytovanie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie bude pokračovať aj v roku 2025, pričom jeho výška zostáva nezmenená. Ak ste príspevok získali na základe žiadosti podanej v roku 2024, v roku 2025 nie je potrebné podávať novú žiadosť. Ak ste v predchádzajúcom roku o príspevok nepožiadali, je potrebné podať písomnú žiadosť na formulári, ktorý stanovilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Oprávneným žiadateľom môže byť dlžník alebo spoludlžník uvedený v zmluve o úvere na bývanie. Pre žiadosti podané v roku 2024 sa berie do úvahy kalendárny rok 2022. Pre žiadosti podané od 1. januára 2025 sa zohľadňuje kalendárny rok 2023.
Každý január sa vykonáva prehodnotenie nároku na príspevok na základe jednej dvanástiny príjmu za kalendárny rok, ktorý je o dva roky starší. Napríklad v januári 2025 bude posudzovaný priemerný mesačný príjem dlžníka a spoludlžníka za rok 2023. Ak priemerný mesačný príjem za rok 2023 presiahne hodnotu 2 288 eur, bude sa pri posudzovaní nároku ďalej brať do úvahy príjem za rok 2024.
Medzi podmienky pre získanie príspevku patrí, že žiadateľ čelí zvýšeniu mesačnej splátky úveru na bývanie v dôsledku nárastu úrokovej sadzby po 31. decembri 2022. Príspevok sa poskytuje na tieto typy úverov:
Ak sa napríklad mesačná splátka zvýši o 250 eur (napr. z 250 eur na 500 eur), 75 % z tohto rozdielu je 187,50 eur. Ak sa napríklad mesačná splátka zvýši o 100 eur (napr.
Vysoké úrokové sadzby komerčných bánk komplikujú mnohým Slovákom cestu k vlastnému bývaniu. Alternatívou sa stáva podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB), ktorá ponúka výhodné pôžičky s nízkym úrokom. Avšak, získanie tejto podpory je spojené s viacerými podmienkami a dlhším procesom schvaľovania.
ŠFRB sa zameriava na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, pričom je obmedzený minimálnym aj maximálnym príjmom žiadateľa. Minimálny príjem má garantovať bonitu klienta a jeho schopnosť splácať úver, zatiaľ čo maximálny príjem limituje osoby s vyššími príjmami, ktoré majú možnosť získať úver aj v komerčných bankách.
Od januára 2024 sa podmienky pre získanie podpory zo ŠFRB mierne zvoľnili. Maximálna poskytovaná suma na kúpu nehnuteľnosti sa zvýšila zo 120-tisíc eur na 180 tisíc eur, pričom úroková sadzba zostáva podstatne výhodnejšia ako v štandardných bankách.
O podporu môžu požiadať:
Podmienky poskytovania podpory upravuje Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Viac informácií nájdete na stránke www.sfrb.sk.
Proces získania úveru zo ŠFRB je detailný a zvyčajne trvá dlhšie ako získanie hypotéky z banky. Vyžaduje si precíznosť a trpezlivosť.
Termíny: Žiadosti sa podávajú v stanovených termínoch a to od 15. januára do 30.
Schvaľovací proces: Po podaní žiadosti nasleduje komplexné posúdenie zo strany ŠFRB.
Štát podporuje poskytovanie hypoték pre mladých plnoletých poberateľov do 35 rokov na účely nadobudnutia nehnuteľnosti (dom alebo byt) alebo jej časti, výstavby nehnuteľnosti alebo zmeny dokončenej stavby. Podpora spočíva v daňovom bonuse na zaplatené úroky.
Ročne je vo výške maximálne 400 EUR (pre zmluvy uzatvorené od 1. 1. 2024 max. Vzťahuje sa na úroky zo sumy do 50 000 EUR, pričom poskytnutá hypotéka môže byť aj vyššia (podmienka platí len pre zmluvy uzatvorené do 31. 12.
Výška daňového bonusu na zaplatené úroky znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie. Daňový bonus pre mladých pri hypotékach od 1. 1. 2024 je atraktívnejší v porovnaní so zmluvami uzatvorenými do 31. 12. 2023.
V prvom rade budete potrebovať Potvrdenie o zaplatených úrokoch, ktoré vám poskytne vaša banka. Ak máte hypotéku zriadenú v ČSOB a spĺňate podmienku veku a účelu úveru, potvrdenie nájdete v internetbankingu Moja ČSOB alebo v mobilnej aplikácii ČSOB SmartBanking. V prípade, že nemáte internetbanking Moja ČSOB alebo mobilnú aplikáciu ČSOB SmartBanking, budete informovaný formou SMS správy, aby ste si potvrdenie prevzali v pobočke.
Ak je výška daňovej povinnosti väčšia ako je daňový bonus, tak sa vám splatná daň zníži o výšku daňového bonusu.
Účelový, štátom podporovaný produkt stavebných sporiteľní, ktorého cieľom je získať prostriedky na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu bývania. Po splnení podmienok Vám štát poskytne štátnu prémiu.
tags: #prehodnotenie #prispevku #na #byvanie #podmienky