Premlčanie dlžného výživného na maloleté dieťa: Judikáty a postupy

Zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa je základnou povinnosťou oboch rodičov. V prípade, že jeden z rodičov túto povinnosť zanedbáva, slovenský právny systém ponúka niekoľko možností, ako sa s touto situáciou vysporiadať, a to v občianskoprávnej aj trestnoprávnej rovine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad judikatúry a postupov v prípade neplatenia výživného, s cieľom informovať a pomôcť osobám, ktorých sa táto problematika týka.

Úvod

Zabezpečenie výživy dieťaťa je základnou povinnosťou oboch rodičov. Ak jeden z rodičov túto povinnosť zanedbáva, štát poskytuje mechanizmy na vymoženie dlžného výživného a zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

Právny rámec

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Ďalej platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak rodič neplní túto povinnosť dobrovoľne, existujú právne nástroje na jej vynútenie.

Občianskoprávne riešenia

Exekučné konanie

Pri neplatení výživného je možné postupovať v občianskoprávnej rovine a začať voči dlžníkovi exekučné konanie. Každé vykonateľné súdne rozhodnutie (najmä ak výrok znie na splnenie povinnosti, priznáva právo alebo postihuje majetok) je tzv. exekučným titulom, na základe ktorých je možné pri nesplnení povinnosti dobrovoľne začať exekučné konanie. Tieto konania sa začínajú iba na návrh osoby oprávnenej zo súdneho rozhodnutia. Súdne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä ak je súčasťou výrok o výživnom, sú špecifické v tom, že v časti určenie výšky výživného sú tzv. predbežne vykonateľné. Výrok súdu týkajúci sa povinnosti otca platiť výživné je vykonateľné od doručenia obom účastníkom konania. To znamená, že hoci by sa otec maloletého dieťaťa odvolal voči rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výrok v časti úpravy výživného nadobudne vykonateľnosť.

Exekútor môže vymáhať nielen dlžné výživné, ale aj bežné výživné splatné v budúcnosti. Vymožené platby od povinného má exekútor zo zákona poukazovať prednostne na úhradu bežného výživného, pri vykonávaní zrážok zo mzdy ide o tzv. prednostnú pohľadávku.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Návrh na vykonanie exekúcie

K návrhu na vykonanie exekúcie treba pripojiť rovnopis rozsudku, ktorý uložil povinnosť platiť výživné, tento rozsudok musí byť opatrený tzv. doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám na rozsudku vyznačia na informačnom centre toho súdu, ktorý rozsudok vydal. K návrhu je treba pripojiť aj kolky v hodnote 16,50 eur ako poplatok za žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods. Po podaní návrhu na výkon exekúcie sa exekučné konanie začína dňom, kedy bol návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, ale samotná exekúcia sa začína až doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V prípade, že sú splnené všetky predpoklady na výkon exekúcie, pristúpi poverený exekútor k jednému zo spôsobov výkonu exekúcie.

Zmena exekútora

Ak exekútor opakovane alebo závažne porušil povinnosti vyplývajúceho mu zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) môžete podľa tohto zákona podľa ust. § 34 podať návrh na zmenu exekútora.

Dôvody na zmenu výšky výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Je na rozhodnutí súdu, či mu vyhovie. Pokiaľ sa situácia Vášho manžela zmenila v tom zmysle, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, má právo podať návrh na zníženie výživného, v ktorom bude žiadať súd, aby prihliadol na zmenu jeho životných podmienok a okolností a znížil jeho vyživovaciu povinnosť.

Premlčanie výživného

Pokiaľ ide o premlčaciu dobu, v zásade platí, že „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.“ (§ 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ďalej len „OZ“). Iná je situácia pri pravidelných platbách tzv. bežného výživného. Teda napr. ak rozhodnutie o určení výživného nadobudlo právoplatnosť 30.05.2010, bolo v ňom určené, že Váš bývalý manžel má platiť výživné vždy k 10. dňu mesiaca a splatnosť prvej nezaplatenej platby výživného bola povedzme 10.07.2010 (čiže bývalý manžel je v omeškaní od 11.07.2010), tak premlčacia doba je tri roky, čiže Vaše právo vymáhať túto platbu cez exekútora sa premlčí 11.07.2013.

Právne úpravy premlčania výživného v Českej a Slovenskej republike boli zhodné do 31. augusta 2008. V uvedený deň nadobudol v Českej republike účinnosť zákon č. 259/2008 Sb., ktorým bolo medziiným novelizované aj ustanovenie § 98 Zákona o rodině. V zmysle § 98 ods. 1 uvedeného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najviac 3 roky späť od tohto dňa. Podľa § 98 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Sociálna a ekonomická situácia povinného

Pokiaľ ide o sociálnu a ekonomickú situáciu Vášho manžela, tak v zmysle § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. Z. o rodine v platnom znení „obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“ „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“ (§ 75 ods. 1 ZR). Pri určovaní výšky výživného sa teda prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ktorý má výživné platiť a tiež na odôvodnené potreby oprávneného, teda dieťaťa (podľa jeho veku, navštevovaných školských inštitúcií, zdravotného stavu a pod.).

Započítanie darov do výživného

Citácia z rozhodnutia súdu : " Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak otcovi nezapočítal do plnenia vyživovacej povinnosti ním prezentované dary pre maloletého, pretože dary z príležitosti osobných sviatkov nemajú povahu výživného a ich účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča. Dobrovoľné plnenia otca formou peňažných a vecných darov boli rozhodne prínosom pre maloletého C. Z uvedeného vyplýva, že kupovanie rôznych darov nie je možné započítať na plnenie vyživovacej povinnosti. Doporučujeme Vám preto v uvedenej veci poslať Vášmu bývalému manželovi výzvu k úhrade a ak táto zostane bez povšimnutia podať návrh na súdny výkon rozhodnutia a súčasne vo veci dať trestné oznámenie. V prípade omeškania s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu máte právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Trestnoprávne riešenia

Neplatenie výživného má následky aj v trestnoprávnej rovine. Podľa ustanovenia § 207 ods. Trestného zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Tzn. že vzhľadom na konanie otca maloletého dieťaťa je možné podať oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin (trestné oznámenie). S týmto trestným činom síce zákon spája inštitút tzv. účinnej ľútosti (t.j. ak povinný dodatočne splní svoju povinnosť, trestnosť činu zanikne), ale aj samotné trestné konanie môže prispieť k tomu, aby si povinný začal plniť svoje povinnosti.

Podanie nového trestného oznámenia pre neplnenie vyživovacej povinnosti je možné, pretože dané konanie napĺňa znaky trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ust. § 207 ods. 1 Trestného zákona. Otec dieťaťa môže byť opätovne trestne stíhaný, ak nezaplatí výživné najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov. Ak má otec uložený podmienečný trest odňatia slobody, ak sa dopustí trestného činu v podmienke, súd môže rozhodnúť, že sa neosvedčil v podmienke a výkon trestu odňatia slobody vykoná podľa ust. § 50 ods. 4 Trestného zákona. Z tohto dôvodu hrozí otcovi výkon trestu odňatia slobody.

Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V tejto súvislosti upozorňujeme, že uplynutie uvedených dvoch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia dvoch mesiacov v období dvoch rokov.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Náhradné výživné

Aj keby vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok a peňazí ste sa stále nedomohli, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z.

Spätné vymáhanie výživného

V súvislosti s vymáhaním výživného je dôležité spomenúť aj právo na vymáhanie spätného výživného. V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).

Právo na priznanie výživného sa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepremlčuje. Treba si však dávať pozor, pretože následne hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú. Platí tu subsidiárne § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. To znamená, že mesačné platby výživného, na ktoré je povinný rodič zaviazaný, sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.

Spätné vymáhanie výživného plnoletým dieťaťom

Ak ste dostali rozhodnutie od exekútora o vymáhaní výživného spätne, znamená to, že sa snaží vymôcť dlžnú sumu výživného, ktorú mal váš otec zaplatiť, ale nezaplatil. Štát nevypláca výživné spätne namiesto dlžníka. Váš otec bude musieť splácať dlžné výživné postupne alebo v celku, v závislosti od jeho finančnej situácie a rozhodnutí exekútora. Je dôležité komunikovať s exekútorským úradom a prípadne s právnym zástupcom, aby ste mali jasné informácie o priebehu exekúcie a o tom, ako a kedy môžete očakávať vyplatenie dlžného výživného.

V zmysle našej právnej úpravy ako aj ustálenej judikatúry má dieťa právo na poskytovanie výživného v aspoň minimálnej výške až do času kým nie je schopné samostatne sa živiť, čiže vlastným úsilím a prácou si zabezpečiť prostriedky na úhradu svojich potrieb. Z Vašej otázky však nie je zrejmé či ste momentálne "schopná samostatne sa živiť". Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Premlčujú sa podľa občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedeného tak možno vyvodiť záver, že nakoľko ste plnoletou osobou, máte právo podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti (ak nie schopná sama sa živiť), avšak túto je možné priznať len odo dňa podania návrhu. Spätne je to možné len u maloletého dieťaťa. Pokiaľ by ste chceli vymáhať výživné "spätne" muselo by už v čase keď ste boli ešte maloletá existovať súdne rozhodnutie, ktorým súd upravil povinnosť matky prispievať na Vašu výživu. Pokiaľ teda výživné nebolo určené súdom, nemáte tzv. exekučný titul, na základe ktorého by ste prípadne mohli podať návrh na vykonanie exekúcie.

Riešením vami uvedeného problému je, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie, ktorý návrh musí byť podaný elektronicky na príslušný súd, ktorým je v súčasnosti Okresný súd Banská Bystrica. Uvádzame, že cestou exekútora je možné vymôcť len výživné za posledných 10 rokov, keďže v zmysle ust. § 110 Obč.

Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu v konaní o výživnom na dieťa

Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Je preto namieste konštatovanie, že v takto vysoko individuálnej otázke, akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy.

Princíp prednosti potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné

Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

Určovanie výživného za minulé obdobie

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.

Povinnosť prihliadať na štátne sociálne dávky pri určení výšky výživného

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.

tags: #premlčanie #dlžného #výživného #na #maloleté #dieťa