Premlčanie Notárskej Zápisnice: Komplexný Prehľad

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou premlčania notárskej zápisnice, jej právnym významom a dôsledkami pre dlžníka a veriteľa. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, a to od základných definícií až po praktické rady a odporúčania.

Čo je to premlčanie?

Premlčanie v právnom zmysle znamená, že po uplynutí premlčacej doby môže dlžník v prípade súdneho konania namietať premlčanie, a súd žalobu z dôvodu premlčania zamietne. Z právneho hľadiska ale pohľadávka nezaniká, len veriteľ už nemá možnosť vymáhať ju súdnou cestou. Zostáva tzv. naturálnou obligáciou.

Notárska zápisnica ako exekučný titul

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených, až kým nie je preukázaný opak. Je spôsobilým exekučným titulom, ak spĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti.

Materiálna vykonateľnosť notárskej zápisnice

Medzi podmienky materiálnej vykonateľnosti patrí:

• Právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti).
• Označenie oprávnenej osoby.
• Označenie povinnej osoby.
• Právny dôvod.
• Predmet plnenia.
• Čas plnenia.
• Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Premlčacia doba pri notárskych zápisniciach

V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť.

Vplyv uznania dlhu na premlčaciu dobu

Ak dlžník písomne uzná svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa uznané právo za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v uznaní práva rozložené, premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti.

Špecifiká premlčania v obchodnom práve

V obchodnom práve, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Možnosti riešenia situácie pred premlčaním

Ak sa veriteľ obáva, že dlh po premlčaní neuhradíte, má právo podať žalobu. Keď bude podaná včas, v rámci súdneho konania nebudete môcť namietať premlčanie dlhu. V prípade, ak ako dlžník dlh uznávate a máte záujem ho uhradiť podľa svojich možností, je viacero právnych možností, ktoré budú finančne aj časovo výhodnejšie pre oboch - tak pre dlžníka, ako aj pre veriteľa.

Alternatívne riešenia sporov

• Dohoda o splátkovom kalendári: Je možné dohodnúť záväzný splátkový kalendár.
• Uznanie dlhu u notára: Tiež je možné uznať dlh u notára vo forme notárskej zápisnice spolu s priamou vykonateľnosťou. Takýto dlh sa nepremlčí skôr ako o 10 rokov a zároveň notárska zápisnica bude môcť byť podkladom pre exekútora (nie je potrebný súd).
• Mediácia: Nie je vylúčená tiež dohoda o sankcii, resp. V neposlednom rade je možné medzi Vami a Vašou „exsvokrkou“ začať mediačné konanie, ktoré má pre plynutie premlčacej doby rovnaké účinky ako podanie návrhu na súd. Počas mediácie premlčacie doby neplynú, preto majú účastníci mediácie dostatočný čas urovnať svoj spor bez rizika, že uplynie premlčacia doba.

Vymáhanie pohľadávky a príslušenstvo

Príslušenstvom pohľadávky sa v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozumejú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Na Vami uvádzanom prípade suma 43.000,00 eur predstavuje tzv. istinu, pričom, to čo predstavuje príslušenstvo závisí od toho, čo je právnym titulom istiny. Pokiaľ sa jedná napríklad o nezaplatenú faktúru za dodaný tovar, príslušenstvom bude v prípade ak je dlžníkom fyzická osoba - nepodnikateľ úrok z omeškania, ktorý však môže byť v rôznej výške.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Úroky z omeškania

Jeho výška pritom závisí od toho, či bol dojednaný zmluvne alebo nie. Pokiaľ nebol dojednaný zmluvne v určitej výške, bude dlžník, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom povinný platiť úrok z omeškania v zákonnej výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky spravidla predstavujú akúsi paušálnu sumu nároku veriteľa voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, pričom sa jedná o jednorazový nárok v sume 40,00 eur. Tento nárok však vzniká len v rámci podnikateľskej činnosti a nie je uplatniteľný voči dlžníkovi - fyzickej osobe nepodnikateľovi. Pod náklady spojené s uplatnením pohľadávky však možno priradiť aj iné náklady, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s uplatnením jeho nároku, najčastejšie pôjde o náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku, a pod.

Trovy konania

Do pozornosti však dávame, že v súvislosti s uplatnením pohľadávky súdnou cestou bude dlžník v prípade neúspechu vo veci povinný znášať aj ďalšie náklady súvisiace so súdnym konaním a to trovy konania (súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia, ktorých výška sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Uznanie záväzku

Pomerne častým právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi je uznanie záväzku. Ako samostatný právny inštitút je uznanie dlhu upravené v § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Náležitosti uznania dlhu

Z toho vyplýva, že uznanie dlhu, riadiace sa Občianskym zákonníkom, musí byť urobené písomne a dlžník v tomto písomnom uznaní dlhu musí uviesť, že zaplatí dlh, ktorý v tomto uznaní musí byť špecifikovaný čo do dôvodu a výšky (teda musí byť uvedený dôvod, pre ktorý dlh vznikol a konkrétna výška dlhu). Zo zákona existuje právna domnienka, ktorá predpokladá, že ak dlžník uzná svoj dlh, tento dlh v čase uznania trval.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Uznanie záväzku v Obchodnom zákonníku

Uznanie záväzku je upravené v § 323 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku v súvislosti so sumou, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Právne účinky uznania záväzku

To znamená, že účinky uznania záväzku nastanú, keď dlžník písomne uzná svoj záväzok, ktorý v tomto uznaní v dostatočne určí (označí) a účinky uznania sa prejavujú v právnej domnienke, že záväzok v čase jeho uznania existoval. Tieto účinky nastavajú aj v prípade, že dlžníkov záväzok je v čase uznania premlčaný a účinky takisto nastávajú pri uznaní konkludentným spôsobom vo forme platenia úrokov alebo čiastočného plnenia (uznania) záväzku.

Uznanie záväzku a premlčanie

Úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku prihliada na potreby praxe v obchodných stykoch a odlišuje sa od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Premlčanie má veľký význam pre uznanie záväzku. V Obchodnom zákonníku je premlčanie upravené v § 388 ods. 1, podľa ktorého premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Premlčanie v Občianskom zákonníku

V Občianskom zákonníku je premlčanie upravené v § 100 ods. 1, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. To znamená, že premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou dlžníka o premlčaní veriteľovho nároku.

Dôsledky premlčania

Premlčanie je teda uplynutie času (stanoveného v zákone na vykonanie práva), ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. V praxi sa tak deje na námietku premlčania, ktorou disponuje dlžník v prebiehajúcom súdnom konaní a ak si námietku premlčanie dôvodne uplatní, súd nemôže veriteľovi priznať namietnuté premlčané právo. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje.

Nová premlčacia doba po uznaní záväzku

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa uznané právo za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Spôsoby uznania záväzku

Spôsob uznania záväzku ani Občiansky, ani Obchodný zákonník nestanovuje. Podmienkou je iba písomná forma uznania záväzku. Keďže je uznanie záväzku jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ostáva na rozhodnutí dlžníka, akým spôsobom svoj záväzok písomne uzná. V praxi sú možné iba dva spôsoby -- obyčajný a formou notárskej zápisnice.

Obyčajné uznanie záväzku

Obyčajný spôsob uznania záväzku predstavuje akýmkoľvek spôsobom urobené písomné vyhlásenie dlžníka voči veriteľovi o uznaní dlžníkovho záväzku.

Uznanie záväzku formou notárskej zápisnice

Uznanie záväzku formou notárskej zápisnice predstavuje pre veriteľa právne silnejší a transparentnejší spôsob uznania záväzku dlžníka. Pokiaľ dlžník uznal svoj záväzok obyčajným spôsobom, musí veriteľ na to, aby si pre prípad nesplnenia dlžníkovej povinnosti túto jeho povinnosť vymohol, podať návrh na začatie konania pred súdom a v tomto konaní žiadať priznanie jeho práva, vyplývajúce z nesplnenia dlžníkovej povinnosti a po priznaní jeho práva súdnym rozhodnutím musí veriteľ podať návrh na výkon tohto rozhodnutia (pokiaľ dlžník dobrovoľne nesplní svoj záväzok). Ak však dlžník uznal svoj záväzok formou notárskej zápisnice, má veriteľ právo podať priamo návrh na výkon rozhodnutia (v tomto prípade sa rozhodnutím rozumie predmetná notárska zápisnica).

tags: #premlčanie #notárskej #zápisnice