Premlčanie počas exekúcie: komplexný prehľad

Exekúcia je proces, ktorý môže mať významný dopad na život dlžníka. Jednou z kľúčových otázok, ktoré sa v súvislosti s exekúciami vynárajú, je premlčanie. Čo to premlčanie vlastne znamená, ako funguje v kontexte exekúcie a aké sú práva a povinnosti dlžníka a veriteľa? Tento článok sa zameriava na komplexné vysvetlenie premlčania počas exekúcie na Slovensku.

Čo je premlčanie?

Premlčanie je právny inštitút, ktorý sa viaže s plynutím času v práve. Zjednodušene povedané, ak veriteľ neuplatní svoje právo (napríklad vymáhať dlh) v zákonom stanovenej lehote, toto právo sa premlčí. Po márnom uplynutí konkrétnej premlčacej doby už nie je určité právo možné vymáhať súdnou cestou, pričom po uplynutí premlčacej doby sa toto právo stáva naturálnou obligáciou. To znamená, že dlh síce existuje, ale veriteľ ho nemôže úspešne vymáhať na súde, ak sa dlžník premlčania dovolá.

Dôležité je zdôrazniť, že premlčanie nenastáva automaticky. Dlžník sa musí aktívne dovolávať premlčania, teda vzniesť námietku premlčania na súde. Na premlčanie prihliada súd len vtedy, keď dlžník podá námietku.

Všeobecná a osobitné premlčacie doby

Občiansky zákonník upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá je tri roky. Táto doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda spravidla odo dňa splatnosti dlhu. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, resp. keď sa mohlo uplatniť na súde, pokiaľ ide o právo vymáhateľné na súde, resp. o vymáhateľnú pohľadávku.

Okrem všeobecnej premlčacej doby existujú aj osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady. Napríklad:

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

• Právo na náhradu škody a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia: dvojročná premlčacia doba.
• Právo z prepravy: jednoročná premlčacia doba.
• Práva zodpovedajúce vecnému bremenu: premlčia sa, pokiaľ sa desať rokov nevykonávali.
• Práva priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu: premlčia sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Plynutie, prerušenie a spočívanie premlčacej doby

Plynutie premlčacej doby môže byť prerušené alebo pozastavené. Prerušenie znamená, že po odpadnutí prekážky začne plynúť nová premlčacia doba odznova. Pozastavenie (spočívanie) znamená, že počas trvania prekážky premlčacia doba neplynie a po jej odpadnutí pokračuje v plynutí.

Premlčanie počas exekúcie

Kľúčovou otázkou je, ako premlčanie funguje počas exekučného konania. Až donedávna (do 31.03.2017) platila taká právna úprava, že exekučné konanie nebolo v zásade časovo obmedzené. Pokiaľ ide o premlčanie, tak plynutie premlčacej doby sa prerušuje počas exekučného konania. Inak povedané, počas exekúcie neplynie premlčacia doba. To znamená, že ak je voči dlžníkovi vedená exekúcia, premlčacia doba pohľadávky je pozastavená po dobu trvania exekúcie.

Ak však bola exekúcia zastavená (napríklad pre nemajetnosť), premlčacia doba začne opäť plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Príklad

Na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia bol dlžník zaviazaný uhradiť na účet veriteľa sumu 1 000 EUR v lehote do 15. 1. 2012. Veriteľ uplatnil pohľadávku na súde v rámci exekučného konania, ktoré začalo 25. 1. 2012 a trvalo až do dňa 25. 1. 2013, kedy bolo zastavené súdom z dôvodu, že majetok povinného (dlžníka) nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ku dňu zastavenia exekúcie teda uplynulo spolu len 10 dní z premlčacej doby, následne jeden rok premlčacia doba neplynula (keďže prebiehalo exekučné konanie).

Dovolávanie sa premlčania v exekučnom konaní

Dôležité je zdôrazniť, že samotné podanie novej exekúcie po uplynutí premlčacej doby neznamená, že exekúcia bude automaticky zastavená. Vy ako dlžník povinný v exekučnom konaní musíte aktívne písomnou formou namietať premlčanie v exekučnom konaní. Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Staré exekúcie a novela zákona

V apríli 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorej cieľom bolo zredukovať a zastaviť exekučné konania vedené proti povinným, ktorí sú nemajetní a ktoré sa ani po rokoch nepodarilo vymôcť. Ide o také konania, ktoré boli začaté pred 1. aprílom 2017, tzn. tie konania, ktoré boli vedené podľa právnej úpravy účinnej do konca marca 2017.

Dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

Príklad na zastavenie starej exekúcie

Spoločnosť ABC, s.r.o. podala v roku 2015 návrh na vykonanie exekúcie voči pánovi Petrovi M, a to na základe právoplatného exekučného titulu vydaného Okresným súdom Bratislava II - platobného rozkazu na vymoženie pohľadávky v sume približne 6 500 eur s príslušenstvom. Poverený súdny exekútor vykonával všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a k uspokojeniu pohľadávky, pričom oprávnenému každý mesiac posielal prehľad aktuálneho stavu konania. Povinný bol však počas celého priebehu exekúcie bez majetku, nevlastnil auto či nehnuteľnosť, nemal finančné prostriedky na bankovom účte, preto exekútor nemal čo postihnúť. Na základe novely zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020 súdny exekútor zastavil exekučné konanie vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, nakoľko predmetné konanie spĺňalo zákonné podmienky na jeho zastavenie.

Výnimky zo zastavenia starých exekúcií

Ak stojíte v exekučnom konaní na strane povinného a je na vás vedené „staré exekučné konanie”, ktoré bolo začaté pred 1. aprílom 2020, nespoliehajte sa na to, že ide o vec, ktorá sa nutne musí zastaviť. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní totiž upravuje aj výnimky, kedy sa staré exekúcie nezastavujú.

Príklad

Voči pánovi Milanovi A. bolo vedené exekučné konanie v prospech VŠZP, a.s. Exekučné konanie začalo ešte v januári 2012. Na základe novely zákona o ukončení niektorých exekučných konaní mohol súdny exekútor vydať po nadobudnutí jej účinnosti (t. j. v apríli 2020) upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Pán Milan celé roky exekúciu neriešil. Koncom roka 2019 však potreboval špeciálne lekárske ošetrenie, avšak dozvedel sa, že poisťovňa voči nemu vymáha dlh u exekútora. Rozhodol sa preto u exekútora uhradiť časť pohľadávky vo výške cca. 300 eur. V polovici roka sa dozvedel o účinnosti novely zákona a domáhal sa u exekútora zastavenia exekučného konania.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Hoci sa staré exekúcie vedené podľa predpisov účinných do konca marca 2020 vo vyššie spomínaných prípadoch zastavujú, pre oprávnených to nemusí znamenať úplnú stopku a nemožnosť dostať sa k dlžným finančným prostriedkom. K opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie je potrebné pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

V zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní platí, že pohľadávky vymáhané v starých exekúciách sa po ukončení exekučného konania nepremlčia skôr ako za jeden rok. Pri podaní opätovného návrhu však treba zvážiť, či sa oplatí vymáhať pohľadávku znova, najmä s ohľadom na to, ak ide o povinného, ktorý je dlhodobo vo finančnej núdzi, resp. bez majetku.

Rozhodcovské konanie a premlčanie

Rozhodcovské konanie má z hľadiska jeho popularity pomerne krátku, avšak dynamickú a turbulentnú históriu. Po prijatí pôvodného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bolo toto alternatívne riešenie súkromnoprávnych sporov prezentované ako efektívnejšie, lacnejšie a výrazne rýchlejšie v porovnaní so štandardným a byrokratickým súdnym procesom.

Opačný trend následne priniesla najmä zvýšená ochrana subjektívnych práv spotrebiteľa, a to jednak v legislatívnej rovine (sekundárne právo EÚ, rozsiahle novelizácie OZ, EP a súvisiacich predpisov), ale aj v rovine individuálnej aplikácie práva súdnymi orgánmi. Vo vzťahu k právoplatným rozhodcovským rozsudkom a nimi judikovaným nárokom nastali najzásadnejšie zmeny v procese exekúcie.

Prítomnosť tzv. spotrebiteľského prvku legitimovala exekučný súd na individuálny prieskum obsahu, priebehu a výsledku rozhodcovského konania ex post, a to aj bez návrhu, resp. z vlastného podnetu. Identifikovanie rozporu s predpismi na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým v podobe tzv. neprijateľných zmluvných podmienok, viedlo následne k rôznym formám rozhodnutí exekučných súdov, ktorými bolo zabránené začatiu exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, alebo ktorými boli už prebiehajúce exekučné konania ukončené. V súčasnosti možno referovať na § 53 ods. 3 písm.

Pre oprávneného z rozhodcovského rozsudku je rezultát v podobe jeho nevykonateľnosti sprevádzaný výrazne negatívnymi dôsledkami. Odhliadnuc od premrhaného rozhodcovského poplatku je totiž vystavený nevyhnutnosti dosiahnuť exekučný titul iným spôsobom, a to spravidla v štandardnom súdnom konaní.

Keďže veriteľ pôvodne vychádzal zo záväznosti právoplatného rozhodcovského rozsudku a v mnohých prípadoch aj z rozhodnutia exekučného súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie po súdnom prieskume samotného exekučného titulu, je namieste otázka spočívania premlčacej lehoty. So začatím rozhodcovského konania spája totiž § 112 OZ tento účinok, čo platí aj pre začatie exekučného konania.

Načrtnutú špecifickú situáciu však právny poriadok výslovne neupravuje. Aplikácia v praxi preto prirodzene generuje dva odlišné názorové prúdy, z ktorých ten radikálnejší „prospotrebiteľský“ ponecháva na zodpovednosti veriteľa, že výsledkom pôvodného rozhodcovského konania nie je plnohodnotný exekučný titul. Zásadná otázka je teda jednoduchá; spočíva či nespočíva? Odpoveď už taká jednoduchá nie je.

Pre komparáciu možno uviesť, že česká judikatúra sa s identickým problémom vysporiadala v prospech veriteľa, ako žalobcu v rozhodcovskom konaní. Popri množstve nepublikovaných rozhodnutí ide predovšetkým o judikát RČR 99/2017 civ. s nasledujúcou právnou vetou „Promlčecí doba přestává běžet zahájením rozhodčího řízení, i když rozhodčí smlouva je neplatná.“ (m.m. RČR 100/2017 civ.). S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd ČR vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. II. ÚS 1273/2017, II. ÚS 996/18, I.

Diametrálne odlišne bola túto právnu otázku posúdil Ústavný súd SR. V uznesení zo dňa 20. 9. 2017 sp. zn. III. ÚS 572/2017 konštatoval, že (ods. 31) „Ak sťažovateľka uplatnila svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 OZ. Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby sťažovateľka mala k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom.

Ústavný súd v tomto svojom rozhodnutí odobril pomerne bizarnú premisu, že veriteľ sa mal vedome správať v rozpore s uzavretou rozhodcovskou zmluvou a mal predpokladať posúdenie rozhodcovskej doložky ako neplatnej v budúcnosti. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že k tomuto rozhodnutiu bolo pripojené pomerne rázne odlišné stanovisko jedného z členov senátu, ktorý vzhľadom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva nesúhlasil s citovaným záverom. Zároveň okrajovo doplnil do značnej miery otvorenú prezentáciu vlastného názoru (ods. 8 odlišného stanoviska) „Nad rámec tohto stanoviska chcem uviesť všeobecnejšiu poznámku, že tento spôsob a miera ochrany spotrebiteľov, či už v právnej úprave alebo pri rozhodovaní súdov (ochrana tzv. „až za hrob“), ako sme v súčasnosti svedkami, môže (aj pri rešpektovaní potrebnosti plnenia si úloh štátu v tomto smere) v dlhodobejšom časovom horizonte priniesť až zhubné následky pre zdravý vývoj spoločnosti.

Na uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR nadväzovalo hneď niekoľko rozhodnutí všeobecných súdov o zamietnutí následnej žaloby z dôvodu premlčania, pričom túto argumentáciu si osvojili aj niektoré senáty občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (porovnaj napr.

Zmenu prinieslo až uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15. 4. 2021 sp. zn. III. ÚS 486/2018, v ktorom ústavný súd zdôraznil (ods. 20), že aj neplatne dojednaná rozhodcovská doložka zakladá do určitého momentu medzi kontrahentmi subjektívny stav právnej istoty, ktorý musí byť rešpektovaný. Až kým súd právoplatne nerozhodne inak, je preto za daných okolností nevyhnutné považovať rozhodcovský súd za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ, čo má za následok spočívanie premlčacej lehoty počas samotného rozhodcovského konania, ale aj počas následnej exekúcie. Paradoxne aj k tomuto uzneseniu bolo pripojené odlišné stanovisko jedného z členov senátu, avšak iba vo vzťahu k jeho odôvodneniu. Namietaný bol odklon od citovaného rozhodnutia III. ÚS 572/2017, pri ktorom je opodstatnené predloženie veci plénu ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov v režime § 13 ods.

Ešte výraznejšie potvrdil Ústavný súd SR zmenu v nazeraní na danú problematiku v aktuálnom náleze zo dňa 10. 1. 2023 sp. zn. IV. ÚS 459/2022, ktorým zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 4. 2022 sp. zn. 2 Cdo 253/2019. Vo vzťahu k tomuto nálezu bola v prehľade vybraných rozhodnutí štvrtého senátu Ústavného súdu SR za mesiac január 2023 na str. 10 uverejnená analytická právna veta, zjavne inšpirovaná predchádzajúcim uznesením III. ÚS 486/2018, v tomto znení „Bolo by v rozpore s právnou istotou nastolenou stranami uzavretou zmluvou, aby veriteľ neplatnosť rozhodcovskej doložky predpokladal a konal v protiklade s ňou tak, že by si právo zo zmluvy uplatnil na súde. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR bolo následne uverejnené aj v Justičnej revue č. 3/2023 na str. 410 až 415.

Ako postupovať v prípade pochybností

Ak máte pochybnosti o premlčaní vašej pohľadávky alebo o postupe exekútora, odporúča sa:

• Vyžiadať si od exekútora všetky relevantné dokumenty týkajúce sa exekúcie.
• Overiť si na súde, či je exekúcia vedená oprávnene.
• V prípade potreby sa obrátiť na advokáta, ktorý sa špecializuje na exekučné právo.

tags: #premlčanie #počas #exekúcie