
Osobný bankrot, hoci bežne používaný termín, je v právnom poriadku Slovenskej republiky neznámy. Namiesto toho zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) upravuje oddlženie, najmä vo štvrtej časti zákona. Podľa § 166 ZKR, platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, má právo domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
Oddlženie má dve formy: konkurz a splátkový kalendár. Fyzická osoba má právo žiadať oddlženie, teda podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, len ak sa voči nej vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto konania je daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa dlhov. Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa žiadna trojročná skúšobná doba.
Nepoctivý zámer dlžníka upravuje § 166g ods. 2 ZKR a môže viesť až k zrušeniu oddlženia. Veriteľ má do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými a začína plynúť nová, 10-ročná premlčacia lehota.
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých dlhov. Niektoré pohľadávky sú špecifické, napríklad:
Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi: konkurzom a splátkovým kalendárom.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Podstata konkurzu spočíva v speňažení dlžníkovho majetku na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania týkajúce sa dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Na použitie splátkového kalendára musí dlžník okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, ktorý sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, ktoré bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí súd.
Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do ustanovenia správcu súdom. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára.
Centrum právnej pomoci môže dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.
Súd je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia návrhu. Môže návrh odmietnuť, vyhlásiť konkurz, alebo určiť splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Po vyhlásení konkurzu správca do 60 dní pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
Pri speňažovaní nehnuteľností sa rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti určuje správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.
Správca zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.
Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, správca sa ich musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.
Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na zostavenie návrhu splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára majú veritelia 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Dlžník je povinný plniť splátkový kalendár od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3-ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu už bude riadiť správca a ten ho aj dokončí. Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú, musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého:
Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.
Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je zjednodušenie celého postupu oddlženia. Dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3-ročnej skúšobnej doby, aby mohol byť oddlžený a neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty, ktorú bude musieť dlžník Centru do dohodnutej doby vrátiť.
Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jednou z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejšie snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.
Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.
Zákon obsahuje inštitút poctivého zámeru dlžníka, ktorý je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.
Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.
Ak zmluva o pôžičke neobsahuje dohodu o splatnosti, vzniká otázka, kedy začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľa na vrátenie pôžičky. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, určí ho na návrh veriteľa súd, berúc do úvahy účel záväzku, zvyklosti a poctivý obchodný styk.
Ak čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté; nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu; môže iba navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti plniť, bez toho, aby mu prechádzalo právoplatné rozhodnutie určujúci čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný.
Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch nemôže začať bežať ani premlčacia doba na vymáhanie dlhu, pretože veriteľ môže svoje právo vykonať v zmysle ustanovenia § 101 OZ (a teda pohľadávku vymáhať) až po uplynutí lehoty splatnosti určenej rozhodnutím súdu. Oprávnenie veriteľa požiadať súd o určenie splatnosti dlhu ustanovené v § 564 OZ prestavuje právny prostriedok, ktorým sa veriteľ môže (ak už nechce ďalej čakať až čas splatnosti určí sám dlžník) dosiahnuť, aby sa jeho pohľadávka stala v súdom určenom čase splatnou a aby ju potom mohol prípadne i nútene v občianskom súdnom konaní vymáhať. Uvedené právo veriteľa nemožno považovať za samostatné majetkové právo podliehajúce premlčaniu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 OZ.
Prijatie názoru o premlčateľnosti tohto práva veriteľa by totiž znamenalo, že veriteľ by bol nútený v každom prípade podať na súde žalobu v trojročnej premlčacej dobe začínajúcej už dňom nasledujúcom po poskytnutí pôžičky, aby zabránil nepriaznivému dôsledku spočívajúcemu v tom, že dlh nebude môcť vymáhať, pretože sa mu premlčalo právo na určenie jeho splatnosti súdom. Taký záver by ale bol v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 564 OZ umožňujúceho, aby dohodou účastníkov zmluvy bolo určenie splatnosti dlhu ponechané jednoznačne na vôli dlžníka; viedol by k nedôslednej ochrane veriteľa a možnosti obohatenia sa dlžníka na jeho úkor.
tags: #premlčanie #pôžičky #pri #neuvedení #splatnosti