
Právo a spravodlivosť sú piliere, na ktorých stojí každá moderná spoločnosť. V oblasti vlastníckych práv a ich obmedzení, ako sú vecné bremená, je dôležité rozumieť podmienkam a obmedzeniam, ktoré sa na ne vzťahujú. Tento článok sa zameriava na premlčanie práva na jednorazovú finančnú náhradu v kontexte vecných bremien, najmä s ohľadom na zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a neskoršie zmeny. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na judikatúru a praktické aspekty.
Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti. Môže spočívať v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená môžu vznikať rôznymi spôsobmi, napríklad zmluvou, rozhodnutím súdu alebo zo zákona.
Zákonné vecné bremená vznikajú priamo zo zákona, bez potreby ďalšieho právneho úkonu. Príkladom je vecné bremeno, ktoré vzniká podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Toto ustanovenie hovorí, že ak na pozemku stojí bytový dom, vlastníci bytov majú právo užívať pozemok pod domom a okolo domu, čo predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku.
Vlastník pozemku, ktorého vlastnícke právo je obmedzené vecným bremenom, má právo na náhradu za toto obmedzenie. V prípade vecného bremena vzniknutého podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ide o jednorazovú finančnú náhradu.
Dôležité je rozlišovať medzi jednorazovou a opakovanou náhradou. V prípade vecného bremena vzniknutého podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ide o jednorazovú náhradu, čo znamená, že vlastník pozemku má právo len na jednu náhradu, a to v čase vzniku vecného bremena.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podlieha premlčaniu. To znamená, že ak vlastník pozemku neuplatní svoje právo na náhradu v stanovenej lehote, jeho právo zanikne.
Všeobecná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka je tri roky. To znamená, že vlastník pozemku musí uplatniť svoje právo na náhradu do troch rokov od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. V prípade vecného bremena vzniknutého podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. začína premlčacia lehota plynúť od účinnosti tohto zákona, teda od 1. septembra 1993.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou premlčania práva na náhradu za vecné bremeno v náleze II. ÚS 506/2011-21 zo dňa 3. novembra 2011. Ústavný súd konštatoval, že nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým právom a každé majetkové právo podlieha premlčaniu. V danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci objektívny moment, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Nepochybne sa právo prvýkrát mohlo uplatniť v deň účinnosti zákona o vlastníctve bytov, teda 1. septembra 1993. Trojročná lehota preto uplynula 1. septembra 1996.
Ak vlastník pozemku, ktorému vzniklo právo na náhradu za vecné bremeno, toto právo neuplatnil a pozemok predal, nový vlastník pozemku nemá právo na ďalšiu náhradu. Ústavný súd sa rovnako tak vysporiadal aj s otázkou opakovateľnosti tohto plnenia resp. s právom nového vlastníka domáhať sa finančnej náhrady za takto zriadené vecné bremeno keď konštatoval: „Keďže sťažovateľ kúpil pozemok už vecným bremenom zaťažený, nie je možné, aby sa ďalší vlastník domáhal finančnej náhrady za takto zriadené vecné bremeno. Takéto právo na nového vlastníka totiž neprešlo. Vlastník pozemku vstupoval do vzťahu cudzej stavby na cudzom pozemku vedome, pretože o existencii cudzej stavby vedel vrátane toho, že došlo k zriadeniu vecného bremena zákonným spôsobom. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý ho vlastnil v čase vzniku vecného bremena, v danom prípade v čase účinnosti zákona o vlastníctve bytov, teda 1. septembra 1993.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom bol postavený bytový dom. Žalobca nadobudol pozemok kúpnou zmluvou v roku 2007. Najvyšší súd konštatoval, že žalobcovi nevzniklo právo na náhradu, pretože toto právo patrilo pôvodnému vlastníkovi pozemku, ktorý ho mohol uplatniť do troch rokov od účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Zákon č. 66/2009 Z.z. o pozemkových úpravách priniesol zmeny v oblasti vecných bremien a náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva. Tento zákon sa však nevzťahuje na vecné bremená, ktoré vznikli podľa zákona č. 182/1993 Z.z.
Hoci zákon č. 66/2009 Z.z. upravuje náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, neustanovuje jednorazovú náhradu za vecné bremeno, ktoré vzniklo podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Ide o odlišnú právnu úpravu, ktorá sa nevzťahuje na prípady, keď už vecné bremeno vzniklo pred účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z.
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ZoEK) upravuje zákonné vecné bremená v prospech podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby. Tieto vecné bremená umožňujú podnikom v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať elektronické komunikačné siete na cudzích nehnuteľnostiach.
Obsahom vecného bremena podľa ZoEK je právo podniku v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
ZoEK neupravuje okamih vzniku ZVB podľa § 66 ods. 1 ods. a) ZoEK. Mohlo by byť preto sporné, kedy skutočne dochádza k ich vzniku.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Vlastník nehnuteľnosti má právo na jednorazovú náhradu za obmedzenie využívania nehnuteľností podľa § 66 ods. 5 ZoEK. Toto právo sa prekluduje rovnako ako nárok podľa § 66 ods.
Vecné bremeno môže zaniknúť rôznymi spôsobmi, napríklad dohodou, rozhodnutím súdu alebo zo zákona.
Vecné bremeno môže zaniknúť rozhodnutím súdu (§ 151p ods. 3 OZ) v prípade, ak povinný z vecného bremena podá žalobu na zrušenie ZVB, t. j. z dôvodov vzniku hrubého nepomeru medzi ZVB a výhodou oprávneného v dôsledku zmeny pomerov. OZ ani ZoEK v tejto súvislosti však neuvádzajú kritériá, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, kedy ide o hrubý nepomer medzi ZVB a výhodou oprávneného a ponecháva riešenie tejto otázky na diskrečnej úvahe súdu .
Vecné bremeno zaniká zo zákona (§ 151p ods. 2 OZ) v prípade, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti.
V prípade, že ste vlastník pozemku, na ktorom viazne vecné bremeno, a domnievate sa, že máte právo na náhradu, odporúčame vám:
tags: #premlčanie #práva #na #jednorazovú #finančnú #náhradu