Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v kontexte spotrebiteľských úverov a subjektívna lehota

Úvod

V bežnom živote často dochádza k presunu majetkových hodnôt medzi osobami bez existencie platného právneho dôvodu. Takéto situácie môžu zahŕňať omylom zaslané peniaze, investície do cudzej nehnuteľnosti bez zmluvy alebo plnenie na základe neplatnej zmluvy. V slovenskom právnom poriadku je táto oblasť upravená v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a nazýva sa bezdôvodné obohatenie. Cieľom tohto článku je poukázať na niektoré výkladové problémy spojené s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom v rámci spotrebiteľských úverových vzťahov. V posledných rokoch sa totiž súdy čoraz častejšie v spotrebiteľských úverových vzťahoch stretávajú s „otočeným postavením“ sporových strán - fyzické osoby spotrebitelia, vystupujú na strane žalobcov a domáhajú sa vrátenia časti plnenia uhradeného na účet poskytovateľov úveru, ktorými sú banky alebo nebankové spoločnosti.

Bezdôvodné obohatenie: Čo to je a kedy vzniká?

Bezdôvodné obohatenie je záväzkovoprávny vzťah, ktorý vzniká, keď jedna strana získa majetkový prospech na úkor druhej strany bez toho, aby na to mala právny nárok. Občiansky zákonník presne definuje situácie, ktoré sa považujú za bezdôvodné obohatenie:

1. Plnením bez právneho dôvodu: Napríklad, ak omylom zaplatíte faktúru dvakrát alebo pošlete peniaze na nesprávne číslo účtu.
2. Plnením z neplatného právneho úkonu: Ak ste niekomu poskytli plnenie (napr. zálohu) na základe zmluvy, ktorá je z nejakého dôvodu neplatná.
3. Plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol: Typickým príkladom je situácia, keď zaplatíte zálohu na kúpu tovaru, ale k uzavretiu kúpnej zmluvy nakoniec nedôjde, resp. od zmluvy odstúpite.
4. Z nepoctivých zdrojov: Majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
5. Plnením za iného: Ak splníte dlhovú povinnosť za niekoho iného, ktorú mal podľa práva splniť on sám.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

Následky a vymáhanie bezdôvodného obohatenia

Osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila, je povinná vydať obohatenie tomu, na koho úkor ho získala. Obvykle to zahŕňa:

• Vydanie veci: Primárne sa musí vrátiť to isté, čo bolo neoprávnene získané.
• Peňažná náhrada: Ak vrátenie veci nie je možné, poskytuje sa peňažná náhrada.

V prípade, že ten, kto sa obohatil, nekonal v dobrej viere (vedel, že mu majetok nepatrí), musí vydať aj všetky úžitky.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia je kľúčový čas. Existujú dve premlčacie lehoty:

• Subjektívna lehota: 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
• Objektívna lehota: 3 roky, resp. 10 rokov odo dňa, keď k obohateniu došlo.

Ak zistíte, že sa na váš úkor niekto bezdôvodne obohatil, prvým krokom by mala byť písomná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Subjektívna premlčacia lehota pri bezdôvodnom obohatení v spotrebiteľských úveroch

Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Touto vedomosťou § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

Dovolací súd udáva, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom.

Príklad z praxe

Okresný súd rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 290 eur vzniknuté uhrádzaním platieb na základe úverovej zmluvy v období od 03/2016 do 02/2017. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu podstatných zákonných náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je tento úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Čo je podstatné pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby?

Za skutkovú okolnosť, ktorá je podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.

Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal.

Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

Ak poskytovateľ úveru v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy poruší niektorú zo zákonom stanovených povinností, nastupuje zákonná sankcia - bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (viď. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je totiž z hľadiska Občianskym zákonníkom pevne daných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia akousi modifikáciou neplatnosti právneho úkonu vyvolanou špeciálnym charakterom aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Situácie, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.

Premlčanie v novom Občianskom zákonníku

V novom Občianskom zákonníku, ktorý je v legislatívnom procese a v súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienok k nemu, sa navrhuje právnu úpravu premlčania výrazne zjednodušiť tým, že by malo dôjsť k zjednoteniu režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.

Predmet premlčania budú nároky

Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon, teda nie subjektívne práva ako také. Subjektívnym právom je napríklad právo na vzdelanie, vlastnícke právo, ale taktiež aj právo na majetkový nárok.

Po novom teda nebude podliehať premlčaniu právo, ktoré nebude mať podobu nároku (napr. právo realizovať určitý právny úkon - právo odstúpiť od zmluvy). Premlčaniu tak budú podliehať len nároky. Nový Občiansky zákonník považuje nárok za právo domáhať sa plnenia zo záväzku, t. j. právo jednej určitej osoby požadovať od druhej určitej osoby, aby niečo konala alebo opomenula (nekonala).

Všeobecná premlčacia lehota bude trojročná

Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota. Táto dĺžka premlčacej lehoty (3 roky) sa však bude uplatňovať len vtedy, ak pre konkrétny nárok nebude ustanovená alebo dohodnutá iná dĺžka.

Dohoda o premlčacej lehote - skrátenie a predĺženie premlčacej lehoty

Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov.

Začiatok premlčacej lehoty sa v zásade nemení

Východiskom pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je aktuálne platný Občiansky zákonník. V novom znení sa uvádza, že premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak.

Účinky premlčania budú výslovne upravené

Nový Občiansky zákonník jednoznačne určí, že uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí. Na rozdiel od aktuálne platnej právnej úpravy výslovne vymedzí následok premlčania, a to, že po premlčaní nároku bude môcť povinná osoba (napr. dlžník alebo ručiteľ) odmietnuť plniť. Avšak nebude sa môcť z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

Premlčanie práva/nároku na náhradu škody podľa aktuálnej a novej právnej úpravy

Nový Občiansky zákonník bude vychádzať z koncepcie aktuálnej právnej úpravy a taktiež bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody, a to spoločne pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy. Subjektívna premlčacia lehota bude trojročná (ako všeobecná premlčacia lehota) a bude plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota bude desaťročná a začiatok jej plynutia bude, rovnako ako teraz, viazaný na deň vzniku škody (okrem nároku na náhradu škody na zdraví alebo nároku na náhradu škody pri usmrtení).

tags: #premlčanie #práva #na #vydanie #bezdôvodného #obohatenia