Zabezpečenie záväzku prevodom práva: komplexný pohľad

V trhovom hospodárstve, kde zmluvná voľnosť a sloboda podnikania sú základnými piliermi, sa zvyšuje riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktoré majú posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. V oblasti zabezpečenia záväzkov však existuje množstvo nezodpovedaných otázok a právnych problémov, ktoré si vyžadujú podrobnejšiu úpravu. Preto je dôležité opätovne sa zamyslieť a zosumarizovať zabezpečovacie inštitúty s ohľadom na trhové prostredie a podmienky obchodných vzťahov.

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria:

• záložné právo,
• ručenie,
• zmluvná pokuta,
• prevod práv,
• výhrada vlastníctva,
• rôzne druhy akreditívov,
• zmenka.

Výber inštitútu, resp. kombinácie inštitútov závisí od rozhodnutia veriteľa, ktoré by malo predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie z hľadiska právneho, ekonomického, účtovného či daňového.

Vznik záväzkov a ich zabezpečenie

Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany musia byť vedomé toho, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho nemusí byť schopná dobrovoľne splniť. V takomto prípade poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi.

Špecifikácia daného právneho inštitútu môže byť zahrnutá do textu zmluvy alebo môže byť uzavretá samostatná zabezpečovacia zmluva. Účastník obchodno-právneho záväzkového vzťahu, ktorý je stranou oprávnenou domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti, si zabezpečuje splnenie tohto hlavného záväzku záväzkom vedľajším. Obvykle právny osud vedľajšieho záväzkového vzťahu nasleduje právny osud hlavného právneho vzťahu a zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho záväzku. Zánikom vedľajšieho záväzku však automaticky nezaniká aj záväzok hlavný.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Základná právna úprava zabezpečovacích inštitútov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. V niektorých prípadoch je úprava doplnená či modifikovaná pre oblasť obchodno-právnych vzťahov úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zároveň existujú aj zabezpečovacie inštitúty, ktoré sú upravené iba v špeciálnych predpisoch.

Záložné právo ako zabezpečovací inštitút

Právna úprava záložného práva nadväzuje na úpravu z roku 1811 a na Občiansky zákonník z roku 1950. Základom pre platnú právnu úpravu záložného práva v našom právnom poriadku sa stala novela Občianskeho zákonníka. Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci.

Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva.

Záložné právo však nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania, ani vtedy, ak bol nadobúdateľ v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh, ktorý nie je zaťažený záložným právom.

Záložné právo nemá vlastný hospodársky účel a nemôže existovať samostatne. Zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Podzáložca, podzáložný veriteľ - vystupuje v právnom vzťahu v prípade, že došlo k založeniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Podzáložca je vždy totožný so záložným veriteľom z pohľadávky.

Záložné právo plní funkciu preventívnu (zabezpečovaciu). Za týmto účelom je záložný veriteľ oprávnený mať založenú hnuteľnú vec u seba, dať ju do úschovy alebo vyznačiť záložné právo v príslušnej evidencii, príp. priamo na veci. Zabezpečovacia funkcia končí okamihom splatnosti pohľadávky, ktorej splnenie bolo zabezpečené. V okamihu, keď sa pohľadávka záložného veriteľa stala splatnou a nebola riadne a včas uspokojená, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva.

Predmetom záložného práva môžu byť tie veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov všeobecne, pokiaľ s týmito vecami je možné voľne disponovať a nie je to vylúčené zákonom alebo samotnou povahou veci. Obsahom záložného práva je súbor práv a povinností subjektov právneho vzťahu.

Práva a povinnosti pri záložnom práve

Záložné právo pred splatnosťou pohľadávky:

• záložca môže záloh používať obvyklým spôsobom, s výnimkou práva scudziť záloh,
• záložca je zaviazaný zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by zmenšil hodnotu zálohu, okrem bežného opotrebenia,
• v prípade, že zálohom je hnuteľná vec a táto bola odovzdaná záložnému veriteľovi, je povinný záloh chrániť pred jeho poškodením, stratou, zničením. Porušenie tejto povinnosti by zakladalo jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu.

Pokiaľ záložnému veriteľovi vzniknú v súvislosti s opatrovaním a ochranou zálohu náklady, má právo voči záložcovi na ich náhradu v rozsahu účelne a nevyhnutne vynaloženom. Právo na užívanie zálohu má záložný veriteľ iba vtedy, ak s tým záložca výslovne súhlasil.

Záložné právo po splatnosti pohľadávky:

• základným právom záložného veriteľa je právo začať výkon záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená,
• záložný veriteľ má právo uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve alebo predať záloh na dražbe podľa osobitného predpisu (zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z.),
• záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Záložný veriteľ má oznamovaciu povinnosť voči záložcovi a dlžníkovi (pokiaľ sú to rozdielne subjekty), ako aj povinnosť registrácie začatia výkonu záložného práva do registra záložných práv v prípade, ak ide o záložné právo registrované v tomto registri. Záložca (resp. dlžník) nesmie následne previesť vlastnícke právo k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Zákon stanovuje 30-dňovú lehotu - ktorá začína plynúť od oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi (a dlžníkovi) - po uplynutí ktorej môže záložný veriteľ predať záloh dohodnutým spôsobom. V prípade, že záložné právo je registrované v registri záložných práv, plynie táto 30-dňová lehota najneskôr od registrácie oznámenia o začatí výkonu záložného práva v registri záložných práv. Určenie spôsobu výkonu záložného práva prináleží záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ môže aj počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu a predať záloh na dražbe alebo sa domáhať uspokojenia prostredníctvom predaja zálohu podľa osobitných zákonov.

Po predaji zálohu má záložný veriteľ vo vzťahu k záložcovi opätovne oznamovaciu povinnosť a písomne ho informuje o podrobnostiach predaja (najmä o hodnote výťažku, vynaložených nákladoch, použití dosiahnutého výťažku).

Poradie záložných práv

Poradie záložného práva má význam vtedy, ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv a voči zálohu je oprávnených viac záložných veriteľov, resp. záloh slúži na zabezpečenie viacerých pohľadávok toho istého záložného veriteľa. Poradie záložného práva sa určuje podľa doby jeho vzniku. Zákon pripúšťa aj dohodu záložných veriteľov o poradí záložných práv, pokiaľ sa na tom dohodnú všetci zúčastnení záložní veritelia.

Oznamovacia povinnosť záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva sa v prípade existencie viacerých záložných práv vzťahuje aj na ostatných záložných veriteľov, ktorí majú prednostné poradie pred konajúcim záložným veriteľom. Osobitné postavenie má tzv. „prednostný záložný veriteľ“. Je ním záložný veriteľ, ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí. Pri výkone záložného práva zo strany prednostného záložného veriteľa sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V prípade, že záložné právo vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, záloh sa prevádza zaťažený záložným právom zriadeným v prospech prednostného záložného veriteľa, ako aj záložných veriteľov predchádzajúcich konajúceho záložného veriteľa. Nadobúdateľ zálohu v takomto prípade má právo byť informovaný o zaťažení prevádzaného zálohu.

Zánik záložného práva

Záložné právo zaniká:

• zánikom zabezpečenej pohľadávky,
• zánikom predmetu zálohu,
• vrátením zálohu záložcovi,
• vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom,
• uplynutím času, na ktorý bolo zriadené,
• zložením ceny zálohu na úradný depozit,
• uspokojením záložného veriteľa,
• predajom zálohu pri výkone rozhodnutia alebo v exekúcii,
• ak záložné právo nebolo včas uplatnené,
• iným spôsobom dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.

Dôležitým prípadom zániku záložného práva je aj premlčanie záložného práva. Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Zabezpečenie záväzkov prevodom práva

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva.

Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok a musí byť dostatočne určitá. Zároveň musí ísť o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi (prevodcovi práva). Pohľadávka môže znieť na peňažné, ale aj nepeňažné plnenie a vtedy sa predpokladá, že do výšky ocenenia nepeňažného plnenia v čase prevodu práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by prináležalo veriteľovi, ak by dlžník porušil svoj záväzok.

Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“. Vlastnícke právo ako právo spôsobilé zabezpečiť pohľadávku je špecifickou právnou oblasťou. Problematické je, či predmetom prevodu môžu byť všetky práva vlastníka veci.

Pokiaľ predmetom vlastníctva je hnuteľná vec, toto vlastnícke právo je spôsobilé byť predmetom zabezpečovacieho prevodu. Ak je predmetom vlastníctva vec nehnuteľná, nemá tento inštitút praktický význam, pretože problematická je odplatnosť prevodu a s tým súvisiace daňové následky prevodu. Z pohľadu katastrálneho práva je zaujímavá štruktúra vecných práv, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Nie je tu však zadefinované špeciálne ustanovenie, ktoré by zohľadňovalo odlišnosť prevodu vlastníckeho práva za účelom zabezpečenia pohľadávky.

Zákon o cenných papieroch zakotvuje inštitút zabezpečovacieho prevodu cenných papierov tým spôsobom, že primerane odkazuje na znenie Občianskeho zákonníka o zabezpečení záväzkov prevodom práva. Pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky je potrebné obmedziť dispozičné práva veriteľa voči tretím osobám.

Realizácia prevodu práva vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti a je preto vhodné, aby si strany vopred čo najpodrobnejšie upravili konkrétne zásady postupu. Podmienkou je, aby zabezpečená pohľadávka bola splatná a nebola dlžníkom splnená. Veriteľ by mal dlžníka vyzvať na dobrovoľné plnenie a poskytnúť mu primeranú lehotu.

#

tags: #premlcanie #zabezpecenia #zavazku #prevodom #prava