Premlčanie exekúcie: Komplexný prehľad

Premlčanie je právny inštitút, ktorý úzko súvisí s plynutím času a jeho vplyvom na práva. V kontexte práva to znamená, že ak veriteľ nepoužije svoje právo na vymáhanie dlhu v stanovenej lehote, právo sa premlčí a stáva sa nevymáhateľným súdnou cestou. Dlh síce nezaniká, ale stáva sa tzv. naturálnou obligáciou. Dôležité je, že súd na premlčanie prihliada len vtedy, ak dlžník v konaní vznesie námietku premlčania.

Všeobecná a osobitné premlčacie doby

Občiansky zákonník upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá je tri roky a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, napríklad od splatnosti faktúry. Nemožno ju dohodou skrátiť ani predĺžiť. Existujú však aj osobitné premlčacie doby, napríklad:

• Dvojročná premlčacia doba: právo na náhradu škody alebo právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to od momentu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto ju spôsobil. Objektívna doba je stanovená bez ohľadu na vedomosť poškodeného na 10 rokov.
• Jednoročná premlčacia doba: práva z prepravy.
• Desaťročná premlčacia doba: práva zodpovedajúce vecnému bremenu, ak sa desať rokov nevykonávali, alebo práva priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Táto doba plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti.

Príklad na objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu

Konateľ spoločnosti ABC, s. r. o. zistil, že z bankového účtu niekto odcudzil peňažné prostriedky vo výške 1500 eur. Podozrenie padlo na účtovníčku, ktorá má k bankovému účtu zriadené prístupové právo. V tomto momente začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, pretože sa konateľ dozvedel o škode, resp. dozvedel o tom, kto konkrétne peniaze odcudzil, resp. kto je za bezdôvodné obohatenie zodpovedný a voči komu bude prípadná žaloba, ak ju podá, smerovať. Objektívna desaťročná premlčacia doba začala plynúť v momente, keď ku škode došlo. Ak by sa spoločnosť ABC, s. r. o. o škode dozvedela až po ôsmich rokoch od jej vzniku, stále by mala dva roky na podanie žaloby, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba ešte neuplynula.

Vplyv exekučného konania na premlčanie

Počas exekučného konania premlčacia doba neplynie, pretože plynutie premlčacej doby sa zastavuje na celý čas trvania exekučného konania. To znamená, že veriteľ má počas exekúcie istotu, že jeho právo sa nepremlčí.

Príklad

Ak právoplatné rozhodnutie malo byť plnené do 04.03.2019 (po uplynutí trojdňovej lehoty) sa stalo vykonateľným. Veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie v tridsaťdňovej lehote, t. j. do 04.04.2019. Ak bolo exekučné konanie zastavené súdom kvôli nemajetnosti povinného 05. 04.2020, potom počas trvania exekučného konania neplynula premlčacia doba.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní

V apríli 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorej cieľom bolo zredukovať a zastaviť exekučné konania vedené proti povinným, ktorí sú nemajetní a ktoré sa ani po rokoch nepodarilo vymôcť. Išlo o konania, ktoré boli začaté pred 1. aprílom 2017, teda tie konania, ktoré boli vedené podľa právnej úpravy účinnej do konca marca 2017. Dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýval z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

Príklad na zastavenie starej exekúcie

Spoločnosť ABC, s.r.o. podala v roku 2015 návrh na vykonanie exekúcie voči pánovi Petrovi M, a to na základe právoplatného exekučného titulu vydaného Okresným súdom Bratislava II - platobného rozkazu na vymoženie pohľadávky v sume približne 6 500 eur s príslušenstvom. Poverený súdny exekútor vykonával všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a k uspokojeniu pohľadávky, pričom oprávnenému každý mesiac posielal prehľad aktuálneho stavu konania. Povinný bol však počas celého priebehu exekúcie bez majetku, nevlastnil auto či nehnuteľnosť, nemal finančné prostriedky na bankovom účte, preto exekútor nemal čo postihnúť. Na základe novely zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020 súdny exekútor zastavil exekučné konanie vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, nakoľko predmetné konanie spĺňalo zákonné podmienky na jeho zastavenie, t. j. bolo začaté pred 1. aprílom 2017.

Výnimky zo zastavenia starých exekúcií

Ak stojíte v exekučnom konaní na strane povinného a je na vás vedené „staré exekučné konanie”, ktoré bolo začaté pred 1. aprílom 2017, nespoliehajte sa na to, že ide o vec, ktorá sa nutne musí zastaviť. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní totiž upravuje aj výnimky, kedy sa staré exekúcie nezastavujú.

Príklad

Voči pánovi Milanovi A. bolo vedené exekučné konanie v prospech VŠZP, a.s. Exekučné konanie začalo ešte v januári 2012. Na základe novely zákona o ukončení niektorých exekučných konaní mohol súdny exekútor vydať po nadobudnutí jej účinnosti (t. j. v apríli 2020) upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Pán Milan celé roky exekúciu neriešil. Koncom roka 2019 však potreboval špeciálne lekárske ošetrenie, avšak dozvedel sa, že poisťovňa voči nemu vymáha dlh u exekútora. Rozhodol sa preto u exekútora uhradiť časť pohľadávky vo výške cca. 300 eur. V polovici roka sa dozvedel o účinnosti novely zákona a domáhal sa u exekútora zastavenia exekučného konania. Exekútor však konanie nezastavil, pretože pán Milan svojím správaním (uhradením časti dlhu) uznal dlh voči VŠZP, a.s.

Opätovné vymáhanie pohľadávok zo starých exekúcií

Hoci sa staré exekúcie vedené podľa predpisov účinných do konca marca 2017 vo vyššie spomínaných prípadoch zastavujú, pre oprávnených to nemusí znamenať úplnú stopku a nemožnosť dostať sa k dlžným finančným prostriedkom. K opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie je potrebné pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. V zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní platí, že pohľadávky vymáhané v starých exekúciách sa po ukončení exekučného konania nepremlčia skôr ako za jeden rok. Pri podaní opätovného návrhu však treba zvážiť, či sa oplatí vymáhať pohľadávku znova, najmä s ohľadom na to, ak ide o povinného, ktorý je dlhodobo vo finančnej núdzi, resp. bez majetku.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Zastavenie exekúcie a námietka premlčania

Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany účastníkov exekučného konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (t.j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať). Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t.j. premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá. Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Príklad z rozhodnutia súdu

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 23. apríla 2009 č.k. 8 Er 93/2005- 162 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil; oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie 108,53 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodnutí vychádzal z § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej Exekučný poriadok) a Obchodného zákonníka - § 407 ods. 1, § 408 ods. 1, § 391 ods. 1 a § 392 veta prvá. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že povinný podaním doručeným súdu 29. februára 2008 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu vznesenia námietky premlčania vymáhaného nároku v zmysle ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka. Súd vychádzal z toho, že exekučným titulom v danej veci je platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach 21. októbra 1997 v konaní vedenom pod sp.zn. 9 Cb 1832/96-34, ktoré trvalo 1 rok a 71 dní (od 11. septembra 1996 do 20. novembra 1997); jeho podkladom boli faktúry vystavené pôvodným veriteľom povinnej z roku 1992 a 1993, splatné v období mesiacov august 1992 až máj 1993 a dohoda o uznaní dlhu z 27. februára 1996. Predmetom konania bol obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľom a obcou z roku 1992. Desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, predlžená o dĺžku súdneho konania (1 rok a 71 dní), i napriek uznaniu dlhu povinným 27. februára 1996, v zmysle § 391 ods. 1 a § 392 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka začala plynúť pri jednotlivých faktúrach od ich splatnosti a uplynula skôr (v roku 2004), ako sa začalo exekučné konanie (1. marca 2005); námietku o premlčaní vymáhanej pohľadávky súd považoval za dôvodnú.

Opätovné podanie návrhu na exekúciu po zastavení

Rozhodnutie súdu o tom, že exekučné konanie sa zastavuje z dôvodu nemajetnosti povinného (dlžníka) nie je prekážkou rozhodnutej veci, a teda nijako nebráni opätovnému začatiu ďalšieho exekučného konania na základe toho istého exekučného titulu. Rozhodujúcou bude skutočnosť, či právo priznané exekučným titulom nebude v tom čase už premlčané.

Plynutie premlčacej doby po zastavení exekúcie

V zmysle ust. § 112 ods 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od takého uplatnenia po dobu konania neplynie. Za uplatnenie práva na súde sa v tomto prípade považuje aj uplatnenie pohľadávky vašim veriteľom v exekučnom konaní. Ak zároveň bude splnená podmienka, že veriteľ bude riadne pokračovať v začatom konaní (t. j. napr. z vlastného podnetu nedá návrh na zastavenie exekúcie), potom premlčacia doba pohľadávky počas exekučného konania spočíva - teda neplynie. Premlčacia doba následne opätovne začína plynúť až po zastavení exekúcie z dôvodov spočívajúcich na strane dlžníka - ako je napríklad nemajetnosť dlžníka.

Príklad

Na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia bol dlžník zaviazaný uhradiť na účet veriteľa sumu 1 000 EUR v lehote do 15. 1. 2012. Veriteľ uplatnil pohľadávku na súde v rámci exekučného konania, ktoré začalo 25. 1. 2012 a trvalo až do dňa 25. 1. 2013, kedy bolo zastavené súdom z dôvodu, že majetok povinného (dlžníka) nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ku dňu zastavenia exekúcie teda uplynulo spolu len 10 dní z premlčacej doby, následne jeden rok premlčacia doba neplynula (keďže prebiehalo exekučné konanie). Po zastavení exekúcie začala plynúť premlčacia doba opätovne, pričom veriteľ mohol podať ďalší návrh na exekúciu najneskôr do 5. 1. 2021, inak by sa jeho nárok premlčal.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Dôležité aspekty pre dlžníkov v exekúcii

• Aktívne sa zaujímajte o svoje exekučné konania: Zistite si, či voči vám nie je vedená exekúcia a v akom stave sa nachádza.
• Preverte si, či pohľadávka nie je premlčaná: Ak sa domnievate, že pohľadávka je premlčaná, vznesie námietku premlčania v exekučnom konaní.
• Komunikujte s exekútorom: Ak máte akékoľvek otázky alebo nejasnosti, neváhajte kontaktovať exekútora.
• Vyhľadajte právnu pomoc: V prípade zložitých situácií sa obráťte na advokáta alebo centrum právnej pomoci.

tags: #premlcanie #exekucie