
Stavebný zákon, ako rozsiahla oblasť práva, so sebou prináša množstvo povinností pre stavebníkov. Ich nedodržanie môže viesť k priestupkom. Dôležitým aspektom je však aj zánik zodpovednosti za tieto priestupky, ktorý upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tento článok sa zameriava na problematiku premlčania priestupkov v stavebnom zákone, s dôrazom na trváce priestupky a ich špecifiká.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak niekto spáchal priestupok, musí byť zaň potrestaný do dvoch rokov od jeho spáchania. Rozhodovacia prax súdov vyžaduje, aby do uplynutia tejto lehoty bolo konanie o priestupku právoplatne ukončené.
Zákon o priestupkoch nedefinuje hromadný, pokračovací alebo trváci priestupok. Preto je potrebné vychádzať z analógie z Trestného zákona. Pri pokračovacích a hromadných priestupkoch je rozhodujúci časový okamih, kedy došlo k dokonaniu posledného čiastkového útoku na zákonom chránené záujmy.
Analógiu z trestnoprávnej úpravy je možné použiť aj pri určení začiatku plynutia prekluzívnej lehoty pri trvácom priestupku.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Asan/17/2019 zo dňa 10. marca 2021 definuje trváci správny delikt v kontexte stavebného práva: "V prípade, že stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu zistí, že stavebník začal stavbu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku a v takomto prípade ide o trváci správny delikt a stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho konania."
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri premlčaní exekúcie
Znakom trváceho priestupku je konanie páchateľa, ktoré spočíva vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok, a teda jeden priestupok, až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu.
Ak sa takýto trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku (§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.).
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 5 As 21/2007 zo dňa 27.06.2007 definuje trvajúci priestupok ako "takové jednání, jímž pachatel vyvolá stav, který posléze udržuje, popřípadě, jímž udržuje protiprávní stav, aniž jej vyvolal. Toto jednání tvoří jeden skutek až do okamžiku ukončení deliktního jednaní, tj. až do okamžiku odstranění protiprávního stavu".
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 9 As 25/2012 zo dňa 18.07.2012 hovorí, že u priestupku tohoto charakteru počína prekluzívní jednoroční lhůta v souladu s konstantní judikaturou zdejšího soudu běžet od chvíle kdy bylo podezřelému ze spáchaní přestupku sděleno obvinění.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 1 As 49/2012 zo dňa 15.08.2012 uvádza, že zákon o přestupcích výslovně neupravuje moment, kdy je ukončen skutek při pokračujícím přestupku. Proto je nutno při posuzování dané otázky vyjít z analogické aplikace § 12ods. 11 trestního řádu, podle něhož pokračuj-li obviněný v jednávání, pro které je stíhán, i po sdělení obvinění, posuzuje se takové jednání od tohoto úkonu jako nový skutek.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
V prípade trváceho priestupku by dvojročná prekluzívna lehota začala plynúť od doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania.
Pri právnych povinnostiach ustanovených vo verejnom práve (napr. v stavebnom práve) sa inštitút premlčania neuplatňuje. Oplotenie je drobnou stavbou (§ 139b ods. 7 písm. b) stavebného zákona). Zmena škrídly je stavebnou úpravou, ktorá sa považuje podľa stavebného zákona za zmenu dokončenej stavby (§ 139b ods. 5 písm. a).
V oboch prípadoch je stavebník povinný minimálne uvedenú výstavbu či stavebnú úpravu ohlásiť na stavebnom úrade (§ 55 a nasl. stavebného zákona). Nie je možné ohlásenú činnosť vykonať skôr, ako stavebníkoví zašle stavebný úrad oznámenie o tom, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.
Ak ste teda uvedené stavby, resp. zmenu dokončenej stavby uskutočnili skôr, ako Vám boli vydané uvedené oznámenie, resp. rozhodnutia, porušili ste stavebný poriadok a dopustili ste sa priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného poriadku (resp. § 105 ods. 2 písm. a). V takomto prípade, ak od spáchania priestupku ustanovený čas už uplynul, zodpovednosť zaň už zanikla.
Chatka do 25 m² patrí do kategórie drobných stavieb, na ktorú postačuje ohlásenie stavebnému úradu, pokiaľ splní podmienky doplnkovej funkcie pre hlavnú stavbu a neovplyvňuje podstatne životné prostredie podľa ust. § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 o o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
Prečítajte si tiež: Charakteristika premlčania záväzkov
Alebo v danom prípade môže ísť o jednoduchú stavbu, na ktorú je taktiež potrebné ohlásenie podľa ust. 55 ods. 2 písm. f). Pôjde o dodatočné ohlásenie stavby podľa ust. § 88a ods. 10 Stavebného zákona.
V prípade ohlásenia drobnej stavby sa v písomnom oznámení stavebného úradu uvádza, že stavebník môže začať uskutočnovať ohlásenú stavbu do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia. Ak ju nezačne stavať, dôjde k premlčaniu a musel by podať novú žiadosť ohlásenia drobnej stavby.
Ak by na stavbu (prístrešok) postačovalo len ohlásenie drobnej stavby nie je možné použiť postup podľa §88a Konanie o dodatočnom povolení stavby, a to z dôvodu, že uvedené konanie sa týka len stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie.
V tomto prípade je potrebné postupovať podľa ust. § 57 a nasl. § 57 ods. Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu.
Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak chcel spoluvlastník postaviť prístrešok na spoločnom dvore tak potreboval k tomu aj súhlas. Ak to postavil bez vedomia, je zrejmé, že prístrešok postavil buď na čierno, a to bez toho, aby ho ohlásil na príslušnom stavebnom úrade, alebo ak ho ohlásil a dostal súhlas stavebného úradu, že nemajú proti tejto drobnej stavbe námietky došlo k pochybeniu na strane úradníka.
V zmysle § 139b ods. 7 sa drobnú stavbu považujú prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení.
Pre drobné stavby postačuje ich ohlásenie, preto by som Vám najskôr odporučil overiť si na stavebnom úrade, či uvedenú žiadosť o ohlásenie drobnej stavby zo strany Vášho spoluvlastníka evidujú, a ak nie, tak môžete podať podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu, v rámci, ktorého stavebný úrad bude skúmať, či spoluvlastník splnil alebo nesplnil ustanovenia stavebného zákona.
Vo veci odporúčam podať v súlade s ust. § 88a/ a nasl. stavebného poriadku žiadosť o dodatočné povolenie stavby.
Je potrebné získať súhlas spoluvlastníkov bytov na zavedenie plynového kúrenia v byte.
V prípade uloženia pokuty by ste vzniesol námietku premlčania.
Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
Priestupok môže byť spáchaný v krátkom časovom období, kedy je možné uviesť presný dátum, prípadne aj hodinu spáchania priestupku alebo si spáchanie priestupku vyžiada dlhšiu dobu. Priestupky, ktoré trvajú dlhšiu dobu, sú hromadné priestupky, trváce priestupky alebo ide o pokračovanie v priestupku. Vzhľadom na nedostatok právnej úpravy v zákone o priestupkoch je potrebné pri posudzovaní času spáchania priestupku postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení § 122 ods. 10 až ods. 12 Trestného poriadku.
Nové zákony a novely, podľa ktorých sú obce a mestá povinné prejednávať priestupky a správne delikty, neustále pribúdajú; v súčasnosti je to takmer 30 zákonov. Nezriedka sa stáva, že odvolací orgán zruší rozhodnutie obce a vráti vec na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že obec nesprávne, resp. v z. n. p.
Cieľom príspevku je na modelových trestných prípadoch priblížiť slovenskej spoločnosti, občanom, kolegom, politikom, poslancom, ale i médiám, ako by zmenila novela Trestného zákona (tlač 106) v navrhovanom znení trestnosť deliktov a ich trestanie na Slovensku a ak s týmito zmenami nebudeme spokojní, aby bol návrh zásadne zmenený alebo po správnosti vrátený na prepracovanie.
Každá zmena pravidiel trestania a trestnosti v spoločnosti by nás - občanov, právnikov, politikov … mala doviesť spoločne k hodnotovo vyváženému, logickému a najmä fungujúcemu systému, ktorý bude poskytovať občanom lepšiu službu zabezpečenia trestnej spravodlivosti ako doposiaľ.
Pre želaný výsledok - zlepšenie života na Slovensku, je dôležitý nielen obsah zmien, ale aj cesta ich vysvetlenia, predstavenia, schválenia a zavedenia do života slovenskej spoločnosti, aby sme mu vedeli dôverovať a slobodne ho prijať a podriadiť sa mu.
Vypracovali sme s kolegami 33 modelových situácií, na ktoré sme aplikovali pravidlá platné DNES a pravidlá podľa NÁVRHU novely Trestného zákona (tlač 106), aby tí, ktorí diskutujú o novele či už s takým alebo onakým názorom, na základe prakticky podaných informácií overiteľných v texte platného znenia Trestného zákona resp. v texte návrhu novely TZ (tlač 106), lepšie porozumeli obsahu, súvislostiam a dopadom navrhovaných zmien pravidiel trestania a trestnosti na Slovensku.
tags: #premlcany #priestupok #stavebný #zákon