Sociálny výcvik úvaha: Definícia, znaky a príklady

Úvaha je subjektívny slohový útvar, ktorý sa zaoberá analýzou, vysvetlením alebo zamyslením nad určitým problémom, otázkou alebo témou. Jej cieľom je sprostredkovať autorove názory, pohľady a osobné postoje, pričom často podnecuje čitateľa k zamysleniu. Úvaha sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska.

Základné znaky úvahy

Úvaha patrí k útvarom výkladového slohového postupu. Neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hľadiska. Autor uvažuje o danom jave (nemusí ísť vždy iba o vedecký problém). Spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti, taktiež sa využívajú básnické prostriedky:

• Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď.
• Rozvažovacia otázka: naznačuje myšlienkový postup autora.
• Básnická otázka: utvára miesto pre polemiku, nenasleduje po nej odpoveď.
• Zvolacie vety: umocňujú expresivitu.

V úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami.

Kompozícia úvahy

Úvod úvahy vychádza z určitých faktov, ktoré jasne pomenúvajú, alebo z istého, často všeobecného problému. Záver dokazuje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený. Pri hodnotení sa dôraz kladie na:

• využitie syntaktických prostriedkov (napr. jednočlenné vety, príčinno-následkové vety, slovosled, rôzna modálnosť a dĺžka viet),
• tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší),
• subjektívnosť (použitie 1. os. sg alebo 1. os. pl.), využívanie hodnotiacich výrazov,
• originálnosť, nie frázovitosť.

Pri písaní úvahy sa zamerajte v prvom rade na svoje osobné pocity. Píšte úprimne o vlastných názoroch, hovorte sami za seba, rozprávajte tak, ako to cítite. Z dobrej úvahy sa musí dať vyčítať osobnosť autora.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vzorový príklad úvahy

Osobný kontakt verzus moderná technika

Človek, ktorého my, ľudia, považujeme za najdokonalejšie stvorenie na Zemi, menil svoj vzhľad od najstaršieho prapredka po dnešného tvora so skrivenou chrbticou, umelým srdcom, očnými šošovkami a ochabnutým svalstvom. Krásny, silný živočích spred tisícročí sa stal slabým, neduživým, ale silným svojimi vedomosťami o sebe, svete, vesmíre. Prapodstatou tejto zmeny bola výmena informácií, komunikácia.

Spomínam si na dovolenku na Islande. Zastavili sme v kempe - v okruhu osemdesiatich kilometrov žiadne ľudské sídlo. Založili sme vatru. Na stole sme rozložili prenosný počítač, pripojili digitálny fotoaparát, vytriedili obrázky, ktoré sme urobili počas dňa. Stačilo pripojiť mobilný telefón a cez internet sme poslali najkrajšie zábery našim známym. Predstavujem si Kelta, Asýrčana, Tatára, ktorý by mohol sledovať túto situáciu. Chápal by asi iba ten rozložený oheň. Pravdepodobne by začal uctievať nového, mocnejšieho boha…

Sme šťastnejší než naši predkovia? Sme šťastnejší než naši potomkovia? Neviem odpovedať na tieto otázky. Viem však, že sa cítim dobre a som spokojný, keď sa osobne stretnem s milými a zaujímavými ľuďmi, keď ich môžem počúvať, pozorovať ich tváre, keď dotykom vieme vyjadriť myšlienku.

Úvaha a jej charakter

Úvaha je slohový útvar, ktorý vysvetľuje, rozoberá už známu otázku z nového hľadiska. Autor sa opiera o známe poznatky a skúsenosti, ale k otázke zaujíma vlastné stanovisko. V úvahe je autor v popredí, má subjektívny charakter. Kým vo výklade ide o vysvetľovanie a poučenie, v úvahe ide o subjektívne zhodnotenie toho, čo je čitateľovi známe, autor uplatňuje svoj názor na vec.

Cieľom úvahy je priviesť čitateľa k uvažovaniu o istej otázke, môžu sa v nej vyskytnúť prirovnania, zvolacie vety, rečnícke otázky, jednočlenné vety a pod. V úvahe sa necituje a nedokazuje.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Skladá sa z úvodu, jadra a záveru. Predeľ medzi nimi nie je výrazný ako pri výklade. V úvode je vzbudenie záujmu o daný problém, v jadre sa rozoberá a vysvetľuje a v závere je konečné autorovo stanovisko.

Pri úvahe vychádzame zo skúseností, zo štúdia, uvažujeme o známych faktoch, nehodnotíme ich. Úvaha má filozofický ráz. Úvaha je slohový útvar, ktorý je spolu s výkladom základným slohovým útvarom výkladového slohového postupu. Využíva prvky všetkých jazykových štýlov (okrem administratívneho). V úvahe autor analyzuje, posudzuje a hodnotí všeobecne známe javy a fakty - vyberá si taký jav, ktorý je dostatočne známy širšiemu okruhu ľudí a zároveň ich zaujme, je pre nich atraktívny (napr. zdravie, priateľstvo, láska, školstvo, sociálne siete).

Autorovým cieľom je pôsobiť na city adresáta, získať si ho na svoju stranu, formovať jeho mienku. Autor chce, aby prijímateľ posúdil jav/vec z nového hľadiska. Pri písaní úvahy treba dodržiavať určitú logickú postupnosť, nadväznosť textu, podľa ktorej autor usporiada svoje myšlienky. Zvolí si určitý kompozičný postup a dodržuje ho. Text sa člení prostredníctvom odsekov na základe myšlienkových celkov - úvaha má toľko odsekov, koľko má myšlienkových celkov. Autor prezentuje svoj subjektívny názor, ktorý podporí argumentmi. Ako dôkaz môže využiť aj osobnú skúsenosť.

Pre úvahu sú typické formulácie v 1. os. sg.: myslím si, podľa mňa, spomínam si, popravde musím povedať. V úvahe sa využívajú výrazové prostriedky umeleckého štýlu (trópy a figúry: metafora, prirovnanie, personifikácia, epiteton, metonymia, elipsa, opakovanie rovnakých syntaktických konštrukcií, inverzný slovosled na zdôraznenie jadra výpovede, nezvyčajná lexika, slovná hračka ap.), pestrá modalita a dĺžka vety (veta je kratšia ako vo výklade - komplikované zložené súvetia sa nevyužívajú; mení sa dĺžka vety; časté sú krátke menné vety; autor často opakuje za sebou krátke vety, aby rytmizoval text), sugestívne výrazové prostriedky rečníckeho štýlu (rečnícke otázky, zvolania, neukončené výpovede), morfologické prostriedky (striedanie slovesnej osoby: 1. os. sg. a pl.).

Dobrú úvahu napíše ľahšie ten, kto má veľa znalostí a poznatkov, veľa toho zažil, má veľa skúseností, prečítal množstvo kníh - hlavne však ten, kto vie formulovať svoj názor. V úvahe je totiž veľmi dôležité, aby autor mal názor na požadovanú problematiku a vedel ho vyjadriť. Kompozícia úvahy je voľnejšia ako kompozícia výkladu. Zachováva si členenie na: úvod, jadro, záver, no hranice medzi týmito časťami sú nezreteľné a nevýrazné. Vyznačuje sa neštruktúrovaným textom - jednotlivé obsahové časti sú vyčlenené odsekmi (jeden myšlienkový celok = jeden odsek, jednotlivé odseky musia svojím obsahom na seba nadväzovať, aby sa dosiahla zovretosť textu). Tvorí ho spravidla len jeden odsek; predstavenie témy - autor odhalí čitateľovi, čím sa bude zaoberať v jadre úvahy; môže použiť tvrdenie, ktorým upúta pozornosť; odôvodnenie výberu témy (témou môže byť všeobecne známy jav, skutočnosť, aktuálne dianie ap.); súčasťou môže byť citát, frazeologizmus, známy výrok, text pesničky, motto, krátky príbeh, ktorý uvedie tému; autor môže položiť kľúčovú otázku alebo sériu viacerých zásadných otázok.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálne siete: Pohľad generácie vyrastajúcej s nimi

Na úvod by som rada napísala, že téma sociálne siete je pre našu generáciu veľmi aktuálna. Sme totiž prvá generácia, ktorá mala možnosť s nimi vyrastať už od detstva. Sociálne siete by nemohli existovať bez ľudí, ktorí ich vytvorili. To je jedna z vecí, ktorá ma na celej tejto téme fascinuje. Ak by sme neexistovali my, neboli by ani sociálne siete, ale problém je ten, že sociálne siete nás ničia. Zo začiatku to bolo miesto, kde ľudia dávali nejaké pekné momenty z ich životov, ale technológia ide dopredu neuveriteľnou rýchlosťou a ľudia sa ešte nestihli dostatočne vyvinúť, aby celý tento proces boli schopní zvládať.

V dnešnej dobe je tam veľmi veľa nebezpečného obsahu, ktorý môže viesť k psychickým poruchám alebo aj k sebapoškodzovaniu (napríklad depresia, anorexia…). Veľa ľudí si to neuvedomuje, ale sociálne siete na nás, hlavne dospievajúcich, vyvíjajú neuveriteľný tlak. Dávajú nám pocit, že nie sme dosť dobrí (napríklad nereálne štandardy krásy). Vedia úplne zmeniť ľudí a dovolím si povedať, že vo väčšine prípadoch k horšiemu, vedia človeku neuveriteľne znížiť sebavedomie, sebelásku, radosť zo života. Sociálne siete nám prezentujú “perfektné“ životy ľudí, ktorých ani len nepoznáme. Hneď by som chcela napísať, že ich životy nie sú také perfektné, ako ich na sociálnych sieťach prezentujú. Ľudia zvyknú dávať na sociálne siete len to pozitívne, šťastné, pekné a milé, aby ich životy na sociálnych sieťach vyzerali čo najlepšie. To, čo si mnohí z nich neuvedomujú, je to, že na opačnej strane, ten človek, čo si to pozerá, si myslí, aký je jeho život nudný, nezábavný a vlastne, že nie je ničím výnimočný. Zas a znova Vám poviem, že to nie je pravda. My nevidíme do života človeka, ktorý pridáva tieto fotky, možno aj on sám má nejaké psychické problémy alebo problémy v rodine, nikto nie je dokonalý a to si treba pamätať.

Hlbší zmysel sociálnych sietí už nie je ani o fotkách, ani o ničom podobnom. Zmysel je v tom, aby nás v danej aplikácii udržali čo najdlhšie, a tak nám mohli zobraziť čo najviac reklám (reklama = peniaze pre aplikáciu, čím viac reklám si pozriete, tým viac aplikácia zarobí), a taktiež získať o tebe čo najviac informácií. Podľa informácií, ktoré o tebe vyzbierali, by boli schopní vytvoriť tvoj obraz, tvoje vlastnosti a omnoho viac veľmi súkromných vecí, ktoré sa nemusia týkať len teba, ale aj tvojej rodiny. Čím viac času tráviš na sociálnych sieťach, tým viac informácií o tebe majú (toto môže vyústiť až do závislosti).

Ďalšia dôležitá vec, ktorú sa oplatí spomenúť, sú názory. Sociálne siete nemusia ovplyvniť len tvoju osobnosť, ale aj tvoje názory. Keď majú o tebe dostatok informácií, vedia, aké príspevky ti majú posúvať, aby v tebe vyvolali nejakú emóciu. Ak v tebe nejaký príspevok vyvolá emóciu (hnev, strach, smútok…), je omnoho viac pravdepodobné, že naň zareaguješ alebo sa o ňom budeš chcieť rozprávať s ostatnými (zdieľať ho). To znamená, že sociálne siete môžu zničiť aj reálne vzťahy medzi ľuďmi. Sociálne siete posúvajú každému úplne iné príspevky. Uvediem príklad: Sú dvaja kamaráti. Jednému sieť uvedie, že len 1% voličov bolo spokojných s vládou a druhému uvedie, že až 54000 ľudí bolo spokojných s vládou.

Kyberšikana: Osobná skúsenosť

Na sociálnych sieťach sa taktiež vyskytuje aj forma šikany (kyberšikana), s ktorou som sa, bohužiaľ, stretla aj ja. Stalo sa to minulý rok cez koronu, keď sme boli doma, vtedy som si neuvedomovala, že som šikanovaná, uvedomila som si to až neskôr… Začalo to nevinne, keď deti zo školy chceli odo mňa odpísať úlohy a pod. Nejako som to neriešila, rada som im pomohla, aj keď to nebolo vôbec fér. Prešli asi dva mesiace a mňa naozaj prestalo “baviť“ posielať mojim spolužiakom úlohy a práce, na ktorých som si dávala naozaj záležať a oni to len odpísali bez sebemenšej námahy. Tak som si povedala, že im úlohy posielať nebudem. Zo začiatku mi to nevadilo, keď mi písali, skrátka som im napísala, že nemôžem, nech si to skúsia spraviť sami. Po čase to ale začalo. Ľudia o ktorých som si myslela, že sú moji kamaráti, ma začali akýmsi spôsobom nútiť, aby som im úlohy poslala. Nebolo to vyhrážanie, ale nadávanie. Nebolo vôbec príjemné a mala som pocit, že to nezvládnem. Každý deň mi chodilo 5 až 10 takýchto správ, snažila som sa to ignorovať, ale nešlo to, tak som im nakoniec začala úlohy posielať, bolo to neuveriteľne vyčerpávajúce. Bála som sa povedať im „nie“, lebo som vedela, že mi začnú znova nadávať. Nezačalo sa to hneď, ale postupne som sa začala uzatvárať do seba, prestala som komunikovať s ľuďmi a prestala som vychádzať von. Celé dni som strávila doma. Samozrejme, moji rodičia si všimli už na začiatku, že sa niečo deje a chcela by som im tu vyjadriť jedno veľké ĎAKUJEM, pretože práve oni mi pomohli v tejto situácii. Skončilo sa to tak, že som sa s rodičmi zhodla na tom, že bude lepšie, keď cez online vyučovanie a lockdown telefón používať nebudem. Ani neviete, ako veľmi mi to pomohlo. Začala som viac komunikovať a mať samu seba viac rada. Teraz už viem, že táto skúsenosť ma posunula ďalej, no neprajem nikomu, aby sa dostal do podobnej situácie.

tags: #socialny #vycvik #uvaha #definicia