
Spolubývanie sa stáva čoraz bežnejšou formou bývania, najmä medzi mladými ľuďmi a študentmi. Dôvody sú rôzne, od ekonomických faktorov až po sociálne preferencie. Tento článok sa zameriava na skúsenosti so spolubývaním, jeho výhody a nevýhody, a ako sa táto forma bývania mení v kontexte súčasnej bytovej situácie.
"V ideálnom prípade by som chcela žiť sama, pretože ma už nebaví bývať v spolubývaní. Napriek tomu, že mám pomerne dobrý plat, na vlastný byt nemám. Mohla by som si ho dovoliť jedine vtedy, ak by som celý mesiac jedla iba rohlíky," hovorí Apoléna (24) z Prahy, ktorá žije v zdieľaných bytoch už tri roky.
Spolubývanie už dávno nie je len dočasné riešenie pre študentov. Aj pracujúci tridsiatnici často zdieľajú byty, ako to vidíme v seriáloch ako Priatelia. Dôvodom je často nedostupnosť vlastného bývania. Mnohí mladí dospelí si nemôžu dovoliť vlastný byt, a preto hľadajú alternatívy. "Keď sa kapela Berlin Manson pýta, kde budeme bývať, moja odpoveď znie: niekde snáď áno, ale osamote to zrejme nebude."
"Vnímam vlastné bývanie ako luxus. Nečakám na rodinu, budem to riešiť, keď budem mať našetrené na hypotéku," hovorí Katarína (25) z Košíc. Vlastné bývanie sa stáva čoraz viac luxusom, najmä v mestách s vysokými cenami nehnuteľností. Mladí ľudia odďaľujú manželstvo a rodičovstvo a hľadajú spôsoby, ako si zabezpečiť bývanie, ktoré je pre nich dostupné.
"Majiteľky a majitelia však majú často k nájomníkom nedôveru. Predpokladajú, že v nájme žijú ľudia, ktorí nejako zlyhali, a boja sa, že im zničia majetok," vysvetľuje Grešáková. Slovenská nájomná kultúra je stále v začiatkoch a prísne požiadavky na nájomníkov sú toho dôkazom.
Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania
"Na hľadanie cez stránky musí mať človek fakt šťastie. Po krčmách som hovorila, že hľadám byt - a nejako mi to vyšlo," spomína Apoléna. Hustota vzťahov, teda sociálny kapitál, spolu s ekonomickým kapitálom prispievajú k úspechu pri hľadaní bývania.
"Mám pocit, že nie som úplne dospelá, kým nežijem sama alebo s partnerom," hovorí Apoléna. Bytová kríza rozbíja predstavu, že "v dospelosti" automaticky prichádza samostatné a bezpečné bývanie. V sociológii hovoríme o kariére bývania - o trajektórii, ktorou človek počas života prechádza naprieč rôznymi formami domova.
Dôvody, prečo volíme spolubývanie, nemusia byť nutne podfarbené krízou či finančnou tiesňou. Alternatívnou motiváciou prečo spolu bývať, môže byť stabilita či vytvorenie si akejsi záchytnej siete zo svojich priateľov. "Mali voľnú izbu, oslovili ma, či s nimi nechcem bývať. Bolo to pekné gesto - ty si ten, s kým chceme bývať," dodáva Šimon.
Spolubývanie je lemované rešpektom, schopnosťou komunikovať a zdieľanou predstavou o tom, ako sa o byt a seba navzájom treba starať. Poznať hranice je tu ostro vítané. Apoléna si tie svoje nastavuje na dvoch úrovniach - upratovanie a režim.
Je zvláštne zdieľať domov s niekým, kto nie je príbuzný, partner ani kamarát. "Izbu som si zamykal pre pocit bezpečia. Nevieš, koho máš vedľa seba. Býval som polroka s dvomi spolubývajúcimi, ktorých som ledva videl," hovorí Daniel. S cudzími ľuďmi žila aj Apoléna: „Bola som nervózna a nechcela som sa s nimi veľmi stretávať. Hanbila som sa aj prať.“
Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom
Frederika hovorí, že niečo ako hranice sa v ich domácnosti neuplatňuje, ide skôr o akýsi prirodzený rešpekt o nerušenie toho druhého. Bývať spolu často znamená deliť sa o priestor, čas aj raňajky.
"Na upratovanie sme mali rozvrh - cítila som sa ako vo väzení," spomína Frederika s nadsázkou. Majitelia sa snažia dať do bytu čo najviac ľudí, a tak sa občas stane, že je izba prechodná.
Možnosť uspôsobovať priestor okolo seba, je nevyhnutná pre vlastnú integritu aj pre tvorbu miesta, do ktorého otláčame svoju identitu. To, kde a ako bývame, definuje a manifestuje naše sociálne postavenie.
Spôsob, akým domov vzniká v spolubývaní, sa líši od tradičného vytvárania väzby na priestor. Domov sa tu utvára v zdieľaní, kedy svoj intímny priestor čiastočne prepožičiavame iným a jeho hranice s nimi musíme neustále vyjednávať.
Slovenské domácnosti uprednostňujú bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. Podľa najnovších údajov Eurostatu vlastnilo byt alebo dom až 93,1 percenta domácností. Bývanie v prenájme sa na Slovensku ekonomicky nevypláca a predstavuje riziko nižšieho čistého bohatstva. Dôvodom sú vysoké náklady na nájom, ktoré výrazne zaťažujú rozpočet aj v prípade lepšie zarábajúcich ľudí.
Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie
Cena za jednu samostatnú izbu sa pohybuje na úrovni 300 eur. Za túto sumu je nájomník nútený zdieľať domácnosť s cudzími ľuďmi a prichádza o súkromie. Takýto model je preto atraktívny najmä pre ľudí na začiatku kariéry, ktorí si neskôr vezmú hypotéku a kúpia vlastnú nehnuteľnosť.
tags: #prenajom #bytov #spolubyvanie #skusenosti