Prenájom bytu a jeho vplyv na zdravotné poistenie

V posledných rokoch sme boli svedkami nezdravo lacných peňazí vďaka politike centrálnych bánk. Šikovní jedinci si požičiavali peniaze takmer zadarmo a investovali do nehnuteľností, ktoré následne prenajímali so ziskom. Daňové zákony na prvý pohľad zvýhodňujú prenajímateľov, ktorí nie sú považovaní za podnikateľov, avšak pravidlá pre daň z príjmov sú komplexné a ľahko sa v nich dá pomýliť.

Prenájom nehnuteľnosti - živnosť alebo nie?

Prenajímať nehnuteľnosť je možné bez živnosti, ale aj na základe živnosti. Prenajímateľ, ktorý neposkytuje iné než základné služby spojené s prenájmom, nepotrebuje živnostenské oprávnenie a prenajíma nehnuteľnosť len na základe registrácie na daňovom úrade. V tomto prípade má pridelené iba DIČ a v rámci zákona o dani z príjmov ide o príjmy SZČO v zmysle § 6 ods. 3. Takýto prenajímateľ si môže uplatniť iba reálne výdavky, pričom fyzické osoby-prenajímatelia sú jedinou podmnožinou v rámci SZČO, ktorí si nemôžu uplatniť paušálne náklady vo výške 60 % z príjmov.

Na druhej strane, prenajímateľ, ktorý v rámci prenájmu poskytuje širšie spektrum služieb (napr. stravovanie), prenajíma nehnuteľnosť na základe živnostenského oprávnenia. Má teda pridelené IČO a zároveň aj DIČ.

Daňové aspekty prenájmu

Uplatnenie výdavkov pri prenájme

Pri prenájme nehnuteľnosti je dôležité vedieť, ktoré daňové náklady je možné si uplatniť, ak je byt zaradený v obchodnom majetku a ktoré v prípade, ak ostane v majetku osobnom.

Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku má svoje výhody a nevýhody. Medzi výhody patrí širšie uplatnenie výdavkov, medzi nevýhody zdanenie príjmu pri neskoršom predaji nehnuteľnosti. Príjem z predaja je oslobodený až po 5 rokoch od vyradenia z obchodného majetku a pri predaji sa zdaňuje rozdiel medzi príjmom z predaja a zostatkovou cenou po uplatnení všetkých odpisov.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Splátky hypotéky ako také nie sú daňovým nákladom, avšak úroky z hypotéky áno.

Zaradenie do obchodného majetku znamená začatie účtovania/evidovania daného majetku/nehnuteľnosti ako obchodného odpisovaného majetku. V daňovej evidencii sa vytvorí inventárna karta a odpisový plán danej nehnuteľnosti.

Oslobodenie od dane a hranica pre podanie daňového priznania

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú od dane oslobodené, ak úhrn týchto príjmov a ďalších príjmov spoločne posudzovaných za účelom oslobodenia nepresiahne v zdaňovacom období 500 €. Ak príjmy presiahnu 500 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce túto sumu.

Ak manželia nemali iné príjmy ako fyzické osoby a ich celoročný zdaniteľný príjem nepresiahne určitú hranicu, nemusia podávať daňové priznanie a teda ani platiť daň z príjmov.

Prenájom bytu dôchodcom

Dôchodca si môže uplatniť rovnaké výdavky ako iný prenajímateľ, ak ide o prenájom, pri ktorom sa neposkytujú iné než základné služby spojené s prenájmom. Dôchodca však môže využiť kombináciu limitov pre zdaňovanie a podávanie daňového priznania.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Nezdaniteľné časti základu dane (napr. na daňovníka, na manželku) je možné odpočítať len od tzv. aktívnych príjmov - tj z príjmov zo zamestnania, zo živnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Preddavky na daň

Preddavky na daň platí prenajímateľ, ktorého tzv. “posledná známa daňová povinnosť” bola vyššia ako 5 000 EUR (štvrťročné preddavky) alebo vyššia ako 16 600 EUR (mesačné preddavky). Toto pravidlo pre platenie preddavkov sa týka len prenajímateľov, ktorí v danom roku dosiahli príjmy len ako SZČO.

Elektronická komunikácia s daňovým úradom

Elektronicky posiela daňové priznania ako aj akýkoľvek iný výkaz, list či podanie každý prenajímateľ, ktorý má pridelené DIČ a ide o podnikateľský subjekt.

Registrácia na daňovom úrade

Každá fyzická osoba, ktorá začala prenajímať nehnuteľnosť, je povinná do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prenajala nehnuteľnosť, požiadať o registráciu na daňovom úrade. Daňový úrad jej pridelí DIČ, po ktorým bude podávať daňové priznania a komunikovať s Finančnou správou. Ak už však DIČ pridelené má, opäť sa registrovať nemusí.

Účtovníctvo a evidencia

Prenajímatelia môžu použiť v podstate aj klasický zošit, no aj účtovný softvér či obyčajné tabuľky. Vzhľadom na zložité pravidlá pre daňové náklady môže byť tých tabuliek pokojne aj viacero.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Prenájom a zdravotné poistenie

Vplyv prenájmu na povinnosť platiť zdravotné odvody

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) platia zdravotné odvody z príjmu z prenájmu.

Oslobodenie od platby zdravotných odvodov pri predaji nehnuteľnosti

Pri predaji nehnuteľného majetku sa platí daň z predaja nehnuteľnosti. V prípade, ak nemáte zákonné právo na oslobodenie, okrem dane vás čaká aj úhrada zdravotných odvodov.

Predávajúci sú oslobodení od platby zdravotných odvodov pri predaji nehnuteľnosti:

• pri predaji po 5 rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti kúpou
• pri predaji po 5 rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti dedením
• pri predaji po 5 rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti darovaním
• pri predaji po 5 rokoch od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku
• pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej reštitúciou alebo na základe osobitného predpisu

Predávajúci, ktorí predajú svoju nehnuteľnosť bez ohľadu na spôsob jej nadobudnutia počas trvania 5-ročnej lehoty, oslobodení od platenia zdravotných odvodov nebudú. Podľa zákona musia zaplatiť zdravotné odvody vo výške 14 %.

ZŤP osoby uhrádzajú zdravotné odvody v polovičnej výške 7 %.

Zaplatené zdravotné odvody ako výdavok v daňovom priznaní

Zaplatené zdravotné odvody sa dajú využiť aj pri znižovaní základu dane. Legislatíva totiž umožňuje zahrnúť túto položku medzi preukázateľné výdavky. V rámci výpočtu základu dane sa zahrnú do daňového priznania k dani z príjmu, v ktorom sa priznávajú všetky príjmy z prenájmu nehnuteľnosti.

Výšku zdravotných odvodov oznamuje zdravotná poisťovňa.

Podpora v nezamestnanosti a príjem z prenájmu

Ak má osoba príjem z prenájmu nehnuteľností ako nepodnikateľ, má nárok na podporu v nezamestnanosti.

Poistenie v daňových súvislostiach

S poistením sa v daňových súvislostiach stretávame tak na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov. Na strane výdavkov hlavne pri posudzovaní, či platené poistenie je aj uznaným daňovým výdavkom, ktorý je možné odpočítať od dosiahnutého príjmu, na strane príjmov je to pri vyplácanom plnení z poistenia a jeho následnom posúdení, či takto prijatý príjem je od dane oslobodený alebo ho daňovník musí zdaňovať.

Druhy poistenia a ich vplyv na daňové povinnosti

Ide o rôzne platené poistenia, či už zákonné poistenie súvisiace so zdravotným a sociálnym zabezpečením alebo rôzne pripoistenia majetku, resp. Na strane plnení je možné potom hovoriť napr. dávkach, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu, resp.

Poistné a príspevky

Z pohľadu daňových výdavkov je takéto poistné vymedzené ako oslobodený druh príjmu v § 5 ods. 7 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP), kde je zároveň zavedená aj legislatívna skratka „poistné a príspevky“, ktorá znamená, že ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. I. a II.

Uplatnenie poistného ako daňového výdavku

Ide napr. § 5 ods. § 6 ods. 10 ZDP, podľa ktorého ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, uplatňuje k týmto príjmom výdavky percentom, môže takto vyčíslené výdavky znížiť o poistné a príspevky. § 6 ods. 9 ZDP a v tej súvislosti aj § 19 ods. 3 písm. i) ZDP, podľa ktorých uplatňuje výdavky na poistné buď v. o. s. za svojho člena, resp. k. s. za svojho komplementára, alebo si ich hradia a odpočítavajú sami členovia v. o. s. alebo komplementári k.

Platenie zdravotného poistenia z rôznych druhov príjmov

V prípade, ak ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. 1. 2011 sa platí toto poistné aj z príjmov z kapitálového majetku uvedeného v § 7 ZDP, z ostatných príjmov uvedených v § 8 ZDP, ak tieto dva druhy príjmov sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 7 a § 8, t. j. nie sú vysporiadavané zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP a nie sú od dane oslobodené, a tiež z podielov na zisku, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a pre daňové účely nie sú predmetom dane a zamestnaneckých podielov na zisku, ktoré sú pre daňové účely oslobodené od dane podľa § 5 ods.

Príklady uplatnenia poistného

Napr. zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti je možné znížiť len o také poistné a príspevky, ktoré sa viažu k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, t. j.

Spoločnosť vyplatí v roku 2014 podiely na zisku vykázanom za rok 2013 všetkým zamestnancom, t. j. zamestnancom, ktorí sa podieľajú na základnom imaní tejto spoločnosti [príjem nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 52 ods. 24 ZDP], a aj zamestnancom, ktorí nemajú majetkovú účasť [príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP]. Do ČZD podľa § 5 ZDP sa zahŕňajú len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, pričom podiely na zisku vyplatené zamestnancom takýmito príjmami nie sú.

Dobrovoľné poistenie a jeho vplyv na daňové výdavky

Ako poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré si môže uplatniť ako daňové výdavky, sa rozumie aj poistné a príspevky, ktoré platí ako dobrovoľný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne, resp. Problematika uplatnenia sociálneho poistenia bola riešená aj usmernením MF SR č. 2634/2004 uverejneným vo FS č. 2/2004, a to konkrétne v bode 29. Ide však len o dobrovoľne platené poistné z príjmov, z ktorých je povinnosť takéto poistné platiť, t. j. napr. ak by daňovník dosahoval len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a platil by si dobrovoľne poistné, nie je toto možné odpočítať si od príjmov z prenájmu (platenie poistného sa vzťahuje len na príjmy podľa § 5, § 6 ods.

Uplatnenie poistného pri príjmoch zo závislej činnosti a podnikania

Daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorý je aj dobrovoľne poistenou osobou, si môže pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP uplatniť zaplatené dobrovoľné poistné buď u zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. Pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP si daňovník uplatní len to preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa § 5 ods. 2 ZDP, t. j. preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods.

Príklad uplatnenia poistného v rôznych situáciách

Daňovník od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z ktorých zamestnávateľ zrážal poistné v súlade s osobitnými predpismi. Od 1. 7. 2014 sa zaevidoval na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP za zdaňovacie obdobie 2014 si daňovník uplatní poistné, ktoré mu zamestnávateľ zrážal z príjmov zo závislej činnosti, a aj preukázateľne zaplatené dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť v období od 1. 1. do 30. 6. 2014, t. j. Keďže daňovník od 1. 7. 2014 nepoberal príjmy zo závislej činnosti, dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť po 30. 6.

Výdavky na zdravotné poistenie pri príjmoch z prenájmu

V prípade daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.

Prípady odpočítania výdavkov na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 7 a § 8 ZDP upravujú § 7 ods. 7, § 8 ods. V prípade príjmov podľa § 7 ZDP sa povinnosť platenia zdravotných odvodov týka v prevažnej miere príjmov dosahovaných zo zdrojov v zahraničí, uvádzaných v daňovom priznaní, lebo väčšina príjmov z kapitálového majetku dosahovaných na území SR je vysporiadavaná zrážkovou daňou, t. j. Takýto druh výdavku bude môcť byť uplatnený aj v prípade príjmov, pri ktorých nie je možné žiadny iný druh výdavku uplatniť (§ 7 ods. 4 ZDP), ktorými sú napr. príjmy z úrokov z úverov [§ 7 ods. 1 písm. c) ZDP] a zmenky [§ 7 ods. 1 písm.

Poistné uhradené v predchádzajúcich obdobiach

Uvedené vyplýva z ustanovenia § 32 ods. sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti, tieto sú príjmami podľa § 5 ods. 1 písm. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, tieto sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. sú zdaňované zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

Vzhľadom na to, že pri príjmoch podľa § 7 a § 8 ZDP sa nevyberajú preddavky na zaplatenie zdravotného poistenia, nemôžu z tohto titulu vzniknúť preplatky na zdravotnom poistení, ale skôr vznikajú nedoplatky, t. j. Z podielov na zisku (uvedených v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 7 ZDP) vyplácajúca spoločnosť vyberá v súlade so zákonom o zdravotnom poistení preddavky na zdravotné poistenie. V prípade, ak by došlo k vráteniu poistného, pretože súvisí s príjmom, ktorý nie je predmetom dane, nebude ani vrátené poistné zdaniteľným príjmom.

Zdravotná poisťovňa za zákonom stanovených podmienok je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „ročné zúčtovanie poistného“) za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, t. j. Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zrazí zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ, potom zamestnávateľ takto zrazený nedoplatok uplatní pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP, t. j. Ak nedoplatok zaplatí zamestnanec zdravotnej poisťovni sám, t. j. Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatí zamestnanec zdravotnej poisťovni sám v zdaňovacom období, v ktorom už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, primerane postupuje podľa usmernenia MF SR č. MF/021796/2006-72 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2006.

Výpočet poistného a jeho uplatnenie v daňovom priznaní

Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu, ktorý môže pozostávať aj z kombinácie viacerých čiastkových vymeriavacích základov vypočítaných z rôznych druhov príjmov. Celkovým výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2013 je nedoplatok 110 €, ktorý pozostáva z nedoplatku 60 € z príjmov podľa § 6 ZDP a nedoplatku 50 € z príjmov podľa Usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky o zahrnutí nedoplatku, resp. preplatku, vzniknutých po vykonanom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za kalendárny rok 2005 do základu dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Daňovník nedoplatok z ročného zúčtovania poistného 110 € (60 € + 50 €) uhradí v roku 2014. Zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania poistného si daňovník uplatní pri výpočte základu dane za zdaňovacie obdobie 2014 tak, že časť nedoplatku 50 € vzťahujúcu sa k príjmom zo závislej činnosti si uplatní pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP a zostávajúcu časť nedoplatku, t. j.

Výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2013 je nedoplatok 110 €. Nedoplatok pozostáva z preplatku 220 € z príjmov podľa § 6 ZDP a z nedoplatku 330 € z príjmov podľa § 5 ZDP. Nedoplatok z ročného zúčtovania poistného v sume 110 € daňovník uhradí v roku 2014.

Výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2013 je nedoplatok 90 €. a) zaplatenú sumu nedoplatku 90 € si uplatní pri výpočte ČZD z príjmov podľa § 5 ZDP a ČZD podľa § 7 ZDP pomernou časťou, t. j.

Dávky a podpory oslobodené od dane

Ide o nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, ktorého časť sa vzťahuje k príjmom, ktoré nie sú predmetom dane, t. j. 2. Tieto dávky sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm.

Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia

Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia sú poskytované v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2004 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 577/2004 Z. z. (2) Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.

Dávky zo sociálneho poistenia

Dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia určuje zákon č. 461/2003 Z. z. § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dávky zo starobného dôchodkového sporenia

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi dávky, podpory a služby zahŕňa dôchodky, resp. Takto vyplácané dávky sú potom v súlade s § 9 ods. 2 písm. Výnimku z uvedeného oslobodenia vyplácaných dávok podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení tvoria plnenia vyplácané podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, t. j. Takáto suma bude dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vyplácaná v zákonom stanovených prípadoch, a to napr. ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uznaná za neplatnú.

Ďalšie dávky a príspevky oslobodené od dane

Podľa § 9 ods. 2 písm. 3. Podľa § 9 ods. 2 písm. dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 417/2013 Z. z. sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 383/2013 Z. z. ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb.

Pomoc v hmotnej núdzi

Poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú: jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Sociálne služby a kompenzácie

Poskytovanie sociálnych služieb je upravené zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Sociálne služby sa podľa tohto zákona rozlišujú napr. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťaž- kého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa odborného lekárskeho posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Na základe rozhodnutia dostáva príspevok na osobnú asistenciu v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. Tento príspevok je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. Odmena, ktorá je vyplácaná osobnému asistentovi, nie je oslobodeným príjmom, ale zdaniteľným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm.

Štátne dávky

• rodičovský príspevok, ktorým štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa - zákon č. 571/2009 Z. z.
• príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca podľa zákona č. 383/2013 Z. z.
• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku, ktorým štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.
• vianočný príspevok poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku podľa zákona č. 592/2006 Z. z. osobitný…

tags: #prenajom #bytu #vplyv #na #zdravotne #poistenie