Úvod

Príroda od nepamäti inšpirovala ľudstvo. Od starovekých filozofov až po súčasnú mládež, mnohí odhaľovali a stále odhaľujú neuveriteľné zázraky, ktorých je príroda schopná. Azda najväčším z nich je život sám. Preto vám prinášame pohľad na triedu hmyzu, ktorá je na našej planéte najpočetnejšia.

Cieľom tohto článku je oboznámiť verejnosť s týmito malými, ale zaujímavými a dôležitými živočíchmi. Priblížime si, čo to hmyz vlastne je, ako funguje tento drobný, no zložitý organizmus, jeho životný cyklus od vývinu cez rozmnožovanie až po smrť, ako aj jeho správanie v prostredí. Vzhľadom na obrovskú druhovú rozmanitosť tejto triedy sa zameriame na vybraných zástupcov sociálneho hmyzu - mravce.

Tento článok si kladie za cieľ, aby čitatelia vnímali hmyz hlbšie, nie ako otravnú nevyhnutnosť pri prechádzke prírodou, ale ako podstatnú súčasť ekosystému, bez ktorej by život človeka ani iných evolučne vyspelejších organizmov nebol možný.

Hmyz - všeobecná charakteristika

Čo je to hmyz; taxonómia

Hmyz (Insecta) je najpočetnejšou a najúspešnejšou živočíšnou skupinou na Zemi, tvorí až 80 % známych druhov živočíchov. Veda, ktorá skúma hmyz, sa nazýva entomológia a doposiaľ popísala vyše milióna druhov. Odhaduje sa, že počet hmyzích jedincov žijúcich v jednom okamihu na Zemi je 10 triliónov (10¹⁸).

Najstaršie známe formy hmyzu sa našli v horninách starých 300 miliónov rokov. Išlo o pravážky z obdobia permu, ktoré dosahovali v rozpätí krídel až 76 centimetrov, a tiež o šváby, ktoré sú takmer totožné s ich dnešnými potomkami.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vďaka tejto mnohomiliónročnej existencii sa prispôsobili takmer všetkým typom životného prostredia a dnes ich nájdeme na miestach, ktoré sa zdajú nevhodné pre život. Napríklad v juhoamerických Andách vo výške 4800 metrov, v jaskyniach 100 metrov pod povrchom aj v termálnych prameňoch s teplotou 50 °C.

Zástupcovia hmyzu sa vyznačujú pevnou vonkajšou kostrou, článkovaným telom a šiestimi končatinami, čím sa odlišujú od pavúkovcov. Tvar a veľkosť hmyzu sa rôznia - dosahujú veľkosť od niekoľko milimetrov až po desiatky centimetrov.

Hmyz zaraďujeme do ríše živočíchov (Animalia), podríše mnohobunkovcov (Metazoa), patrí do skupiny prvoústovcov (Protostomia), kmeňa článkonožcov (Arthropoda) a tvorí samostatnú skupinu - podkmeň: Hmyz. Hmyz sa ďalej delí na 29 radov.

Anatómia hmyzu

Vonkajšia stavba tela hmyzu

Latinský názov Insecta znamená vnútorne rozdeliť, čo poukazuje na rozdelenie hmyzieho tela na hlavu (caput), hruď (thorax) a bruško (abdomen). Ich telo obaľuje pevná vonkajšia vrstva z chitínu, ktorá predstavuje vonkajšiu kostru - exoskelet. Exoskelet obsahuje stvrdnuté časti - články pospájané mäkkými blanami, čo umožňuje pohyb. Obsahuje aj výrastky, ktoré spevňujú telo, alebo sa na ne upínajú svaly.

Na hlave sa nachádzajú tykadlá, oči a ústne ústroje. Tykadlá sú tvorené párom článkových prívesov pozostávajúcich z minimálne troch článkov. Hmyz ich používa ako hmatové orgány a čuchové ústroje. Hmyz má dva typy očí - veľké zložené oči pozostávajúce z množstva omatídií (šošoviek jednotlivých optických telies), niekedy až 20 tisíc. Sú prispôsobené na vnímanie pohybu, rozlišovanie farieb a slúžia na orientáciu v prírode. Väčšina hmyzu má aj jednoduché očká (ocelly) na vrchu medzi zloženými očami.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ústne ústroje hmyzu sú rozmanité, najrozšírenejším typom sú hryzacie s malými zúbkami, ktoré sa pohybujú zľava doprava, čím potravu rozomieľajú. Vo všeobecnosti rozlišujeme tieto typy ústnych ústrojov hmyzu: hryzavé, hryzavo-lízavé, bodavo-cicavé, cicavé, trhavo-cicavé, lízavo-cicavé. Niektoré druhy hmyzu používajú osobitne upravené a zväčšené hryzadlá na boj.

Hruď hmyzu sa člení na tri časti - predohruď, stredohruď a zadohruď a každá z nich pozostáva zo štyroch platničiek (chrbtovej, brušnej a dvoch bočných). Nachádzajú sa na nej aj krídla a nohy.

Telo hmyzu má tri páry nôh zreteľne rozdelených na tri články. V závislosti od druhu hmyzu majú špecifickú funkciu. Rozlišujeme hrabavé, skákavé, plávacie, kráčavé, šplhavé, zbieracie alebo uspôsobené na lov koristi ako v prípade modliviek. Pre hmyz sú typické dva páry krídel, najčastejšie sú blanité s množstvo drobných žiliek (nervatúra), a ďalej sa vyskytujú hladké, porastené jemnými chĺpkami alebo, ako v prípade motýľov, pokryté farebnými šupinkami.

Každý článok hmyzieho bruška pozostáva z dvoch chitínizovaných platničiek - chrbtovej a brušnej, boky bruška sú blanité. Nachádzajú sa v ňom najdôležitejšie vnútorné orgány.

Vnútorná stavba tela hmyzu

Hmyz má podobné vnútorné ústroje ako väčšina iných živočíchov. Aj keď je jeho telo malé, obsahuje niekoľko sto až tisíc veľmi silných výkonných svalov. Mnohé druhy hmyzu sa vďaka tomu schopné zdvihnúť hmotnosť niekoľkonásobne väčšiu ako je ich vlastná a iné zas mávnuť krídlami viac než tisíckrát za sekundu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Ich tráviaca sústava sa začína ústnym ústrojenstvom, pomocou ktorého sa potrava spracúva a cez ústa posúva dovnútra tela. Nasleduje pažerák, kde začína čiastočné trávenie, v ďalšej časti - žalúdku sa trávenie dokončuje a živiny sa vstrebávajú do krvi. V čreve sa voda vstrebáva a nestrávené zvyšky potravy sú vylúčené z organizmu.

Cievna sústava pozostáva s jedinej cievy ležiacej na chrbtovej časti tela, jej predná časť je aorta a zadná segmentovaná predstavuje srdce, čiže môžeme povedať, že srdce je rúrkovité. Srdce pumpuje krv do aorty, z ktorej sa šíri krv voľne do celého tela a opätovne sa vracia do srdca cez ostiami (otvory v srdci). Tekutina prúdiaca v tele hmyzu je bezfarebná, je zmesou krvi a lymfy a teda sa nazýva hemolymfa.

Dýchacia sústava hmyzu neobsahuje pľúca, ale je vlastne sústavou trubíc (tracheí), ktoré privádzajú vzduch priamo k telovým tkanivám a bunkám. Vzduch vstupuje do tela hmyzu cez prieduchy (1-10 párov po boku tela) a v tele sa vzdušnice spevnené chitínom rozvetvujú až do mnohopočetných priedušničiek. Vodný hmyz má lístočkové žiabre namiesto vzdušníc, kde dochádza k výmene plynov.

Nervová sústava pozostáva s mozgovej uzliny a nervového pásu na brušnej strane tela. Mozog vznikol spojením šiestich nervových uzlov (ganglií) a nervový pás tvoria dva povrazce, ktoré spájajú párne nervové centrá jednotlivých článkov, čo vytvára obraz povrazového rebríka, z toho je aj odvodený názov rebríčková nervová sústava. Mozgová uzlina riadi činnosť zmyslových orgánov v oblasti hlavy a úkony iných častí tela riadia gangliá nervového pásu v príslušnej časti tela.

Životný cyklus hmyzu

Proces, ktorým sa hmyz vyvíja počnúc od vajíčka po dospelého jedinca, sa nazýva premena - metamorfóza. Všetky druhy hmyzu sa vyvíjajú z vajíčka. Vo všeobecnosti existujú dva spôsoby kladenia vajíčok a to, buď vo veľkých množstvách, kde sú bezprostredne po nakladení zanechané bez starostlivosti, alebo v menších množstvách, či jednotlivo, s následnou starostlivosťou a prísunom potravy.

Nedospelé štádiá hmyzu s neúplnou premenou sa nazývajú nymfy. Nymfy sa podobajú imágam (dospelým jedincom), avšak nemajú vyvinuté krídla a pohlavné orgány. Krídla sa nachádzajú v krídlových pošvách a dorastajú postupne počas viacerých nymfálnych štádií. Po určitom počte zvliekaní (počet je druhovo špecifický) dochádza k poslednému na dospelého jedinca, ktoré je spojené s rozvinutím krídel. Počas zvliekania, hmyz prestane prijímať potravu, znehybnie. V tom čase sa pod starým exoskeletom začne tvoriť nový - väčší. Starý pancier potom pukne a hmyz sa z neho vyvlečie von. Do 24 hodín mäkký a bledý exoskelet postupne stvrdne a nadobudne svoju prirodzenú farbu.

Štádia nasledujúce po vyliahnutí hmyzu s úplnou premenou majú červovitý vzhľad a nazývame ich larvy. Larválne štádium sa vôbec nepodobá na dospelého jedinca. Larvy skoro nepretržite žerú a niekoľkokrát sa zvliekajú. Keď dospejú do posledného larválneho štádia, prestanú prijímať potravu a hľadajú vhodné miesto na zakuklenie. Štádium kukly, označované za pokojové, je posledné pred dosiahnutím imága. V štádiu kukly dochádza k prestavbe tela larvy na dospelého jedinca, tkanivá larvy sa rozložia a imaginálne disky (malé skupiny buniek prítomné od vyliahnutia vajíčka) začnú rásť a vyvíjať sa na orgány imága. Dospelý jedinec sa z kukly (pupy) dostane pomocou hryzadiel, nôh alebo zväčšením častí tela v dôsledku tlaku hemolymfy.

Vývin hmyzu sa končí dospelým jedincom. Je to jediné štádium, kedy má dokonale vyvinuté krídla. Dospelé jedince sa často dožijú iba niekoľko dní, neraz len tak dlho, kým sa spária. U hmyzu vždy dochádza k vnútornému oplodneniu - kopulácií. Stretnutie samčeka a samičky môže byť náhodné, ale často sa vyhľadávajú pomocou feromónových pachov, zvukových či svetelných signálov.

Správanie hmyzu; spôsoby obrany

Mozog hmyzu je jednoduchý s relatívne malým počtom neurónov, a preto hmyz nerozmýšľa, čo má urobiť, ak je ohrozený. Jeho reakcie riadia reflexy, čiže sú automatické. Reakciu v ňom vyvolávajú signály alebo popudy podľa určitej schémy, ktorá je vrodená. Tieto schémy sú s hmyzom nerozlučne späté, preto hmyz toho istého druhu reaguje na ten istý popud rovnako, napríklad šváby utekajú pred svetlom, alebo, keď sa ich nohy nedotýkajú podložky, reagujú, ako keby boli prevrátení na chrbte a snažia sa otočiť i keď ich držíme vo vzduchu bruchom nadol. Okrem toho má hmyz aj zložitejšie typy správania, ktoré prebiehajú v niekoľkých fázach, napríklad párenie, či kladenie vajíčok. Ak prerušíme hmyz v ktorejkoľvek etape, nie je schopný pokračovať, ale je nútený začať od znova.

Reflexívne správanie hmyzu nie je nemenné, lebo pri špecifických podmienkach (nedostatok potravy) je schopný adaptácie, aby prežil. Správanie hmyzu sa niekedy mení aj s pribúdajúcim vekom, kedy u včely môžeme pozorovať, že v rôznych etapách života vykonáva rozličné funkcie, čo je podmienené fyziologickou zmenou jej tela. Napriek tomu, že hmyz neuvažuje, je schopný učiť sa. Jedná sa napríklad o orientáciu v teréne a rozoznávanie výrazných orientačných bodov. Pre žiadny hmyz nemožno považovať učenie za normálny prvok ich správania.

Najčastejšie sa hmyz bráni pred nebezpečenstvom útekom alebo schovaním sa. Okrem týchto typických foriem, však rozlišujeme ďalšie štyri spôsoby obrany. Patrí sem aktívna obrana, pod ktorou rozumieme použitie rôznych jedov, alebo bolestivých odvetných opatrení, či už sa jedná a o uhryznutie, kopnutie alebo bodnutie žihadlom. Ďalej je to splynutie s prostredím, kedy je hmyz takmer nerozoznateľný od povrchu, na ktorom sa nachádza, alebo od predmetu, ktorý imituje. Ďalším spôsobom ochrany je využitie ochrannej schránky, do ktorej v prípade nebezpečenstva zaliezajú. Isté druhy hmyzu sú schopné svojimi mimikrami imitovať iný hmyz, ktorý sa dokáže aktívne brániť a tým odradia predátora od potenciálneho útoku.

Vybraní zástupcovia

Hmyz sa podľa spôsobu života delí na solitárny a sociálny. V prípade solitárneho hmyzu jedince žijú osamote, združujú sa len v období párenia, alebo pri zdrojoch potravy. Navzájom si nepomáhajú a hlbšie nekomunikujú. Za sociálny hmyz sa považuje hmyz, ktorý sa združuje v kolóniách - v spoločnom hniezde, kde sú všetci členovia potomkami kráľovnej. Dochádza tu k deľbe práce, výchove nových jedincov, spoločnému získavaniu potravy. Tento hmyz patrí medzi indivíduá vyššieho rádu, čo znamená, že príslušníci toho istého druhu majú rôznu anatómiu - sú prispôsobení na špecifické úlohy a teda zadelení do kást. Rozdeľujeme tri hlavné typy kást; kráľovnú, samce, robotnice a niekoľko vedľajších napríklad vojaci. Štruktúru a súdržnosť kolónie, podobne ako vzájomnú komunikáciu medzi jedincami všetkých kást zabezpečujú hmatové a chemické podnety (feromóny). Medzi sociálny hmyz patria mravce, termity, včely a osy.

Mravce

Mravec patrí do radu blanokrídlovcov, má výrazne rozčlenené telo na hlavu, hruď a bruško. Pre mravce sú taktiež typické kolenovito zahnuté tykadlá a výrazné hryzadlá v tvare klieští. Sú to najčastejšie sa vyskytujúce suchozemské živočíchy, k roku 2009 bolo známych 12 520 druhov mravcov. Podľa odhadu sa hmotnosť všetkých mravcov na Zemi približne rovná hmotnosti všetkých ľudí na Zemi. Ich kolónie sa nazývajú mraveniská. Sú to dokonalé architektonické diela, skladajú sa z podzemnej a nadzemnej časti. Keďže mravce majú radi vlhké a teplejšie prostredie, južný svah býva oveľa miernejší ako severný, aby hniezdo čo najviac tepla pohlcovalo a čo najmenej strácalo. Taktiež na južnú stranu dávajú svoje larvy, aby im zabezpečili počas ich vývinu čo najoptimálnejšie podmienky. Napriek tomu, že podzemná časť môže siahať až do hĺbky šiestich metrov, vo všetkých chodbičkách majú čerstvý vzduch vďaka unikátnemu spôsobu odvetrávania. Mravce dokážu regulovať teplotu v mravenisku na jeden stupeň Celzia presne. Ľudská architektúra nedosahuje v týchto parametroch ani z ďaleka úroveň mravčej a preto moderní architekti podrobne študujú mraveniská a snažia ich jedinečný systém napodobiť.

V každom mravenisku nájdeme tri kasty; kráľovné, samce a robotnice. Kráľovné sú najväčšie, bývajú v najspodnejšej komore mraveniska, dožívajú sa priemerne 15 rokov. Pária sa len raz v živote a až do jeho konca sú oplodnené a schopné znášať nové vajíčka. Takto dokáže jedna kráľovná za svoj život vyprodukovať až 150 miliónov potomkov.

Každé znesené vajíčko je sotva väčšie ako zrnko piesku a robotnice ho okamžite odnesú na určené miesto. O desať dní z neho vykĺzne malá larva. Táto larva nemá oči, tykadlá ani nôžky, je celkom bezmocná, starajú sa o ňu a kŕmia ju dojky. Keď je dostatočne vykŕmená, zakuklí sa. Keďže pre ďalší vývin potrebuje veľa tepla, robotnica ju vynesie z hlbín mraveniska na vyššie poschodia. Z kukly sa vyslobodí dospelý mravec, ktorý sa dožije priemerne sedem až desať rokov. Mravec podstupuje dokonalú premenu.

Nové mraveniská vznikajú v teplých dňoch júna, kedy okrídlené neoplodnené kráľovné a okrídlené samce odlietajú zo starého mraveniska a vo vzduchu sa pária. Po spárení samce hynú, kráľovné strácajú krídla a hľadajú vhodné miesto pre vytvorenie novej kolónie. Prvú znášku neživotaschopných vajíčok vyčerpaná kráľovná zožerie, aby mala dostatok energie.

Ďalší dôkaz o vyspelosti mravcov svedčí o tom, že už pred 50 miliónmi rokov pochopili, že namiesto zbierania potravy, je jednoduchšie a efektívnejšie potravu si dopestovať. Mravce rodu Atta svoj hlavný zdroj potravy - určitý druh huby pestujú v mravenisku. Hnoja ju zmesou slín a rozdrvených listov stromov. Za noc sú schopné zbaviť listov celý strom. Každý druh má pre seba príznačný druh huby.

Roly a kasty mravcov

• Kráľovná: Zakladateľka a matka kolónie, kladie vajíčka a riadi chod mraveniska. V hniezde môže byť jedna alebo viac kráľovien.
• Robotnice: Neplodné samice, ktoré sa starajú o všetky činnosti v mravenisku - zbierajú potravu, starajú sa o potomstvo, budujú a opravujú hniezdo a bránia kolóniu. Medzi robotnicami sa často vyskytujú rôzne podkasty s odlišnými úlohami (dojky, vojaci, zberačky potravy).
• Samce: Okrídlené jedince, ktorých jedinou úlohou je oplodniť kráľovnú počas svadobného letu. Po spárení hynú.
• Vojaci: Špecializované robotnice s väčšími hlavami a silnými hryzadlami, ich úlohou je brániť mravenisko pred nepriateľmi.

Komunikácia a organizácia

Mravce komunikujú prostredníctvom chemických signálov - feromónov, ktoré slúžia na označovanie trás k potrave, varovanie pred nebezpečenstvom a na udržiavanie súdržnosti kolónie. Ich dokonalá organizácia a deľba práce im umožňuje vytvárať rozsiahle a komplexné spoločenstvá.

Mravce a človek

Niektoré druhy mravcov môžu byť pre človeka škodlivé, napríklad mravec faraónsky, ktorý sa usídľuje v domácnostiach a prenáša patogény. Iné druhy, ako napríklad mravec lesný, sú užitočné, pretože regulujú populácie škodlivého hmyzu.

Ako sa zbaviť mravcov v domácnosti

• Udržiavajte čistotu a skladujte potraviny v uzavretých nádobách.
• Utesnite všetky trhliny a otvory, cez ktoré môžu mravce vnikať do domu.
• Používajte prírodné odpudzovače, ako sú aromatické oleje, bylinky alebo koreniny.
• V prípade rozsiahlejšej invázie použite insekticídne prípravky určené na ničenie mravcov.

Zaujímavosti zo sveta mravcov

• Mravce sú schopné uniesť predmety, ktoré sú 50-krát ťažšie ako ich vlastná hmotnosť.
• Niektoré druhy mravcov pestujú huby ako zdroj potravy.
• Mravce majú dva žalúdky - jeden pre seba a jeden pre ostatných členov kolónie.
• Mraveniská môžu byť obrovské a zložité, s miliónmi jedincov.
• Mravce zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystémoch, kde kypria pôdu, rozširujú semená rastlín a regulujú populácie iného hmyzu.

Holometabolia a hypermetabolia

Holometabolia, alebo úplná (dokonalá) premena, je charakteristická pre hmyz, ktorý prechádza štyrmi vývojovými štádiami: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. Kľúčovým momentom je štádium kukly, kde dochádza k radikálnej premene a reorganizácii telesnej štruktúry. Tento typ premeny umožňuje larvám a dospelým jedincom zaujať odlišné ekologické niky, čím sa minimalizuje vnútrodruhová konkurencia o zdroje.

Kľúčové charakteristiky:

• Vývojové štádiá: Vajíčko → Larva → Kukla → Dospelý jedinec
• Kľudové štádium: Prítomnosť kukly, v ktorej dochádza k radikálnej transformácii
• Rozdielne ekologické niky: Larvy a dospelé jedince žijú a živia sa odlišne

Hypermetabolia je špeciálnym typom holometabolie, kde larva prechádza viacerými odlišnými larválnymi štádiami, obvykle s jedným alebo viacerými kľudovými štádiami medzi nimi.

Prehľad vybraných radov hmyzu

Vodnárky (Megaloptera)

Sú prostredne veľký hmyz s dvoma pármi blanitých, "zadymených" krídel usporiadaných strechovito nad bruškom. Majú hryzavé ústne orgány a sú považované za veľmi starobylú skupinu s fosíliami datovanými až do obdobia permu. Vodnárka močiarna (Sialis lutaria) dosahuje dĺžku 20 mm s rozpätím krídel 22-34 mm. Má tmavohnedé telo, sivé membránové krídla s tmavou žilnatinou.

Dlhokrčky (Raphidioptera)

Sú stredne veľký hmyz s predĺženou predohrďou vytvárajúcou dlhý "krk" a s dvoma pármi blanitých krídel skladaných strechovito nad bruškom. Dlhokrčka obyčajná (Raphidia notata), dosahuje dĺžku do 15 mm a rozpätie krídel 28 mm. U nás je bežným druhom. Obýva záhrady, parky a lesy, často na kôre dubových stromov.

Sieťokrídlovce (Neuroptera)

Sú starobylý rad hmyzu s hryzavými ústnymi orgánmi, nitkovitými tykadlami a dvoma pármi blanitých krídel s hustou sieťovitou žilnatinou. Ich larvy sú dravé, majú špeciálne adaptácie na trávenie koristi mimotelovým spôsobom. Zlatoočka obyčajná (Chrysopa vulgaris) patrí medzi hojne sa vyskytujúce druhy. Dospelé jedince majú charakteristické zelené sfarbenie. Priesvitné krídla pri odpočinku držia skládané nad svojím telom. Majú pomerne veľké oči a dlhé, nitkovité tykadlá. Známe sú tým, že sú priťahované svetlom. Ploskoroh škvrnitokrídly (Libelloides macaronius) pripomína svojím vzhľadom vážku. Má čierne telo, oči, dlhé kyjovité tykadlá, jasne žlté krídla s čiernymi škvrnami. Dospelé jedince často odpočívajú s rozprestretými krídlami.

Chrobáky (Coleoptera)

Sú najväčším radom v ríši hmyzu, s odhadovaným počtom popísaných druhov presahujúcim pol milióna. Tento rad je charakterizovaný silne chitinizovaným telom s hryzavými ústnymi orgánmi. Prvý pár krídel je premenený na tzv. krovky, druhý pár je blanitý. Veľká väčšina chrobákov z podradu Adephaga sú mäsožravé chrobáky, teda dravce. Aj ich larvy majú dobre vyvinuté čeľuste pre dravý spôsob života.

V našich podmienkach je predovšetkým známa čeľaď bystruškovité (Carabidae) s mnohými zástupcami rodu bystruška. Bystrušky zahŕňajú druhy s veľkosťou od najmenších okolo 13 mm až po najväčšie 40 mm. Farba týchto chrobákov sa pohybuje od čiernej, cez rôzne odtiene hnedobronzovej, zlatistobronzovej, až po modrozelené a zlatistozelené varianty, pričom sa objavujú aj špecifické farebné variácie ako modrofialové či zelenkasté lesky na štíte alebo krovkách. Potápnik obrúbený (Dytiscus marginalis) je vodný chrobák veľkosti 30-35 mm. Žije v stojatých vodách. Na plávanie je adaptovaný tretím párom nôh, ktoré fungujú ako veslá. Hrobárik obyčajný (Necrophorus vespillo) dosahuje dĺžku 12-25 mm. Vyznačuje sa dvoma nápadnými oranžovo-žltými pruhmi na krovkách. Hrobárik sa živí zahrabávaním drobných mŕtvych zvierat, ku ktorým kladie vajíčka, zabezpečujúc tak potravu pre svoje larvy. Roháč veľký (Lucanus cervus) patrí medzi našich najkrajších a najväčších chrobákov. Dosahuje dĺžky až 75 mm. Samčekovia majú na rozdiel od samičiek mohutne vyvinuté hryzadlá (až 25 mm). Lajniak hladký (Geotrupes stercorarius), ľudovo známy ako hnojival, je veľký až 2,5 cm. Krovky sú tmavé s modrým odtieňom. Je koprofágny (živí sa exkrementmi). Nosorožteky sú prevažne tropickí zástupcovia. U nás sa vyskytuje nosorožtek hnedý (Oryctes nasicornis), ktorý je veľký 25-40 mm. Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) meria 20-25 mm. Krovky sú hladké a lesklé, sfarbené do zlatista až zeleno-zlata. Má silné mandibuly a na hlave nápadné, dlhé tykadlá, ktoré sú zakončené lamelami. Larvy žijú v pôde a živia sa korienkami rastlín. Zlatoň obyčajný (Cetonia aurata) je nápadný chrobák známy svojim lesklým zeleným alebo zlatistým zafarbením, ktoré môže mať aj červené alebo modré odtiene. Dospelé jedince sú veľké 14-20 mm. Živia sa peľom, nektárom a šťavami z rôznych kvetov. Kováčik pásikavý (Athous vittatus) meria 8-11 mm. Žije v listnatých lesoch. Dospelé jedince sa vyskytujú na bylinách a stromoch. Je to hojnejší druh kováčikov. Svetluška obyčajná (Lamprohiza splendidula), známa ako muška svätojánska, má telo dlhé približne 10-15 mm, ktoré je zvyčajne tmavohnedej alebo čiernej farby. Má schopnosť bioluminiscencie, svieti spodná koncová časť bruška. Medzi najobľúbenejšie druhy hmyzu patrí lienka sedembodková (Coccinella septempunctata). Meria 5-8 mm. Patrí medzi najhojnejšie druhy lienok, vyskytuje sa na rozličných biotopoch od nížin po horské oblasti. Stavbou tela sa na lienku ponáša pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Meria 7-16,5 mm. Pochádza zo Severnej Ameriky. Larvy aj imága sa živia listami zemiakov a spôsobujú tak veľké škody. Fúzač zavalitý (Ergates faber) meria 23-60 mm. Charakteristický druh borovicových lesov s veľmi dlhými tykadlami. Lykožrút smrekový (Ips typographus) meria 4,5-5,5 mm. Hojný je v smrekových lesoch vo vyšších polohách. Pri premnožení spôsobuje kalamity v lesnom hospodárstve.

Blanokrídlovce (Hymenoptera)

Sú rozsiahla skupina hmyzu, ktorá zahŕňa od najmenších druhov s dĺžkou tela iba 0,2 mm až po stredne veľké a veľké druhy. Ich charakteristickými znakmi sú dva páry blanitých krídel, pričom zadné sú o trochu menšie. Hlava nesie dlhé tykadlá a veľké zložené oči. Ústne orgány sú prevažne hryzavé. Blanokrídlovce prechádzajú holometabolickým vývojom s larvami bez nôh, tzv. beznôžkami, u niektorých skupín však larvy pripomínajú húsenice.

#

tags: #mravce #socialny #hmyz #charakteristika