
Investícia do nehnuteľnosti a jej následný prenájom predstavuje pre mnohých atraktívny spôsob, ako zhodnotiť svoje financie, zabezpečiť si pasívny príjem alebo si pomôcť so splácaním hypotéky. Či už ste byt zdedili, alebo ste sa rozhodli pre jeho kúpu s cieľom prenájmu, je dôležité poznať všetky náležitosti a podmienky, ktoré s týmto procesom súvisia. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, čo všetko je potrebné zvážiť a dodržať pri prenájme časti bytu na Slovensku.
Ak sa rozhodnete prenajímať nehnuteľnosť, je nevyhnutné splniť určité administratívne kroky, aby ste predišli prípadným problémom so zákonom.
Dôležitá informácia na úvod: na prenájom nehnuteľnosti nie je potrebné mať živnosť. Môžete fungovať ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt. V takom prípade nie ste povinný platiť odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne.
Vašou povinnosťou však je registrovať sa na daňovom úrade (ak ešte nie ste registrovaný). Registráciu musíte vykonať do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom ste byt začali prenajímať. Nájomník má právo vidieť, že ste si túto povinnosť splnili.
Ak sa nezaregistrujete na daňovom úrade, hrozí vám pokuta od 60 € až do 20 000 €. Žiadosť o registráciu sa podáva na daňovom úrade v mieste vášho trvalého pobytu. Vzor žiadosti nájdete na webovej stránke Finančnej správy alebo si ju môžete prevziať priamo na daňovom úrade. K žiadosti priložíte originál zmluvy o prenájme na nahliadnutie, ktorý vám daňový úrad vráti. Správca dane vás zaregistruje do 30 dní od podania žiadosti a obdržíte osvedčenie o registrácii a daňové identifikačné číslo.
Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania
Zaujímavou otázkou je, či je potrebné registrovať sa, ak prenajímate len časť bytu, napríklad jednu izbu. Podľa výkladu Finančnej správy, ak prenajímate časť bytu bez vlastného uzatvorenia a bez príslušenstva, ktoré nenapĺňa charakteristiku bytu podľa § 43b) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, registrácia nie je potrebná. Príslušenstvom bytu sa na účely stavebného zákona rozumejú miestnosti, ktoré plnia hospodárske, hygienické alebo komunikačné funkcie bytu. Ak však prenajímate časť bytu, ktorá tieto funkcie plní, registrácia na daňovom úrade je opäť povinná.
Ak váš ročný príjem z prenájmu bytu presiahne 500 €, ste povinný podať daňové priznanie. Príjem z prenájmu sa zdaňuje sadzbou 19 %. Daňové priznanie sa podáva raz ročne a je dôležité dodržať lehotu na jeho podanie.
Do daňových výdavkov si môžete zahrnúť len skutočné výdavky, ktoré priamo súvisia s prenájmom. Ide o výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako sú energie a ostatné služby.
Medzi výdavky na energie patria:
Medzi výdavky na ostatné služby patria:
Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom
Do výdavkov môžete zahrnúť aj príslušenstvo, ktoré prenajímate spolu s bytom, ako napríklad chladničku, práčku alebo televízor. Tieto náležitosti však musia byť uvedené v inventári nájomnej zmluvy.
Daňový úrad vám ako fyzickej osobe neuzná poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti, výdavky na kúpu bytu alebo opravy. Rovnako si nemôžete uplatniť ani paušálne výdavky, pokiaľ si byt alebo inú prenajímanú nehnuteľnosť nezahrniete do svojho majetku ako podnikateľský subjekt. V takom prípade si môžete uplatniť aj vyššie spomenuté poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti či výdavky na rekonštrukciu a drobné opravy. Náklady na kúpu bytu sa v tomto prípade zarátajú vo forme odpisov.
Príklad č. 1: Starobný dôchodca v roku 2025 prenajímal byt a obdržal od nájomcu 2 000 eur. Môže si uplatniť oslobodenie príjmu od dane vo výške 500 eur, takže na zdanenie mu zostane 1 500 eur. Keďže nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy a jeho príjem nepresiahol sumu 2 876,90 eura, nemá povinnosť podať daňové priznanie.
Príklad č. 2: Daňovník mal v roku 2025 príjmy zo závislej činnosti vo výške 5 000 eur a príjmy z prenájmu nehnuteľností vo výške 1 550 eur. Môže si uplatniť oslobodenie od dane v sume 500 eur, takže zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti predstavuje 1 050 eur. Keďže úhrn zdaniteľných príjmov presiahol sumu 2 876,90 eura (5 000 + 1 050), je povinný podať daňové priznanie.
Príklad č. 3: Daňovník mal v roku 2025 príjmy zo závislej činnosti vo výške 5 000 eur a príjmy z prenájmu nehnuteľností vo výške 500 eur. Môže si uplatniť oslobodenie od dane v sume 500 eur, takže nemá žiadny zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. V takomto prípade môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie.
Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie
Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Daňovník pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti nemôže vykázať daňovú stratu.
Nájomná zmluva je kľúčovým dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Mala by obsahovať všetky dôležité informácie a podmienky prenájmu, aby sa predišlo nedorozumeniam a sporom.
Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluva o nájme bytu musí obsahovať:
Okrem povinných náležitostí je vhodné v zmluve upraviť aj ďalšie dôležité aspekty prenájmu, ako napríklad:
Slovenský právny poriadok umožňuje uzavrieť dva typy nájomnej zmluvy: podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o krátkodobom nájme. Nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť na dobu určitú, ale aj na dobu neurčitú. Uzavretie tohto typu zmluvy podstatným spôsobom chráni nájomníka ako slabšiu stranu vzťahu. Zákon o krátkodobom nájme ustanovuje o čosi silnejšie postavenie prenajímateľa. Ako vyplýva z názvu, tento typ zmluvy sa využíva pre kratšie obdobie nájmu. Maximálna dĺžka nájmu, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť, sú dva roky s možnosťou predĺženia.
Pri zmluve o krátkodobom nájme je možné dať výpoveď, ak nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace. Ak sa nájomná zmluva spravuje Občianskym zákonníkom, výpoveď je možné dať, ak nájomník mešká s úhradou viac ako tri mesiace.
Ak ste podnikateľ alebo sa chystáte založiť si živnosť a prenajímať byt ako podnikateľský subjekt, znamená to pre vás nevyhnutnosť platenia odvodov. V tomto prípade sa na vás vzťahujú odlišné daňové pravidlá a povinnosti v porovnaní s prenájmom ako fyzická osoba.Je preto dôležité zvážiť, ktorá forma prenájmu je pre vás výhodnejšia.
Každý vlastník prenajatej nehnuteľnosti by sa rád vyhol nepríjemnostiam v podobe nezaplateného nájomného. Ak sa počas trvania prenájmu ukazuje, že nájomníci majú problém platiť nájomné v plnej výške a včas, je ideálne dohodnúť sa v čo najkratšom čase na ukončení nájmu. Ak sa nájomná zmluva spravuje Občianskym zákonníkom, výpoveď je možné dať, ak nájomník mešká s úhradou viac ako tri mesiace. V praxi to teda znamená, že proces vypovedania nájmu môže byť reálne ukončený v horizonte 3 až 6 mesiacov v závislosti od typu zmluvy, pri preukázaní hmotnej núdze pri prenájme podľa Občianskeho zákonníka až rok. Nájomca by sa mal potom najneskôr do konca výpovednej lehoty vysťahovať, pričom je povinný uhradiť dlžné nájomné. Ak sa s platením neponáhľa, je potrebné mu zaslať čím skôr písomnú výzvu. Po uplynutí výpovednej lehoty už nájomca nemá právny nárok zotrvať v nehnuteľnosti. Ak aj naďalej používa nehnuteľnosť, je možné ho nechať vypratať.
Na internete koluje nespočetné množstvo „zaručených rád“, ako sa neželaných nájomníkov zbaviť. Výmena zámkov, vyloženie osobných vecí pred dvere či odpojenie od energií. Odporúčania môžu znieť efektívne, no nie sú legálne. Prv, než by ste sa pustili do vlastnoručného odstraňovania okien v snahe byt učiniť neobývateľným, odporúčame poradiť sa s právnikom. Potrebné je obrátiť sa na súd a podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Lehota podľa Občianskeho zákonníka je však krátka, je potrebné urobiť tak do 30 dní odo dňa, keď mal byť byt uvoľnený. Pokiaľ nájomník nespolupracuje, nechá zájsť situáciu do krajnosti a nerešpektuje rozsudok o vyprataní nehnuteľnosti, jeho deložovanie uskutoční exekútor.