Založená Pohľadávka Faktúra: Definícia a Dôležité Aspekty

Tento článok sa zameriava na definíciu a dôležité aspekty založenej pohľadávky faktúry, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a účtovné postupy.

Úvod do Záväzkového Práva a Pohľadávok

Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti, najmä zmluvy, ale aj rozhodnutia štátnych orgánov. Veriteľ je ten, kto je oprávnený niečo požadovať, zatiaľ čo dlžník je ten, kto je povinný niečo plniť. Táto povinnosť dlžníka sa nazýva záväzkom. Predmetom dlhu môže byť povinnosť dlžníka niečo dať, konať alebo sa niečoho zdržať. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom upravuje záväzkové právo, a to v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Definícia Pohľadávky a Účtovanie Pohľadávok

Obchodné ani občianske právo pojem pohľadávka nedefinuje. Moment vzniku pohľadávky je momentom, kedy sa o pohľadávke účtuje. V postupoch účtovania PÚ je definovaný ako deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu vzniku pohľadávky sa vykoná účtovný zápis o tejto skutočnosti, a to na základe účtovného dokladu. Ak účtovná jednotka nemá včas k dispozícii účtovný doklad, účtujú sa pohľadávky na základe interného účtovného dokladu.

Oceňovanie Pohľadávok

Spôsoby oceňovania majetku a záväzkov ustanovuje zákon o účtovníctve. Pohľadávky sa oceňujú:

• Obstarávacou cenou pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania.
• Menovitou hodnotou pohľadávky pri ich vzniku.

V sústave podvojného účtovníctva sa pohľadávky účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy.

Prečítajte si tiež: Význam zmluvy o výkone funkcie konateľa

Analytické Účty Pohľadávok

Účtovná jednotka vytvárala algoritmus pre stanovenie analytických účtov (AÚ) k syntetickým účtom (SÚ) pohľadávok z obchodného styku v súlade s ustanoveniami Postupov účtovania.

Zákaz Kompenzácie a Pohľadávky v Cudzej Mene

Účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania, s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že nie je prípustné účtovať len výsledok kompenzácie. Zákaz kompenzácie sa však netýka vzájomného započítania pohľadávok.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny. Ak však pohľadávka v cudzej mene trvá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta sa kurzom NBS k tomuto dňu. Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska.

Inventarizácia Pohľadávok a Účtovná Závierka

Spôsob vykonávania dokladovej inventúry pohľadávok stanovený, v § 29 a § 30 ZoÚ nezahŕňa povinnosť zasielať žiadosti o písomné potvrdenie správnosti počtu a výšky pohľadávok dlžníkom. Takýto postup môže vyplývať z interného rozhodnutia konkrétnej účtovnej jednotky.

Vykazovanie a zverejňovanie údajov v účtovnej závierke upravuje opatrenie MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Pre účtovnú závierku zostavovanú od 1. 1. 2007 boli zmenou vyplývajúcou z opatrenia č. MF/25812/2006-74 uverejneného vo FS č. opravnej položky, t. j.

Prečítajte si tiež: Založená nehnuteľnosť a vysporiadanie

Posúdenie pohľadávky z hľadiska zostatkovej doby splatnosti sa vykoná k 31. 12. a je technicky menej náročné, ak by toto rozčlenenie bolo súčasťou inventarizácie. Niektoré softvéry majú funkciu rozčlenenia pohľadávok (a záväzkov) podľa zostatkovej doby splatnosti zabudovanú.

Vykazovanie pohľadávok účtovaných na syntetických účtoch vytvorených podľa § 3 ods. Vzor účtovného výkazu Súvaha vychádza z rámcovej účtovej osnovy a samozrejme neobsahuje prípadné individuálne vytvorené účty majetku, záväzkov a vlastného imania. Preto sa zostatky takto vytvorených súvahových účtov vykazujú v položkách účtových skupín označených na treťom mieste písmenom X.

Pohľadávky a Daň z Pridanej Hodnoty (DPH)

Pohľadávka vzniká v dôsledku dodania tovaru alebo služby. predmetom dane, t. j. je zdaniteľným obchodom, ktorý podlieha dani, príp. Následné (účtovné) rozdeľovanie pohľadávky v praxi často vedie k mylným názorom, že kategória „pohľadávka“ je kategóriou s DPH alebo bez DPH. Každé následné nakladanie s pohľadávkou po jej vzniku je nezávislé od skutočnosti, či pohľadávka vznikla na základe uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ktorý podlieha dani alebo je oslobodený od dane, príp.

Postúpenie a Vymáhanie Pohľadávok z Pohľadu DPH

Uplatňovanie zákona o DPH v súvislosti s postúpením a vymáhaním pohľadávok je predovšetkým v období od účinnosti „nového zákona o DPH“ od 1. 5. 2004 predmetom mnohých diskusií. Je to podmienené tým, že nový zákon o DPH činnosti týkajúce sa v pohľadávok nedefinuje v § 39 ako finančnú činnosť oslobodenú od dane.

Podľa § 39 ods. 1 písm. d) oslobodené od dane sú činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov.

Prečítajte si tiež: Súčasná pôrodná asistencia

Podľa § 2 zákona o DPH a článku 2 smernice č. 2006/112 ES dani podliehajú iba činnosti ekonomického charakteru vykonávané daňovým subjektom na území členského štátu. Koncepciu ekonomických činností definuje článok 9(1) smernice č. 2006/112 ES, ktorý zahŕňa všetky činnosti výrobcov, obchodníkov a osôb poskytujúcich služby vrátane trvalého využívania hmotného alebo nehmotného majetku na účel získania príjmu z neho.

Z precedenčného práva Súdneho dvora tiež vyplýva, že poskytnutie služieb sa realizuje za protiplnenie v zmysle článku 2(1) (c) smernice č. 2006/112 ES a je zdaniteľné, len ak existuje právny vzťah medzi poskytovateľom služby a prijímateľom. Na základe takéhoto právneho vzťahu rovnako musí existovať recipročné plnenie, t. j. odmena prijatá poskytovateľom služby, ktorá predstavuje hodnotu skutočne poskytnutú na odplatu za službu poskytnutú príjemcovi.

Iným spôsobom sa posudzuje činnosť platiteľa dane, ktorý sa zaoberá kupovaním dlhov dlhovaných jeho klientovi. Tento platiteľ poskytuje službu vymáhania dlhov za odplatu. Odplata predstavuje v danom prípade protiplnenie za ekonomickú činnosť - službu, poskytnutú klientovi. Uvedený spôsob uplatňujú napr. faktoringové spoločnosti, preto ich činnosť poskytnutie služby vymáhania dlhov za odplatu podlieha dani. Táto činnosť nepatrí podľa § 39 zákona o DPH a článku 135 (1) (d) smernice č. 2006/112 ES medzi oslobodené činnosti.

Faktoring

Spôsob úverovania klientov faktoringovou spoločnosťou (faktorom) založený na postúpení pohľadávky pred lehotou splatnosti, pričom faktor vyplatí ihneď časť odkúpenej pohľadávky klientovi, sa nazýva faktoring. Faktoringová zmluva sa väčšinou uzatvára na určité časové obdobie a klient sa v nej zaväzuje postupovať faktorovi všetky pohľadávky, ktoré mu vzniknú v období platnosti zmluvy a na ktoré sa zmluva vzťahuje. Faktor sa zmluvou zaväzuje pohľadávky prevziať, v rámci stanovených limitov financovať a sledovať ich inkasovanie. Vyplatená časť pohľadávky až do inkasovania pohľadávky faktorom má charakter poskytnutého úveru, za ktorý faktor účtuje klientovi úrok. Zároveň poskytnutie služby „správy pohľadávky“, t. j.

Z pohľadu zákona o DPH je v prípade faktoringu diskutabilné, čo v danom prípade považujeme za cenu služby a ako ju zdaňujeme, t. j.

Pohľadávky za Upísané Vlastné Imánie

Pohľadávky za upísané vlastné imanie sú zvláštnou kategóriou pohľadávok vo vzťahu k účtovaniu v prípade, keď ide o vznik spoločnosti (nie o zvýšenie základného imania počas trvania spoločnosti). Postupy účtovania účtovanie pri vzniku spoločnosti jednoznačne neupravujú. Z § 4 ods. 1 ZoÚ vyplýva, že účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku do dňa zániku. V zmysle § 17 ods. 7 písm. a) ZoÚ účtovná jednotka zostavuje ku dňu svojho vzniku otváraciu súvahu. Ide o stav majetku a záväzkov ku dňu zápisu do Obchodného registra. Stavy vykázané v otváracej súvahe sú potom stavmi, ktoré sa vykazujú v stĺpci „za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie“.

Preddavky a Pohľadávky

Ak platiteľ dane prijal preddavok do 31. 12. 2006 na dodanie výrobkov, ktoré sú v prílohe č. 7 zákona o DPH a ktoré od 1.1.

Jednoduché Účtovníctvo a Pohľadávky

Moment vzniku pohľadávky v zmysle všeobecných právnych predpisov je i momentom, kedy sa o pohľadávke účtuje. Tento moment je definovaný v postupoch účtovania JÚ v § 3 ako deň uskutočnenia účtovného prípadu.

V sústave jednoduchého účtovníctva sa však o pohľadávkach (a záväzkoch) účtuje výlučne v knihe pohľadávok (v knihe záväzkov), preto ich ZoÚ ustanovuje za povinné účtovné knihy spoločne s peňažným denníkom. Obsah knihy pohľadávok určuje ZoÚ v ustanovení § 15 ods. 3. Dôležitou je skutočnosť, že pohľadávky v sústave jednoduchého účtovníctva na rozdiel od účtovania v sústave podvojného účtovníctva nie je možné odpísať z dôvodu trvalého upustenia od vymáhania. V sústave jednoduchého účtovníctva často dochádza k nesprávnemu účtovaniu pohľadávok v cudzej mene. Ako sme už spomínali, pohľadávky v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v cudzej mene a zároveň v slovenskej mene.

Zánik Podnikania a Likvidácia Pohľadávok

Podnikanie prináša so sebou aj tienisté stránky, ako sú tvrdý konkurenčný boj, strata odbytových trhov, stagnácia výroby, čo vedie k tvorbe straty, zadlžovaniu podnikateľského subjektu. V prípade, že podnikateľský subjekt už nevie nájsť východiská z nepriaznivej situácie, rozhodne sa odísť z trhu a ukončí svoju podnikateľskú činnosť. Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Všeobecnú úpravu zrušenia a likvidácie právnických osôb uvádza Občiansky zákonník v § 20a.

Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca.

Z § 20a Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak osobitný zákon nestanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Táto rámcová úprava sa použije, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto zákonom je v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník (ďalej OZ). Ustanovenia OZ o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.

K zániku spoločnosti nemôže dôjsť bez jej zrušenia. Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností sú upravené v OZ, a to v rámci všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy obchodných spoločností. V ďalších ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé právne formy obchodných spoločností, sú obsiahnuté osobitné dôvody na zrušenie len určitej právnej formy spoločnosti a ustanovenia, ktoré upravujú výšku likvidačného zostatku, vymenovanie a odvolanie likvidátora.

Spoločnosť zrušením nestráca právnu subjektivitu a naďalej jej ostáva aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa po zrušení spoločnosti musí vykonať likvidácia, spoločnosť nie je v zásade oprávnená pokračovať v predmete činnosti. Na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti je vecne príslušný registrový súd ako súd prvého stupňa, a to miestne príslušný podľa sídla spoločnosti.

Po zrušení spoločnosti zásadne nasleduje likvidácia s výnimkou prípadov, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované. Keď spoločnosť nemá majetok, niet čo likvidovať. Pojem likvidácia OZ nedefinuje. Za likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva možno považovať vysporiadanie majetku a záväzkov spoločnosti mimosúdnym spôsobom pred jej zánikom. Účelom likvidácie je zistiť všetok majetok spoločnosti, uhradiť záväzky ich veriteľom vrátane záväzkov voči štátnemu rozpočtu a prípadný likvidačný zostatok rozdeliť medzi spoločníkov alebo akcionárov podľa zásad stanovených v spoločenskej zmluve alebo v iných dokumentoch spoločnosti.

Ak by spoločnosť naplnila podmienky úpadku, nemôže vstúpiť do likvidácie. V týchto prípadoch vstupuje spoločnosť do konkurzu a postupuje sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.

Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72.

Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom.

Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov.

Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie.

Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.

Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom jej zrušenia. Verejná obchodná spoločnosť vstupuje dodatočne do likvidácie aj vtedy, keď sa jediný spoločník v lehote do jedného mesiaca od zrušenia spoločnosti nerozhodne o tom, že prevezme imanie spoločnosti ako jej právny nástupca. Uplynutím tejto lehoty vstupuje spoločnosť do likvidácie.

Príklad Zrušenia Spoločnosti

Z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti X -TRADE, s. r. o. konaného dňa 30. 4. 2012 o 9.00 hod. bolo prijaté rozhodnutie o zrušení obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., bez právneho nástupcu likvidáciou. Obchodná spoločnosť X-TRADE, s. r. o., vstúpila do likvidácie ku dňu 1. 5. Bol vymenovaný likvidátor spoločnosti a rozhodnuté o spôsobe jeho konania, ako aj odmeňovania.

Dodatočná Likvidácia

Dodatočná likvidácia je upravená v § 75a OZ. Ide o prípad, keď sa spoločnosť vymaže z obchodného registra a po zániku spoločnosti ostane majetok. Dodatočná likvidácia sa môže vykonať na návrh alebo bez návrhu. Návrh na začatie konania môže podať štátny orgán, bývalý spoločník, štatutárny orgán alebo jeho člen, veriteľ a dlžník. Každý z aktívne legitimovaných osôb musí preukázať existenciu majetku spoločnosti.

Osoba Likvidátora

Likvidáciu spoločnosti vykonáva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. Stanovy spoločnosti môžu určiť osobu likvidátora iným spôsobom, napr. V osobitných prípadoch menuje likvidátora súd.

Ak spoločnosť nemá ani štatutárny orgán, resp. ani jedného člena a ani spoločníka, súd musí vymenovať za likvidátora inú vhodnú osobu. Likvidátorom môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Ak je za likvidátora vymenovaná právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán, ak táto spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia a speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Likvidátor sa zapisuje aj do obchodného registra, ale konateľ sa z neho týmto nevymazáva. Likvidátor je osoba pôsobiaca popri konateľovi, teda popri štatutárnom orgáne likvidovanej spoločnosti. Likvidátor nie je ani zástupcom konateľa. Úlohou likvidátora je speňaženie majetku (všetkého) a vysporiadať.

Založenie Pohľadávky Faktúry

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338 z 19. 4. 2001 k návrhu legislatívneho zámeru komplexných zmien právnej úpravy záložného práva.

Súčasná právna úprava záložného práva je z pohľadu záložného veriteľa a záložného dlžníka nedostatočná a neefektívna.

Cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania.

Záloh je podľa návrhu zákona definovaný ako vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa nie je možné oslabiť následným prednostným záložným právom. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v prípade nezabezpečenej pohľadávky. Veriteľovi sa v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne ponecháva možnosť uspokojiť sa z výťažku predmetu zálohu. Istota veriteľa nielen pozitívne ovplyvňuje veriteľa v jeho rozhodovaní o poskytnutí úveru, ale aj umožňuje poskytovať úver lacnejšie než v prípade nezabezpečenej pohľadávky.

Predmet Záložného Práva

Záložné právo ako akcesorické právo slúži iba na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva t. j. zo zálohu. Záložným právom je zabezpečovaná konkrétna pohľadávka záložného veriteľa. Pohľadávka môže byť tak peňažná ako aj nepeňažná. V prípade, že je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, musia si zmluvné strany určiť hodnotu pohľadávky, alebo spôsob, na základe ktorého je možné hodnotu pohľadávky určiť kedykoľvek v priebehu trvania záložného práva.

Záloh je v čase existencie záložného práva vyhradený pre záložného veriteľa, ktorý má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne. Nehnuteľné veci však predstavujú iba určitú časť majetku, pričom v modernej trhovej ekonomike veľká časť podnikateľských subjektov nemá záujem vlastniť nehnuteľnosti. Zálohom môže byť nielen jednotlivá vec (právo či iná majetková hodnota), ale aj súbor vecí (práv či majetkových hodnôt). Taktiež spôsobilým predmetom zálohu je podnik, resp.

Založiť možno aj vec, právo alebo majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, t. j. Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme, s výnimkou vzniku záložného práva odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osoby do úschovy, kde sa písomná forma nevyžaduje.

Určenie Zálohu

Najjednoduchším spôsobom určenia zálohu bude jeho jednotlivé určenie napr. popisom. Záloh však bude možné určiť aj jeho vymedzením čo do množstva a druhu, čím bude možné počas trvania záložného práva zameniť konkrétny predmet záložného práva. Pri takomto určení zálohu nie je potrebné vyčleniť konkrétnu časť ako predmet zálohu a záložné právo môže byť uspokojené čímkoľvek z daného množstva a druhu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na spôsobe určenia zálohu.

tags: #založená #pohľadávka #faktúra #definícia