Prenájom Čiastočne Uhradený na Konci Roka: Účtovné a Daňové Aspekty

Tento článok sa zameriava na problematiku prenájmu čiastočne uhradeného na konci roka z pohľadu účtovania a daňovej uznateľnosti, a to najmä v kontexte špecifických typov právnických osôb, ako sú obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové organizácie. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť, ako správne postupovať pri účtovaní a zdaňovaní takýchto transakcií.

Úvod do zdaňovania špecifických právnických osôb

Zdaňovanie špecifických typov právnických osôb, akými sú obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové organizácie, je oblasťou, ktorá je z hľadiska zákona o dani z príjmov dosť špecifická a v praxi sa často rozdielne interpretuje. Daňový zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje zdaňovanie nielen klasických podnikateľských subjektov, ale aj tzv. „neziskových organizácií“ vzniknutých podľa rôznorodých osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky sú zaradené do ustanovenia § 12 ods. 3 ZDP pod názvom „organizácie, ktoré nie sú založené, resp. zriadené na podnikanie“.

Verejná správa a jej subjekty

V nadväznosti na reformu verejných financií bol zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách nahradený zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona, ktorý upravoval aj podrobnosti týkajúce sa rozpočtových pravidiel územnej samosprávy, nový zákon tieto úpravy neobsahuje, keďže toto je predmetom zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za „verejné prostriedky“ podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 523/2004 Z. z. Subjekty verejnej správy sú podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.

Obce a vyššie územné celky

Obce ako jednotky územnej samosprávy vznikajú, zanikajú, rozdeľujú a zlučujú sa podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorej základnou úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

V nadväznosti na ustanovenie § 5 zákona č. 583/2004 Z. z. výnosy z miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady. Obec môže ukladať miestne dane, ako sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Súčasne ustanovenie § 2 ods. podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky tieto príjmy obce využívajú na výkon samosprávy, na výkon nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií, na prenesený výkon štátnej správy, výdavky na správu, údržbu a zhodnocovanie majetku, na svoje záväzky, výdavky vzniknuté zo združenými obcami, výdavky na medzinárodnú spoluprácu, úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí, výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov, iné výdavky. Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z., pričom výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Zisk po zdanení zostáva v plnom rozsahu obci ako doplnkový zdroj financovania.

Pôsobnosť a funkcie vyšších územných celkov sa riadia zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Vyšší územný celok je samosprávny kraj. V Slovenskej republike je zriadených 8 samosprávnych krajov. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Samosprávny kraj vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja.

V nadväznosti na ustanovenie § 6 zákona č. 583/2004 Z. z. výnosy z miestnych daní podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podnikateľskú činnosť môže vykonávať vyšší územný celok za podobných podmienok ako obec v nadväznosti na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. Majetok samosprávneho kraja slúži na plnenie úloh kraja a nakladanie s ním ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Účtovníctvo vedie podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a ročnú účtovnú závierku overuje audítor. Postavenie rozpočtu, jeho tvorba a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy k štátnemu rozpočtu, podobne ako aj u obcí sa riadi zákonom č. 583/2004 Z. z.

Rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. V dôsledku aplikácie nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy u týchto typov organizácií nedošlo k zásadným zmenám. Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Svojimi príjmami a výdavkami je zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo vyššieho územného celku, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu alebo svojho zriaďovateľa. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky svoje príjmy na jednom príjmovom účte a výdavky uhrádza z výdavkového účtu, pričom na rozdiel od podnikateľských subjektov výdavky nie sú financované príjmami. Všetky príjmy sa totiž odvádzajú do štátneho rozpočtu s výnimkou príjmov, u ktorých je podľa tohto zákona povolený zápočet s výdavkami (§ 22 ods. V prípade prenájmu majetku štátu, ktorý štátna rozpočtová organizácia má v správe, je povinná tento príjem odviesť do štátneho rozpočtu. Na túto skutočnosť reaguje aj zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z., ktorý oslobodzuje od dane z príjmov u rozpočtových organizácií príjmy z prenájmu a predaja majetku, ktoré sú zahrnuté v rozpočte od zriaďovateľa [ustanovenie § 13 ods. 1 písm. V prípade obstarania majetku formou finančného prenájmu môže zo zákona rozpočtová organizácia realizovať tento druh obstarania majetku len z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných projektov Slovenskej republiky a Európskej únie. Účtovné odpisovanie majetku u rozpočtových organizácií podobne ako u ostatných subjektov verejnej správy sa od 1. 1. 2005 riadi výlučne zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Rozpočtová organizácia nemôže ručiť za zmenky ani ich vystavovať, nadobúdať, ani prijímať. Rozpočtová organizácia môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku len v prípade, že nájom bude trvať ďalšie 4 roky. Takisto môže platiť členský príspevok z rozpočtu na základe súhlasu zriaďovateľa. Osobitné fondy môže tvoriť len podľa zákona o účtovníctve a u rozpočtových organizácií sa tvoria v nadväznosti na postupy účtovania platné pre rozpočtové organizácie (fond dlhodobého majetku, fond obežného majetku, sociálny fond). Rozpočtové organizácie nemôžu podnikať (§ 28 zákona č. 523/2004 Z. z.), výnimku tvoria tie organizácie, ktorým to dovoľuje osobitný predpis. Výnosy a náklady z podnikateľskej činnosti sa nerozpočtujú a vedú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Príspevkové organizácie možno zriadiť podobne ako rozpočtové organizácie na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku, avšak môžu vykonávať aj vlastnú hospodársku činnosť. Zriaďovateľ musí zrušiť príspevkovú organizáciu k 31. 12. Príspevkové organizácie majú teda nadobudnutím účinnosti nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy prísnejšie pravidlá pre zaradenie medzi subjekty verejnej správy v nadväznosti na použitie Európskeho systému účtov (ESA 95), ktorý určuje podmienky pre zaraďovanie subjektov do príslušných sektorov ekonomiky. Na rozdiel od rozpočtových organizácií príspevkové organizácie hospodária podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Pokiaľ príspevková organizácia vykonáva činnosť vo verejnom záujme (plní úlohy orgánu verejnej moci), táto činnosť bude oslobodená od dane z príjmov. Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvy o nájme s právom kúpy najatej veci, ak bude nájomné hradiť z vlastných zdrojov. Čo sa týka nákladov na prevádzku, opravy, údržbu hmotného a nehmotného majetku, tieto financuje prednostne z vlastných zdrojov, až následne z prostriedkov zriaďovateľa. Príspevok od zriaďovateľa by mal byť v takej výške, aby bol rozpočet vyrovnaný, s výnimkou zdravotníckych zariadení. Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť podľa ustanovenia § 28 zákona č. 523/2004 Z. z. len so súhlasom zriaďovateľa, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady musia byť kryté výnosmi z podnikateľskej činnosti a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Na rozdiel od klasických podnikateľských subjektov sú rozpočtové a príspevkové organizácie spôsobilé na právne úkony odo dňa svojho zriadenia, čiže dňom uvedeným v zriaďovacej listine. Obchodné spoločnosti nadobúdajú právnu spôsobilosť až zápisom do obchodného registra. Podobne ako klasické podnikateľské subjekty, môžu rozpočtové a príspevkové organizácie zaniknúť formou rozdelenia, zlúčenia a splynutia s právnym nástupcom.

Školstvo a vysoké školy

Podľa ustanovenia § 4a zákona č. 29/1984 Zb. môžu školy a strediská praktického vyučovania, ktorých zriaďovateľom je orgán štátnej správy v školstve, vykonávať podnikateľskú činnosť. Pôsobnosť, organizáciu a úlohy štátnej správy v školstve obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy definuje zasa zákon č. 596/2003 Z. z. V rámci preneseného výkonu štátnej správy obec v oblasti školstva vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov, plnenie povinnosti školskej dochádzky, zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a s mimoriadnym nadaním a talentom. Obec schvaľuje aj návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a priľahlých priestorov školy a školského zariadenia, ktorej je zriaďovateľom. Zostavuje aj plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom, vykonáva správu škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom, zabezpečuje podmienky na stravovanie detí, vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia, ako aj iné úlohy vyplývajúce z tohto zákona. Školy a strediská praktického vyučovania môžu teda vykonávať podnikateľskú činnosť podľa ustanovenia § 4a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl. Školské zariadenia, ktoré môžu byť právnickou osobou, ak tak určí zriaďovateľ, môžu vykonávať podnikateľskú činnosť v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 6 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, v zmysle ktorého školské zariadenia zriadené orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy ako rozpočtová alebo príspevková organizácia môžu vykonávať podnikateľskú činnosť.

Vysoké školy sú zaradené medzi subjekty verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. V účtovníctve však verejné vysoké školy nepostupujú podľa postupov účtovania pre rozpočtové, príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky (podľa týchto postupov účtujú len štátne vysoké školy), keďže v zmysle zákona č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) sa verejné vysoké školy transformovali na verejnoprávne inštitúcie (v prevažnej miere na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby), ktoré postupujú pri účtovaní podľa postupov účtovania platných pre neziskové organizácie č. Vysoké školy ako právnické osoby sa riadia zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štátne vysoké školy podľa ustanovenia § 42 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. Hlavná úloha vysokých škôl je definovaná v ustanovení § 1 citovaného zákona ako poskytovanie vysokoškolského vzdelania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť, ako aj ďalšie úlohy uvedené v ustanovení § 1 ods. Podnikateľskú činnosť vysoké školy môžu vykonávať podľa ustanovenia § 18 zák.

Daňová Uznateľnosť Nájomného a Súvisiacich Výdavkov

S účinnosťou od 1. januára 2020 nastali zmeny v zákone o dani z príjmov, ktoré ovplyvňujú daňovú uznateľnosť niektorých výdavkov. Medzi tieto výdavky patrí aj nájomné. Konkrétne, § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov stanovuje, že určité položky sú súčasťou základu dane až po zaplatení.

Medzi tieto položky patria:

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

• Kompenzačné platby vyplácané dlžníkom za nedodržanie štandardu kvality.
• Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
• Výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu - tieto výdavky sú u daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, súčasťou základu dane až po zaplatení a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak mu takéto povinnosti vznikli.
• Výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy - zaplatené sponzorské bude u sponzora považované za daňový výdavok v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období za podmienky, že v tomto zdaňovacom období vykáže kladný základ dane.
• Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklady z praxe

Kompenzačná platba: Ak dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu za nedodržanie štandardy kvality, zaplatená kompenzačná platba zaúčtovaná u dlžníka na účte 544 je súčasťou základu dane.

Nájomné od fyzickej osoby: Ak spoločnosť prenajíma nebytové priestory od fyzickej osoby - podnikateľa a k 31.12. dlhuje na nájomnom sumu, ktorá bude zaplatená až v nasledujúcom roku, nájomné je v roku, kedy o ňom účtovala pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Do základu dane sa nájomné zahrnie až po zaplatení, t. j. v nasledujúcom roku.

Nájomné od právnickej osoby: Ak si spoločnosť prenajala nákladné motorové vozidlo od inej právnickej osoby a nájomné pripadajúce na december nebolo uhradené do konca roka, spoločnosť je povinná nájomné zaúčtované v nákladoch v roku pri zistení základu dane k výsledku hospodárenia pripočítať.

Licenčné poplatky: Ak má spoločnosť uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie ochrannej známky s majiteľom priemyselných práv, ktorý je nerezidentom SR, a k 31.12. nemá uhradené faktúry, ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa použije aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta.

Platby za nájom a služby: Ak má spoločnosť uzatvorenú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti a platby za nájom a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti sú dohodnuté oddelene, na strane nájomcu sa všetky tieto výdavky (náklady) posudzujú podľa § 17 ods.19 písm. b) zákona o dani z príjmov a sú súčasťou základu dane až po zaplatení.

DPH a osobitný režim odpočtu

Od 1.1.2016 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty umožňuje aj osobitný režim odpočtu DPH, a to v § 68d ods. 5, kde sa priamo uvádza, že právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d ods. 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa § 68d ods. 2 dodávateľovi. Ak platiteľ podľa § 68d ods. 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

Sprostredkovanie a provízie

Ak spoločnosť uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní s fyzickou osobou na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov a provízia nebola do konca zdaňovacieho obdobia uhradená, spoločnosť pripočíta sumu provízie k výsledku hospodárenia z dôvodu nezaplatenia provízie. Ak sú náklady spojené so sprostredkovaním dojednané osobitne popri provízii, na tieto náklady sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov nevzťahuje.

Poradenské a účtovnícke služby

Podľa § 17 ods.19 písm. f) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Keďže účtovnícke služby patria do kódu Klasifikácie produktov 69.2, vyfakturovaná suma za tieto služby, zaúčtovaná do nákladov a neuhradená do konca zdaňovacieho obdobia, sa pri zistení základu dane za rok k výsledku hospodárenia pripočíta.

Sponzorské

Ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o športe a sponzorovaný použije časť poskytnutej sumy, potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku, ak ju sponzor skutočne zaplatil, sponzorovaný ju preukázateľne použil na dohodnutý účel v dohodnutom časovom rozvrhu a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe a ak sponzor vykáže za rok kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods.

Štúdie

V súlade s ustanovením § 17 ods. 19 písm. c) ZDP sa podmienka zaplatenia vzťahuje aj na výdavky (náklady) na marketingové štúdie, prieskum trhu a iné štúdie. Pojem „iné štúdie“ sa nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Uvedené znamená, že sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) ZDP vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, t.j. aj na štúdie, ktoré sa týkajú výroby a výrobných procesov.

Základ Dane a Úprava o Neuhradené Záväzky

Základ dane je podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Ak má daňovník (napr. s.r.o.) záväzky (faktúry) po splatnosti, je povinný upraviť základ dane. Úprava sa týka len tej výšky záväzku, ktorý prislúcha k daňovému výdavku. Ak záväzok prislúcha k daňovému výdavku, upravuje sa základ dane v prípade jeho spotreby. Ak záväzok prislúcha k nedaňovému výdavku, základ dane sa neupravuje.

Postup pri úprave základu dane

Účtovná jednotka upraví základ dane, t. j. zvýši ho o príslušnú sumu záväzku, resp. o príslušné percento, v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby. Suma záväzku sa uvádza na riadku 180 daňového priznania, t. j. „Ostatné položky zvyšujúce výsledok hospodárenia, neuvedené v riadkoch 110 až 170“.

Príklady úpravy základu dane

Záväzok po splatnosti viac ako 360 dní: Ak má spoločnosť záväzok po splatnosti viac ako 360 dní, zvýši základ dane o 20 % z menovitej hodnoty záväzku.

Záväzok po splatnosti viac ako 720 dní: Ak má spoločnosť záväzok po splatnosti viac ako 720 dní, zvýši základ dane o 50 % z menovitej hodnoty záväzku.

Záväzok po splatnosti viac ako 1080 dní: Ak má spoločnosť záväzok po splatnosti viac ako 1080 dní, zvýši základ dane o 100 % z menovitej hodnoty záväzku.

Postup v prípade úhrady, resp. odpisu záväzku

Podľa § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov, ak daňovník záväzok uhradí alebo odpíše, suma, o ktorú zvýšil základ dane, je odpočítateľnou položkou, t. j. znižujúcou výsledok hospodárenia. Táto suma sa uvádza na riadku 280 daňového priznania, t. j. „Ostatné položky znižujúce r. 100, neuvedené v r. 210 až 280“.

Praktické aspekty a odporúčania

Pri zostavovaní daňového priznania je dôležité skontrolovať náklady, ktoré sú daňovým výdavkom až po ich skutočnom zaplatení, a to podľa § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z. Ak suma týchto nákladov vstupuje do obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, podmienka zaplatenia podľa § 17 ods. 19 ZDP sa neuplatní.

Nájomné ku koncu roka

Pozornosť treba venovať platbám nájomného ku koncu roka. Ak chceme mať nájomné za december v daňových nákladoch, je potrebné ho zaplatiť najneskôr do 31. 12. Ak je nájomné zaúčtované na účte 518, je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100 DPPO. Nezaplatené nájomné nie je daňovým nákladom, je preto potrebné zvýšenie základu dane.

Programové riešenia

Programy podvojného účtovníctva pri správnom nastavení vykonajú zvýšenie základu dane v DPPO automaticky.

Zdaňovacie obdobie a lehota na podanie daňového priznania

Zdaňovacím obdobím je spravidla kalendárny rok. Podľa § 49 ods. 2 ZDP je daňovník povinný podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do troch mesiacov od skončenia kalendárneho roka. Daň je splatná na individuálne číslo účtu pre každého daňovníka, ktoré mu správca dane oznámil.

tags: #prenájom #čiastočne #uhradený #na #konci #roka