Prenájom Hnuteľného a Nehnuteľného Majetku a Daň z Príjmov na Slovensku: Komplexný Prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdaňovaní príjmov z prenájmu hnuteľného a nehnuteľného majetku na Slovensku, s ohľadom na zákon o dani z príjmov, zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zákon o DPH. Cieľom je objasniť daňové povinnosti prenajímateľov, a to ako fyzických, tak aj právnických osôb, s dôrazom na rôzne situácie a špecifiká zdaňovania.

Príjmy zo zdrojov na území SR pre daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou

Príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR, sa považuje za príjem zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e).

Operatívny prenájom hnuteľných vecí

Ak nerezident SR poberá príjmy z operatívneho prenájmu hnuteľných vecí, tieto príjmy sú na území SR zdaňované daňou vyberanou zrážkou. V prípade zmluvných štátov vo väčšine prípadov spadá operatívny prenájom pod článok „Licenčné poplatky“ a zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou vo výške sadzby 19 %. Ak sa takýto príjem vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu, sadzba dane je 35 %.

Operatívny prenájom hnuteľných vecí medzi SR a Nemeckom

Príjmy plynúce rezidentovi Spolkovej republiky Nemecko za operatívny prenájom hnuteľných vecí umiestnených na území SR od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, sú zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi ČSSR a SRN o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 18/1984) na území SR (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane podľa článku 12 ods. 2 zmluvy je 10 %. Nemecký rezident sa môže rozhodnúť, či využije možnosť vysporiadať si daňovú povinnosť na území SR podaním daňového priznania, v ktorom si odpočíta od dane daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Oslobodenie od dane

V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je možné náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia oslobodiť od dane. Podmienkou pre uplatnenie oslobodenia príjmu od dane vymedzeného v ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je preukázanie, že platiteľ príjmov a príjemca príjmov sú právnickými osobami a daňovníkmi členských štátov Európskej únie, pričom príjemca príjmov je ich skutočný vlastník. Súčasne je potrebné dodržať percentuálnu výšku priameho podielu na základnom imaní počas zákonom stanoveného obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe do dňa výplaty príjmu.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Zdaňovanie príjmov zrážkou

Predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Prenájom lietadiel od ukrajinskej spoločnosti

Príjmy z operatívneho prenájmu mobilných dopravných prostriedkov tak vo všeobecnosti spadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 3 Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 173/1997 Z. z.). Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov a medzinárodnej zmluvy, ak prenajaté lietadlá sú používané slovenským leteckým prepravcom vo vnútroštátnej leteckej doprave prevádzkovanej na území SR, resp. v medzinárodnej leteckej doprave (t.j. lietadlo je prevádzkované na území SR), predmetné príjmy plynúce ukrajinskej spoločnosti podliehajú zdaneniu v SR. Z predmetných príjmov sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 %, ktorá je pri splnení podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve modifikovaná touto zmluvou, t. j. znížená na 5 %. Ak však v predloženom prípade lietadlo prenajaté od ukrajinskej spoločnosti nie je používané slovenským leteckým prepravcom vo vnútroštátnej leteckej doprave prevádzkovanej na území SR, resp. v medzinárodnej leteckej doprave, platby za prenájom takéhoto lietadla plynúce rezidentovi Ukrajiny nespadajú do rámca príjmov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 4. zákona o dani z príjmov.

Finančný prenájom (lízing) hnuteľného majetku

Slovenská spoločnosť uzatvorila zmluvu o finančnom prenájme (nájomné s právom kúpy prenajatej veci) so spoločnosťou so sídlom v Českej republike, predmetom ktorej sú stroje, pričom úhrada bude prebiehať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok (celkom 48). Nakoľko výraz "finančný prenájom" nie je v zmluve špecificky definovaný, predmetné príjmy za finančný prenájom hnuteľných vecí sa budú kvalifikovať podľa § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov.

Zdaňovanie istiny a úrokov pri finančnom prenájme

Suma istiny pri finančnom prenájme hnuteľného majetku nie je považovaná za príjem zo zdrojov na území SR vymedzený v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. suma istiny nepodlieha zdaneniu v SR. Zdaňovanie sumy istiny zo splátky za "čistý" finančný prenájom spadá do rámca článku 13 zmluvy. Podľa 13 ods. 4 zmluvy tento príjem podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie zahraničného daňovníka, t.j. v predmetnom prípade v ČR. Úrok pri finančnom prenájme hnuteľného majetku spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona o dani z príjmov, t. z., že tento príjem je predmetom dane v SR a je považovaný za zdaniteľný príjem. Podľa zmluvy spadá tento príjem (úrok) do rámca článku 11 zmluvy. Podľa článku 11 ods.1 zmluvy úroky majúce zdroj v SR, ktoré poberá rezident ČR a ktorý je ich skutočným vlastníkom, budú zdanené iba v ČR.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľností

Ak má nerezident SR príjmy z predaja, prenájmu alebo iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na našom území, takýto príjem sa považuje za zdaniteľný na našom území v súlade s § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov. Ak na našom území nerezident SR (FO) predá nehnuteľnosť, ktorá je tu umiestnená, zdanenie príjmov sa riadi § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ak na našom území nerezident SR (FO) prenajme nehnuteľnosť, ktorá je tu umiestnená, zdanenie príjmov podlieha ustanoveniam § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. V prípade, že v zdaňovacom období nerezident SR dosiahne príjmy z predaja alebo prenájmu (alebo iného využitia) nehnuteľnosti, svoju daňovú povinnosť si na území SR vysporiada podaním daňového priznania po skončení zdaňovacieho obdobia. U daňovníkov, ktorí nie sú daňovými rezidentmi členských štátov EÚ, je slovenský platiteľ príjmu povinný z vyplácaného príjmu zraziť preddavok na zabezpečenie dane.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Predaj nehnuteľnosti rezidentom ČR na Slovensku

Fyzická osoba - rezident ČR - predal v roku 2024 nehnuteľnosť, ktorú kúpil od slovenského rezidenta v roku 2020 a ktorá sa nachádza na území SR. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu (ČR) poberá zo scudzenia nehnuteľného majetku (bytu) umiestneného v druhom zmluvnom štáte (SR), môžu byť zdanené v tomto druhom štáte (SR). Nakoľko predmetný príjem nie je podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane (nie je splnená podmienka vlastníctva tejto nehnuteľnosti najmenej 5 rokov), ide o zdaniteľný príjem, ktorý si daňovník (rezident ČR) vysporiada na území SR osobne prostredníctvom podaného daňového priznania v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov. K uvedeným príjmom si daňovník môže uplatniť daňové výdavky uvedené v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Prenájom bytu rezidentom Veľkej Británie na Slovensku

Daňový rezident Veľkej Británie v roku 2024 prenajímal svoj byt na Slovensku. Aké sú jeho daňové povinnosti v SR? Musí tieto príjmy zdaniť na území SR? V súlade s článkom 6 („Príjmy z nehnuteľného majetku“) Zmluvy (č.89/1992 Zb.) medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku) môže byť príjem z nehnuteľného majetku zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený (Slovenská republika). Výraz „môže byť zdanený“ v žiadnom prípade neznamená, že daňovník si môže vybrať štát, ktorom bude tento príjem zdanený, ale dáva SR právo, resp. možnosť, zdaniť takýto príjem, ktorý plynie rezidentovi Veľkej Británie. V súlade s § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov príjmy z prenájmu nehnuteľnosti na území SR plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sú zdaniteľné na území SR. Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) oslobodené do výšky 500 eur. Do základu dane daňovníka sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.

Prenájom pozemkov ukrajinským daňovým rezidentom slovenskému rezidentovi

Ukrajinský daňový rezident - FO vlastní pozemky na území SR, ktoré dal do prenájmu slovenskému rezidentovi. Slovenský rezident mu v roku 2019 mesačne vyplácal nájomné za pozemky vo výške 1 000 eur. Z platby nájomného má slovenský nájomca povinnosť zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 19%, t.j. 190 eur, nakoľko daňovník je rezidentom štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ ani EHP. Ak daňovník nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov poberá príjmy plynúce od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou za prenájom nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami daňovníka nezmluvného štátu zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) od 1.3.2014 zabezpečuje daň z týchto príjmov podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorému bolo zo zdaniteľných príjmov zrazené zabezpečenie dane, má možnosť považovať sumu vybranú na zabezpečenie dane za preddavok na daň, podať daňové priznanie a vysporiadať tak svoju daňovú povinnosť na území SR. V prípade, ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou túto možnosť nevyužije, správca dane môže v súlade s § 44 ods. 9 zákona o dani z príjmov použiť zabezpečenie dane na úhradu daňovej povinnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Zároveň uvádzame, že v zmysle § 44 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa daň zabezpečená zrážkou nepovažuje za preddavok na daň.

Povinnosti prenajímateľa nehnuteľnosti

Ak občan prenajíma alebo poskytuje podnájom nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území SR, napr. dom, byt, garáž, pozemok, poľnohospodársku pôdu, atď., má povinnosť registrovať sa na príslušnom daňovom úrade a komunikovať s FS elektronicky prostredníctvom prideleného čísla DIČ. Daň je splatná v lehote daňového priznania. Na podanie daňového priznania, ako aj úhradu dane z príjmu je lehota do 31. marca. Daňovník si môže prípadne túto lehotu predĺžiť o tri mesiace, teda až do 30. júna na základe Oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Sadzba dane pre príjmy z prenájmu nehnuteľnosti predstavuje 19 %.

Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku

Pri príjmoch z prenájmu má fyzická osoba možnosť podľa zákona o dani z príjmov možnosť vybrať si, či vlastnú nehnuteľnosť zaradí do obchodného majetku alebo nie. V tomto prípade je možné, aby si prenajímateľ uplatnil do daňových výdavkov aj výdavky spojené napríklad na obstarávanie prenajímanej nehnuteľnosti (opravy, úroky z úverov a pôžičiek, výdavky za spotrebu energie a pod.) formou odpisov. Ak však prenajímateľ nemá dom, byt či garáž v obchodnom majetku zaradený, môže si uplatňovať iba výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako napríklad na energie vrátane nákladov na iné služby. Uplatniť si môže v tomto prípade aj výdavky na osvetlenie spoločných priestorov bytového domu, používanie a servis výťahu, používanie domovej práčovne, čistenie žúmp, za pripojenie na internet a podobne.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Prenajímaná nehnuteľnosť však môže byť aj v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na účely registrácie za platiteľa DPH si každý z manželov sleduje obrat (49 790 eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) osobitne. To znamená, ak manželia budú prenajímať nehnuteľnosť - napr. rodinný dom, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve -, každý z manželov si zahrnie do obratu 50 % z hodnoty služby prenájmu, ak sa nedohodnú inak. Zákon však umožňuje, že sa manželia môžu dohodnúť inak.

Sankcie za zamlčanie prenájmu

V prípade, že sa niekto rozhodne zamlčať prenajímanie vlastnej nehnuteľnosti, hrozia mu mastné pokuty. Ak si prenajímateľ - fyzická osoba nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, hrozí mu pokuta od výšky 60 eur až do 20-tisíc eur. Ak prenajímateľ nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote, hrozí mu pokuta od 30 eur až do výšky 16-tisíc eur. Prenajímateľovi však hrozia sankcie aj v takom prípade, ak v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní uvedie daň, ktorá je v skutočnosti nižšia ako tá, ktorú mal uviesť v daňovom priznaní.

Príjmy z prenájmu a živnostenské oprávnenie

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. Príjmy z prenájmu nehnuteľností bez živnosti, resp. prenájmu nehnuteľností sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 595/2003 Z. z. na základe živnosti. Príjmy fyzickej osoby z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá nemá na túto činnosť živnostenské oprávnenie, patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby, je potrebné získať živnostenské oprávnenie. V prípade, ak ide o dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, vznikajú daňovníkovi určité výhody z príjmov, max. aj niektoré nevýhody, resp. zaťaženia.

Oslobodenie od dane z príjmov z prenájmu

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 ZDP) sú oslobodené do výšky 500 eur. Do základu dane sa zahrnie len rozdiel príjmov nad takto ustanovenú sumu. Ak úhrn príjmov z prenájmu nepresiahne v zdaňovacom období (kalendárny rok) podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sumu 500 eur, potom sa tak v daňovom priznaní neuvádzajú vôbec. Oslobodenie od dane z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti má vplyv na následné krátenie daňových výdavkov k týmto príjmom. Ak daňovníčka dosiahla v roku 2022 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 9 000 eur a uplatnila si preukázateľné výdavky vo výške 2 400 eur, suma príjmov vo výške 500 eur je oslobodená od dane k celkovým príjmom je 8 500/9 000. Je povinná krátiť aj súvisiace výdavky. Výdavky, ktoré uvedie daňovníčka v daňovom priznaní bude 2 266,67 eur.

Uplatňovanie výdavkov pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti

Fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť či prenajímanú nehnuteľnosť zaradí alebo nezaradí do obchodného majetku. Túto skutočnosť neoznamuje správcovi dane nijakým spôsobom. Ak sa napr. rozhodne predmetnú nehnuteľnosť zaradiť do obchodného majetku, túto skutočnosť bude správca dane vidieť z podaného daňového priznania. Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať preukázateľné výdavky, potom je povinný viesť evidenciu podľa § 6 ods. majetku v prípade účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva) alebo evidovať nehnuteľnosť v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. V daňovej evidencii je potrebné uviesť príjmy z prenájmu, výdavky vynaložené na dosiahnutie týchto príjmov a iné súvisiace výdavky spojené s používaním prenajímanej nehnuteľnosti. Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku má vplyv aj na zdaňovanie v prípade predaja tejto nehnuteľnosti. Ak sa daňovník rozhodne neuplatňovať preukázateľné výdavky, môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 % podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. V tomto prípade daňovník nevedie žiadnu evidenciu o príjmoch a výdavkoch, len eviduje príjmy. Medzi výdavky, ktoré sa vzťahujú na prenájom nehnuteľnosti, patrí napr. daň z nehnuteľnosti, výdavky na opravu a udržiavanie nehnuteľnosti, resp. iné. Ak prenajímateľ prenajíma len časť nehnuteľnosti, potom si do daňových výdavkov môže uplatniť len pomernú časť výdavkov, ktoré sa vzťahujú s nehnuteľnosťou. Obdobne je to v prípade internetu a pod. Ak prenajímajú nehnuteľnosť manželia, ktorí majú nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, potom si príjmy a výdavky môžu rozdeliť v rovnakom pomere alebo v inom dohodnutom pomere. Ak sa manželia dohodnú, že príjmy si rozdelia v rovnakom pomere, v tom istom pomere si zároveň rozdelia aj výdavky. Ak zamestnanec prenajíma nehnuteľnosť, nemôže si uplatniť ročné zúčtovanie (ak by mal len príjmy zo závislej činnosti). Každý z manželov si môže uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur, nezávisle od druhého z manželov. Ak manželia prenajímajú rodinný dom, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. V roku 2022 dosiahnu príjmy z prenájmu spolu vo výške 5 900 eur. Manželka je na rodičovskej dovolenke. Manželia si môžu príjmy z prenájmu môžu rozdeliť v ľubovoľnom pomere, napr. manžel si uplatní oslobodenie od dane z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 500 eur. Zamestnanec si nemôže uplatniť len ročné zúčtovanie dane.

Zdaňovanie príjmov nerezidentov

Príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR podliehajú zdaneniu v súlade s § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, pričom je potrebné zohľadniť aj príslušnú zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (v prípade zmluvného štátu). Na príjmy nerezidentov z prenájmu nehnuteľností na území SR sa príjmy rovnako podliehajú ustanoveniam § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník nezmluvného štátu prenajíma nehnuteľnosť slovenskému rezidentovi a mesačne mu platí nájomné vo výške 700 eur, z platby nájomného má slovenský nájomca povinnosť zabezpečovať daň podľa § 44 ods. zákona o dani z príjmov vo výške 19 %, t. j. 133 eur, nakoľko daňovník je rezidentom štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ ani EHP. Daňovník si môže v daňovom priznaní uplatniť už zabezpečenú daň nájomcom.

Daň z nehnuteľností

Daňovníkom dane z nehnuteľností je spravidla vlastník nehnuteľnosti, ktorý je povinný daň z nehnuteľností platiť. V prípade prenájmu nehnuteľnosti je povinný platiť daň z nehnuteľnosti jej vlastník ako daňovník. V zmysle ZDP je daňovým výdavkom daň z nehnuteľností len u daňovníka dane z nehnuteľností. Podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP je daňovým výdavkom daň z nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že daň z nehnuteľností je daňovým výdavkom u nájomcu len v prípade, že nájomca je súčasne aj daňovníkom v zmysle zákona o miestnych daniach. Podnikateľ má prenajatú od fyzickej osoby, nepodnikateľa, nehnuteľnosť, v ktorej má umiestnené skladovacie priestory. Zaplatené nájomné je pre nájomcu daňovým výdavkom za predpokladu splnenia podmienok § 2 písm. i) ZDP. Zaplatená daň z nehnuteľností nie je daňovým výdavkom nájomcu, čo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. h) ZDP. Prenajímateľ by mal zahrnúť daň z nehnuteľností do nájmu (ročný nájom upraviť na sumu 3 110 €). Podnikateľ podnikajúci v poľnohospodárstve má prenajatú od Slovenského pozemkového fondu nehnuteľnosť. Zaplatené nájomné je pre nájomcu daňovým výdavkom za predpokladu splnenia podmienok § 2 písm. i) ZDP.

DPH a prenájom nehnuteľností

Z hľadiska zákona o DPH nájom predstavuje dodanie služby. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len ZDPH) dodaním služby je každé dodanie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane poskytnutia práva užívať majetok. Miesto dodania služby v prípade prenájmu nehnuteľnosti je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, podľa § 15 ods. 3 a § 16 ods. 1 ZDPH. V prípade, že daňovník využíva predmet nájmu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, pri uskutočnení ktorých uplatňuje DPH, má nárok na odpočítanie DPH za splnenia ostatných podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH. V prípade, že vec prenajíma na uskutočňovanie svojich dodávok a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 41, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, nemá nárok na odpočítanie dane z prijatého nájomného.

Prenájom nehnuteľnosti platiteľom DPH

Podnikateľ, platiteľ DPH, vlastní nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku. Časť nehnuteľnosti - kancelárske a skladové priestory, bude prenajímať s. r. o. Podľa § 4 živnostenského zákona prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s nájmom. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ nie je povinný mať živnostenské oprávnenie na prenájom nehnuteľnosti, ak popri prenájme poskytuje len základné služby spojené s nájmom - napr. Príjem z prenájmu je zdaniteľným príjmom z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ZDP. Podnikateľ má zaradenú nehnuteľnosť v obchodnom majetku. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Prenájom nehnuteľnosti upravuje ZDPH v § 38. Keďže prenajímateľ je zdaniteľnou osobou (platiteľ DPH), je preňho, z dôvodu odpočítania DPH na vstupe, vhodnejšie uplatňovať nájom s DPH. Podmienkou však je, aby bol nájomca zdaniteľnou osobou.

#

tags: #prenájom #hnuteľného #majetku #daň #z #príjmov