Prenájom pôdy od štátu: Podmienky a postupy

Prenájom pozemkov, najmä poľnohospodárskej pôdy, je na Slovensku dôležitou témou pre poľnohospodárov a podnikateľov v agrosektore. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok a postupov prenájmu pôdy od štátu, konkrétne od Slovenského pozemkového fondu (SPF), s prihliadnutím na platnú legislatívu a aktuálne zmeny.

Právny rámec prenájmu poľnohospodárskej pôdy

Nájomné vzťahy týkajúce sa poľnohospodárskej pôdy sú na Slovensku prísnejšie regulované ako nájom pozemkov v intraviláne obcí, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom. "Naopak, nájom poľnohospodárskej pôdy je výrazne prísnejšie regulovaný zákonom o nájme poľnohospodárskej pôdy," upozorňuje Dušan Slávik, advokát a partner Advokátskej kancelárie Puchalla, Slávik & partners. Táto regulácia odráža význam pôdy ako strategického zdroja.

Kto môže prenajímať a prenajímať si poľnohospodársku pôdu?

Poľnohospodársku pôdu si môžete prenajať od fyzickej osoby, družstva alebo priamo od štátu. Podmienkou je, aby nájomca bol minimálne samostatne hospodáriaci roľník alebo mal poľnohospodársky podnik. Cieľom je zabezpečiť, aby pôda bola využívaná na poľnohospodárske účely. Vlastníci poľnohospodárskych parciel majú povinnosť sa o svoju pôdu riadne starať.

Slovenský pozemkový fond ako najväčší prenajímateľ

Slovenský pozemkový fond (SPF) v súčasnosti prenajíma viac ako 453 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje približne štvrtinu celkového trhu. Ak si chcete prenajať pôdu od štátu, musíte počítať s nájomným, ktorého výška sa vypočítava z bonity pôdy v jednotlivých oblastiach Slovenska.

Výpočet nájomného a faktory ovplyvňujúce cenu

Minimálna výška ročných sadzieb nájomného sa upravuje o medziročnú priemernú infláciu vyhlásenú Štatistickým úradom. Od januára 2014 platia poľnohospodári SPF nájomné 2,2 percenta z hodnoty pôdy, čo v praxi prinieslo zvýšenie nájomného z jedného hektára poľnohospodárskej pôdy. Ceny nájmov sa líšia podľa oblasti a kvality pôdy. Pohybujú sa na úrovni okolo 90 až 100 eur na hektár v najprodukčnejších lokalitách a v hodnote nad 10 eur na hektár v menej produkčných oblastiach. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov stanovuje minimálnu výšku nájomného na jedno percento z ceny určenej podľa príslušnej vyhlášky. Horná hranica nie je zákonom určená a závisí od dohody prenajímateľa a nájomcu.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Všeobecne platí, že najdrahšia pôda na prenájom sa nachádza na juhu Slovenska a smerom na sever ceny klesajú. Napríklad, na južnom Slovensku si možno prenajať poľnohospodársku pôdu zhruba za 60 eur za hektár ročne, smerom na sever ceny klesajú a pohybujú sa okolo 20 eur za hektár.

Základné pravidlá prenájmu poľnohospodárskej pôdy

1. Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa riadi paragrafmi Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, až na prípady, keď zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov ustanovuje iné podmienky.
2. Pozemkom sa rozumie ten pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou (môže to byť aj časť takéhoto pozemku), pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku.
3. Nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky v zmysle paragrafov Obchodného zákonníka.
4. Ak sa nájomca a majiteľ nedohodnú inak, obvyklé náklady spojené s užívaním prenajatého pozemku a spojené s jeho udržiavaním znáša nájomca a nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka.

Vplyv počasia na platenie nájomného

Ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky počasia, v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom roku, nie je povinný platiť nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného.

Postup pri žiadosti o prenájom pôdy od SPF

Každá žiadosť o prenájom sa zasiela Slovenskému pozemkovému fondu spolu s listom vlastníctva, alebo potvrdením od daňového úradu. V žiadosti je uvedená aj doba prenájmu. Budúci nájomca je identifikovaný živnostenským listom, či osvedčením samostatného hospodáriaceho roľníka a dokladom totožnosti. Po kontrole spomínaných písomných dokumentov sa spracuje návrh nájomnej zmluvy, ktorá musí okrem už spomínaných náležitosti obsahovať aj dĺžku trvania nájomného vzťahu.

Odkúpenie pôdy od SPF

Pôdu je možné aj odkúpiť od Slovenského pozemkového fondu na základe trhovej ceny, ktorá je však závislá od lokality, kvality a druhu pozemku, ako je pozemok udržiavaný, s čím súvisí aj tvar pozemku, prístup k nemu z okolitej infraštruktúry.

Správa pozemkov SPF a nájomné zmluvy

Slovenský pozemkový fond spravuje pozemky vo vlastníctva štátu ako aj nezistených vlastníkov, ktorými nemôže podnikať a tak jediné, čo môže, je uzatvárať nájomné zmluvy, pričom garantuje, že budú obrobené podľa ich účelu.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov

Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov má pomôcť ich vlastníkom, aby po dedičskom konaní vôbec vedeli, aké sú ich pozemky, kto ich užíva a obsah nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá ešte s fondom. Odpovede na tieto sa majú doriešiť novelou zákona o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely.

Kľúčové zmeny v novele zákona

• Výpovedná doba len počas jedného hospodárskeho roku, ktorý začína 1. októbrom.
• Riešenie vzájomnej komunikácie medzi novým vlastníkom pozemku a doterajším užívateľom pokiaľ ide o uzavretie novej nájomnej zmluvy, vrátenie pozemku, alebo uzavretie nájomnej zmluvy s inou osobou nájmu, pri rešpektovaní v novele zákona navrhovaných termínoch.
• Výpovedná lehota jedného alebo päť rokov v prípade využívania pôdy na poľnohospodárske účely.
• Správna a spresnená špecifikácia prenajatej pôdy, čo je dôležité pri žiadosti o dotácie.
• Automatické obnovovanie nájomných zmlúv už nebude možné, bude treba vždy uzavrieť novú zmluvu.

Postup pri pozemkoch s nezistenými dedičmi

Pri pozemkoch, ktoré nie sú v správe SPF a nie je možné dohľadať dedičov, je potrebné požiadať o zapísanie správy k pozemkom. Pokiaľ chce obec pri týchto pozemkoch požiadať o zápis správy na kataster v prospech SPF, potrebné je zaslať písomnú žiadosť na SPF.

Dokumenty potrebné k žiadosti

• Potvrdenie o pobyte z Ministerstva vnútra SR.
• Potvrdenie príslušnej obce, že neeviduje žiadny pobyt pre osobu daného neznámeho vlastníka.

Žiadosť a doklady je možné zaslať na centrálnu podateľňu SPF alebo elektronicky cez slovensko.sk. Keď bude zapísaná správa na LV je možne uvedený pozemok prenajať obci alebo inému záujemcovi. Prenajímatelia sú následne povinní za tieto pozemky platiť dane a riadne ich udržiavať na účel, na aký boli prenajaté.

Podmienky prenájmu a doklady požadované SPF

SPF k posúdeniu splnenia podmienok na prenájom budúceho nájomcu požaduje od žiadateľov o prenájom pred uzatvorením nájomnej zmluvy okrem iných dokladov aj:

• Zoznam pozemkov, ktoré žiadateľ vlastní v katastrálnom území v ktorom žiadateľ žiada o prenájom pozemkov.
• Zoznam pozemkov, ktoré má žiadateľ prenajaté od známych vlastníkov v ktorom žiadateľ žiada o prenájom pozemkov, a ktoré tvoria ucelený hospodársky celok s pozemkami SPF, s uvedením k. ú., parcelného čísla. registra C/E, čísla LV, vlastníka, prenajatej výmery parciel vlastníka, s uvedením celkovej prenajatej výmery za k.

Typy nájomných zmlúv podľa nájomcu

Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - právnickou osobou alebo súkromne hospodáriacim roľníkom (fyzická osoba -podnikateľ) , uzatvára sa podľa druhej časti zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška nájomného je stanovená podľa obvyklej výšky nájomného pre jednotlivé katastrálne územia.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - fyzickou osobou nepodnikateľom na drobnú pestovateľskú a chovateľskú činnosť, uzatvára sa podľa prvej časti zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obvyklá výška nájomného

Právny inštitút „obvyklá výška nájomného“ bol definovaný a do právneho poriadku zavedený s účinnosťou od 01.05.2018 ako údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

Povinnosti nájomcu

Podľa platnej právnej úpravy § 14 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., „Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru a údaje a informácie z tejto evidencie poskytnúť okresnému úradu každoročne do 31. januára nasledujúceho roku.” Okresný úrad pri stanovení obvyklej výšky nájomného prioritne vychádza z údajov poskytnutých nájomcami za predchádzajúci kalendárny rok a katastrálne územie.

Obvyklá výška nájomného bola určená na základe ustanovení § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. postupom podľa § 5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného v znení vyhlášky č. 113/2019 Z.

Právo užívať pozemok

Užívanie pozemkov rieši ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“):„Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel.

Žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu

Žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu je žiadateľ o prenájom podľa ustanovení § 2a) alebo 2b) nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom.

Kto je žiadateľ podľa § 2a nariadenia vlády?

Žiadosť o prenájom podľa uvedeného nariadenia ustanovení § 2a podáva žiadateľ:

• Mladý poľnohospodár.
• Poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého podniku alebo mikropodniku, ktorému bolo Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej iba „PPA“) vydané právoplatné rozhodnutie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa podopatrenia : 6.1 - Pomoc na začatie poľnohospodárskej činnosti mladých poľnohospodárov alebo 6.3. - Pomoc na začatie poľnohospodárskej činnosti na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov.

Žiadateľ k svojej žiadosti podľa platnej legislatívy musí priložiť (aby bol považovaný za žiadateľa podľa tohto ustanovenia):

• Právoplatné rozhodnutie PPA podľa podopatrenia 6.1. alebo 6.3.
• Uviesť v žiadosti číslo listu vlastníctva pozemkov vo svojom vlastníctve alebo doložiť kópiu nájomnej zmluvy, ktorou si prenajíma pozemky od známych vlastníkov - v tom katastrálnom území, kde si žiadateľ žiada pozemky o prenájom.

Kto je žiadateľ podľa § 2b nariadenia vlády?

Žiadosť o prenájom podľa uvedeného nariadenia ustanovení § 2b podáva žiadateľ:

• Poľnohospodár, ktorý aspoň na polovici obhospodarovanej výmery vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo
• Poľnohospodár, ktorý vyrába finálny produkt.

Žiadateľ podľa svojej činnosti musí k žiadosti priložiť (aby bol považovaný za žiadateľa podľa tohto ustanovenia):

• Výpis z vinohradníckeho registra alebo výpis z registra ovocných sadov a chmeľníc.
• Rozhodnutie PPA o poskytnutí priamych podpôr podľa osobitných predpisov alebo čestné vyhlásenie, že pestuje špeciálne plodiny na výmere max. 0.3 ha.
• Rozhodnutie o registrácii prevádzkarne, rozhodnutie o registrácii prvovýrobcu alebo maloobchodnej prevádzkarne alebo rozhodnutie o schválení prevádzkarne pre produkty živočíšneho pôvodu

Prednostné právo na prenájom

Aby žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu mohol mať v katastrálnom území kde žiada o prenájom pozemkov od SPF prednostné právo, musí v požadovanom katastrálnom území mať vlastné pozemky alebo mať prenajaté pozemky od známych vlastníkov.

Skončenie nájomnej zmluvy a pozemkové úpravy

Pri posudzovaní žiadostí podľa osobitného predpisu je podstatnou skutočnosťou, či nájomná zmluva s doterajším nájomcom bola skončená uplynutím času (vtedy sa postupuje podľa ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), alebo zmluva s doterajším nájomcom skončila z dôvodu schválenia projektu pozemkových úprav ( vtedy sa postupuje v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb.

Zánik oprávnení fondu k pozemkom

V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., „oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b) a c) ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom.“ Jedným z oprávnení fondu nakladať s pozemkami nezisteného vlastníka je aj oprávnenie pozemky prenajímať. Príjem z takéhoto prenájmu patrí v zmysle § 18 ods. 5 cit. zákona do štátneho rozpočtu.

Prenájom nehnuteľností na iné ako poľnohospodárske účely

Slovenský pozemkový fond /ďalej len „SPF“/ prenajíma nehnuteľnosti:

• Na poľnohospodárske účely podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom v znení neskorších predpisov.
• Na iné ako poľnohospodárske účely podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany SPF

S účinnosťou od 1.7. ak je prenajímateľom poľnohospodárskeho pozemku Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“), je oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy aj pred uplynutím dohodnutého času, ak nájomca nevyužíva prenajaté pozemky alebo len niektorý z nich riadnym spôsobom na dohodnutý účel a so starostlivosťou riadneho hospodára.

Nájom pozemku na poľnohospodárske účely a novela zákona

Nájom pozemku na poľnohospodárskej účely sa spravuje zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Novela okrem iných zmien špecifikovala pojem poľnohospodársky pozemok. poľnohospodárskou pôdou podľa zákona č. 220/2004 Z. z.

Písomná nájomná zmluva a doba nájmu

Písomná nájomná zmluva na poľnohospodársky pozemok sa vyžaduje od 1.5.2018. Do tohto dátumu postačovala aj zmluva ústna. Doba nájmu je upravená v § 8 zákona. Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. S účinnosťou novely už nie je možné automatické predĺženie nájomnej zmluvy, ako to bolo možné pred novelou. Uvedené sa dotýka aj zmlúv uzavretých pred novelou.

Úprava nájomného a skončenie nájmu

Novela zavádza aj možnosť pomernej úpravy nájomného v prípade zmien priemerných cien poľnohospodárskych výrobkov. Uvedené vyplýva z § 10 ods. Novela upravila aj skončenie nájmu, pričom pri nájme na neurčitý čas je zmluvu možné vypovedať len písomne a s výpovednou lehotou piatich rokov. Uvedené vyplýva z § 12 ods.

Podnájom poľnohospodárskeho pozemku

Ak to nájomná zmluva na pozemok uzavretá s prenajímateľom nezakazuje, môže nájomca dať poľnohospodársky pozemok do podnájmu. Nájomca má povinnosť oznámiť prenajímateľovi do 30 dní spôsob a čas podnájmu.

Predaj poľnohospodárskej pôdy

Na rozdiel od nájmu poľnohospodárskej pôdy je jej predaj upravený v samostatnom zákone č. 140/2014 Z. z. Týmto zákonom je poľnohospodárska pôda definovaná ako „produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.“ Zákon zároveň obsahuje aj negatívnu definíciu, čiže vymedzuje, čo poľnohospodárskym pozemkom nie je.

Podmienky predaja poľnohospodárskej pôdy

Zákon umožňuje za zákonných povinností aj predaj poľnohospodárskeho pozemku cudzincovi. Zákon teda uvádza aj možnosti prevodu inej osobe ako osobe uvedenej v bodoch a) a ž c). Ďalšom podmienkou na nadobudnutie poľnohospodárskej pôdy touto osobou je, že sú splnené dve oznamovacie povinnosti:

• Povinnosť zverejnenia ponuky týkajúcej sa prevodu poľnohospodárskej pôdy a to aspoň na dobu 15 dní.
• Povinnosť zverejnenia ponuky týkajúcej sa prevodu poľnohospodárskej pôdy v rovnakom čase v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, na jej úradnej tabuli.

To, či sú splnené podmienky vo veci nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy overuje okresný úrad nachádzajúci sa v obvode predmetného pozemku. Žiadosť o overenie podáva okresnému úradu nadobúdateľ a to ešte pred podpisom zmluvy o prevode. Okresný úrad má lehotu 30 dní na posúdenie žiadosti a vydanie osvedčenia. Tá však môže byť predĺžená až na 60 dní.

Zákon zakazuje nadobudnúť poľnohospodársky pozemok štátu, občanovi štátu, fyzickej osobe s pobytom alebo právnickej osobe so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje občanom Slovenskej republiky, fyzickým osobám s pobytom v Slovenskej republike ani právnickým osobám so sídlom v Slovenskej republike nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku; uvedené sa nevzťahuje na dedenie poľnohospodárskeho pozemku.

Nález Ústavného súdu SR k zákonu o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (10.2.) stratili tieto ustanovenia účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stratia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj svoju platnosť. Aktuálne znenie zákona č. 140/2014 Z. z. je dostupné na verejných zdrojoch.

Investičný prenájom majetku štátu

Investičný prenájom majetku je spôsob prenájmu nehnuteľností vo vlastníctve štátu, v správe štátneho podniku LESY SR, za účelom externej investície do nehnuteľnosti, ktorú štátny podnik nevyužíva pre svoje potreby, ale nemá záujem o jej predaj alebo likvidáciu. Pri uvedenom prenájme nájomca investuje do zhodnotenia nehnuteľností na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. Na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom investičného nájmu sa uzatvára nájomná zmluva na dobu neurčitú. Na základe vykonania stavebných úprav a po stanovení hodnoty stavebných úprav má nájomca právo na uzatvorenie Dodatku k nájomnej zmluve. Dodatkom dôjde ku zmene nájmu nehnuteľnosti z doby neurčitej na dobu určitú. Dĺžka nájmu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prenájmu na dobu určitú, je stanovená na základe výšky zhodnotenia predmetu nájmu, minimálna výška zhodnotenia nehnuteľnosti je 40 000,- €. Zhodnotenie nehnuteľnosti vykonáva iba nájomca za základe súhlasu prenajímateľa. Prenajímateľ udeľuje súhlas so zhodnotením nehnuteľnosti na základe žiadosti prenajímateľa, v ktorej je uvedený rozsah prác a ich finančné ocenenie. Výška zhodnotenia nehnuteľnosti sa stanovuje znaleckým posudkom. Znalecký posudok sa vyhotovuje pred zhodnotením nehnuteľnosti a po zhodnotení nehnuteľnosti na náklady nájomcu. Znalecký posudok môže vyhotoviť iba znalec zaradený do zoznamu znalcov štátneho podniku. Nájomná zmluva obsahuje tzv. "generálny pardon", ktorý znamená vzdanie sa finančných nárokov nájomcu z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti po ukončení doby nájmu na dobu určitú.

tags: #prenajom #pody #od #statu #podmienky