
Príspevok na rekreáciu je benefit, ktorý zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom s cieľom podporiť domáci cestovný ruch a prispieť k ich regenerácii. Tento príspevok funguje na Slovensku od roku 2019 a odvtedy prešiel viacerými zmenami, ktoré rozširujú jeho využiteľnosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, nárokoch a praktických aspektoch spojených s príspevkom na rekreáciu.
Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Dôležité je, že splnenie týchto podmienok sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke. Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim.
V kontexte príspevku na rekreáciu a OČR (ošetrovanie člena rodiny) je dôležité zdôrazniť, že zamestnanec, ktorý čerpá OČR, je povinný dodržiavať účel OČR (osobné a celodenné ošetrovanie chorého dieťaťa). Preto nemožno toto obdobie považovať za obdobie absolvovania rekreácie.
Nárok na rekreačný poukaz má aj živnostník - ten si výdavky započíta ako daňový náklad, vďaka ktorému si znižuje daň z príjmu. Faktúra je dokladom slúžiacim na zníženie nákladov.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Konateľ spoločnosti nemá status zamestnanca. Príspevok na rekreáciu si môže u zamestnávateľa uplatniť iba zamestnanec.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:
Výška príspevku je stanovená ako 55 % z výdavkov na rekreáciu, maximálne to však môže byť 275 eur za kalendárny rok. Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ mu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ mu prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby.
Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na rodinného príslušníka je skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm. Zákonník práce neustanovuje, že musí ísť iba o oprávnené výdavky za jednu nepretržitú (ucelenú) rekreáciu.
Od roku 2025 sa príspevok dá využiť aj na aktivity dieťaťa, a to vlastného, osvojeného alebo zvereného do náhradnej starostlivosti. Od roku 2025 sa dá v plnej výške preniesť na rodiča.
Zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.
Ak zamestnanec premešká 30-dňovú lehotu na predloženie dokladov, zamestnávateľ mu podľa platnej legislatívy nie je povinný príspevok na rekreáciu poskytnúť. Ak však zamestnávateľ príspevok na rekreáciu poskytne aj v tomto prípade, nemusí sa obávať, pretože môže uvedené výdavky na príspevok na rekreáciu zahrnúť do daňových výdavkov podľa §19 odsek 2 písm. 4.
Úhrada výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Je však možné akceptovať úhradu z účtu druhého manžela (v prípade manželov), ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Nie je chybou pri príspevku na rekreáciu ísť na dovolenku cez zľavový portál. Ak si kupujete pobyt cez zľavový portál, dostávate tzv. voucher. Pozor, voucher je IBA objednávka. Dôležité je, aby Vám ubytovacie zariadenie vystavilo účtovný doklad, v ktorom je uvedené meno osoby, ktorá za rekreáciu zaplatila. Ak Vám ubytovacie zariadenie vystaví iba Potvrdenie o absolvovaní rekreačného pobytu v zariadení, tak vedzte, že tento doklad nestačí.
Pre uplatnenie príspevku na rekreáciu zamestnanca nepostačuje doklad s označením dieťaťa, ktoré sa zúčastnilo tábora. Ak zariadenie, ktoré organizuje detské tábory nevystavuje vyúčtovací doklad, zamestnanec môže úhradu preukázať účtovným dokladom s jeho označením (výpis z bankového účtu) plus doklad o účasti dieťaťa na organizovaných viacdenných aktivitách alebo zotavovacích podujatiach. Za účtovný doklad nemožno považovať napr. vyplnenú prihlášku.
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Zamestnanec z príspevku neplatí daň ani odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov. Zamestnávateľ si môže poukaz zarátať do nákladov na účely zníženia daňového základu pri výpočte dane z príjmov právnických osôb.
Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. V tomto prípade však nejde o povinnosť, ale o možnosť.
Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.
Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.
Taktiež môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2025 rozšíril podmienky, za ktorých vzniká zamestnancovi nárok na poskytnutie príspevku na rekreáciu. Od roku 2025 navyše došlo k ďalšej zmene, výhoda sa dá totiž preniesť aj na rodičov zamestnanca.