
Súčasné zmeny v spoločnosti a nové poznatky o hospodárení na pôde si vyžadujú aktívnu účasť na týchto procesoch. Otázky prístupu k pôde, systém priamych dotácií, potravinová bezpečnosť a ďalšie otázky súvisiace s pozemkovým vlastníctvom a nájmom poľnohospodárskej pôdy a podnikov sú čoraz dôležitejšie. Je dôležité, aby Komora pozemkových úprav rýchlejšie a pragmatickejšie reagovala na potreby vlastníkov pôdy, samostatne hospodáriacich roľníkov, rodinných fariem a malých poľnohospodárskych podnikov.
Poľnohospodárstvo sa transformovalo na priemysel, ktorý sa od ostatných odvetví líši najmä vyšším rizikom vyplývajúcim z poveternostných podmienok. Verejné informácie a využívanie informačných technológií sú kľúčové pre nastolenie poriadku a korektných vzťahov medzi užívateľmi pôdy. Znalosť informačných technológií a ich využívanie sú nevyhnutné pre všetkých, vrátane malých užívateľov a vlastníkov pôdy. Nedostatok informácií spôsobuje, že vlastníci si nedokážu overiť, kto na ich pozemkoch hospodári, a záujemcovia o pôdu nevedia zistiť, ktoré pozemky sú prenajaté.
Pri projektoch pozemkových úprav by mala byť absolútnou prioritou hospodárenie na pôde. Hoci sa rešpektujú záujmy užívateľov na priestorové usporiadanie nových pozemkov, vzťah sa často končí pri Zásadách prechodu na nové hospodárenie.
Filozofia zmien zákonov v posledných rokoch sa riadila predstavou, že pôda patrí tým, ktorí na nej hospodária. Vlastníctvo pôdy by malo byť nezávislé od hospodárenia na nej, pričom samotné hospodárenie by malo byť dostatočne limitované zákonmi a pravidlami. Je dôležité dôsledne využívať a rešpektovať historický stav.
Zmeny zákonov môžu viesť k monopolizácii nájomných vzťahov, zníženiu ceny a prístupnosti k pôde, nevyváženosti vlastníckych a užívacích vzťahov a ignorancii vlastníctva pri aplikácii GSAA. Kontrola nájomných zmlúv až pri sporoch o kultúrne diely môže viesť k dohode o rozdelení sfér vplyvu a absencii kontrol.
Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania
Programové vyhlásenie vlády deklaruje podporu hospodárnemu využívaniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu pred neodôvodnenými zábermi a hľadanie možností nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov. Podpora doriešenia vlastníckych vzťahov k pôde je predpokladom rozvoja trhu s pôdou. Tieto ciele sú však v rozpore so zmenami zákonov č. 504/2003 Z.z., č. 140/2014 Z.z. a č. 330/1991 Z.z.
Komora pozemkových úprav by mala ponúknuť nové možnosti využitia pozemkových úprav, ktoré by umožnili racionálne hospodárenie na pôde a prispôsobili sa podmienkam záujemcov o hospodárenie. Mnohí z nich majú pozemky roztrúsené po katastri a nemôžu ich užívať kvôli nájomným zmluvám alebo prekážkam zo strany spoluvlastníkov a nájomcov.
Užívatelia by mali vytvárať skupiny, ktoré budú jednotne požadovať zmeny alebo spoločne hospodáriť formou spoločne obhospodarovaných nehnuteľností alebo spoločností s majetkovou účasťou vlastníkov. To umožňuje zjednodušenie, zlacnenie a zrýchlenie pozemkových úprav.
Je potrebné vytvoriť "zjednodušené pozemkové úpravy", v ktorých by sa parcely právneho stavu vyhlásili za nové parcely projektu, teda zjednotenie parciel operátu C a E, s malými úpravami, zrušením malých parciel alebo pozemkové úpravy, kde by sa pre niektoré projekčné bloky alebo ich časti vytváralo podielové vlastníctvo podľa výmer vlastníkov v danom bloku. Druhá cesta vedie cez dôsledné využitie zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri. Tieto zákony požadujú zápis všetkých nájomných zmlúv do katastra nehnuteľností.
Štát by mal podporiť zápis nájomných zmlúv do katastra, napríklad odpustením platby za vklad v stanovenom termíne. Zmeny zákonov by mali byť vykonávané s koncepciou a s ohľadom na dodržiavanie hlavne malými užívateľmi, ktorí by mali byť svedomím vidieka a silou, ktorá dokáže uzavrieť dohody prospešné pre všetkých.
Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom
Podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy je zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku uzatváraná písomne. Nájomca je povinný viesť evidenciu pozemkov a o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Okresný úrad vedie evidenciu. Pre SHR a malé podniky sa odporúča dávať do katastra zmluvy s minimálne overeným podpisom. V zmluvách by mali byť uvedené informácie o tom, kto platí vklad do katastra, výmera pozemkov identifikovaná na plochy LPIS a podmienky prenájmu ostatných plôch.
Zákon č. 162/1995 z. z. o katastri definuje kataster ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, vrátane údajov o právach k nim, ako sú vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno, predkupné právo a nájomné práva k pozemkom trvajúcim najmenej päť rokov. Práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Zákon rieši aj priestupky, za ktoré je možné uložiť pokuty, ktoré môžu byť nástrojom na prinútenie plnenia povinností na zápis nájomných zmlúv do katastra. Nástroj by bolo možné použiť na identifikáciu subjektov, ktoré nemajú uzavreté nájomné zmluvy, ale požiadali o priame platby - a neplnenie týchto povinností by ich priamo diskvalifikovalo.
Výsledkom požiadavky na zápis nájomných zmlúv do údajov katastra nehnuteľností bude možná verejná a aj automatická kontrola žiadostí o priame platby. Ďalšou požiadavkou by malo byť sprístupnenie údajov LPIS v geodetickej presnosti pre odbornú verejnosť, teda projektantov pozemkových úprav a geodetov. Do aplikácie GSAA by mali pribudnúť funkcie exportu a importu hraníc užívania pre využitie pre externé a geodetické určenie hraníc užívania.
Na základe vyššie uvedených požiadaviek by boli verejne kontrolovateľné nielen údaje priamych platieb, ale aj informácie o nájomných zmluvách, ľahko by sa identifikovali vlastníci bez nájomných zmlúv, aby sa im vyplácal nájom, v opačnom prípade sa jedná o nezákonné obohacovania a to v niektorých prípadoch až 10 rokov dozadu, ľahko by sa identifikovala relatívna neplatnosť nájomných zmlúv na parcelách a podobne.
Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie
Spolu s využitím informácií o platení miestnych daní by sa identifikovali vlastníci, za ktorých užívatelia platia miestne dane za poľnohospodárske pozemky len preto, aby neboli vlastníci informovaní o svojom majetku, pričom platia aj za pozemky, ktoré sa na poľnohospodársku výrobu nepoužívajú. Obce by mali kontrolovať informácie o nájomných zmluvách pri prijímaní miestnych daní od užívateľov.
Spoločne obhospodarované nehnuteľnosti sú typ pozemkového spoločenstva, ktoré možno založiť vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností za účelom ich spoločného racionálneho obhospodarovania, pričom každý zostáva vlastníkom svojich nehnuteľností. Druhou formou je vytvorenie spoločenstva s majetkovou účasťou (pozemky) s rovnakým cieľom. Obe tieto právne formy hospodárenia by mali zakladať právo na výpoveď nájomnej zmluvy s výpovednou lehotou 1 rok. Tieto spoločnosti by ľahšie riešili využitie §12a zákona č. 504/2003 Z.z. nakoľko ich vnútorné rozdelenie by si riešili vo svojej réžii.
Počet a rozsah spoločenstiev v jednotlivých katastroch alebo obciach nie je obmedzený, môžu ho tvoriť rôzne rodiny a skupiny vlastníkov. Z pohľadu pozemkových úprav vytvárajú požiadavky na väčšie pôdne celky, reprezentujú ucelené skupiny účastníkov s rovnakými požiadavkami, ktoré vychádzajú z predpokladov na efektívne a racionálne hospodárenie na pôde. Na druhej strane predstavujú aj obranu, lebo sú nezrušiteľné, lebo tieto spoločnosti sú organizáciou, nehľadiac na to, že plnia aj iné spoločenské úlohy.
Ak požadujeme od pôdy funkcie, ktoré presahujú individuálne záujmy, tak musíme nájsť cestu, ako nájsť kompromis medzi vlastníctvom a spoločenským záujmom, ako nahradiť vlastníctvo spoločensky potrebných štruktúr vlastníctvom objektov, ktoré sú využiteľné na uspokojovanie individuálnych potrieb vlastníkov. Na riešenie týchto problémov sú určené predovšetkým pozemkové úpravy.
Spracovanie pozemkových úprav sa rozdeľuje do niekoľkých etáp. Pri príprave a spracovaní projektu je dôležitý prípravný výbor a predstavenstvo združenia účastníkov pozemkových úprav - z tohto pohľadu sú predstavenstvá spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a spoločností s majetkovou účasťou, čo podstatne zjednodušuje konanie o pozemkových úpravách. Predstavenstvá môžu implicitne mať splnomocnenia na činnosti v konaní o pozemkových úpravách, napríklad na základe stanov.
Etapy, ktoré je nutné v projekte vykonať je určenie obvodu, meranie polohopisu, prípadne výškopisu, ocenenie pozemkov. Z vyššie uvedeného vyplývajú aj dlhodobé ciele, ktoré by sme mali sledovať. Je to predovšetkým systém automatických dotácií z údajov katastra, samotné pozemkové úpravy, zjednodušené, vyrovnanie v peniazoch pre spoluvlastníkov a nájomcov a zabezpečenie systematickej podpory zo zdrojov SPF pre pozemkové úpravy, získanej zvýšením nájomného na priemerné hodnoty podľa Zelenej správy MPRV SR.
Mesto Kežmarok vyhlasuje verejné obchodné súťaže na predaj a prenájom nehnuteľností. Termín na predloženie súťažných návrhov do 31. marca do 12:00 hod. Tieto súťaže sa týkajú rôznych nehnuteľností, vrátane nebytových priestorov na Hlavnom námestí, v Centre integrovanej zdravotnej starostlivosti, v Základnej škole s materskou školou sv. Kríža, na Futbalovom štadióne F1 a na Letnom kúpalisku. Ďalej sa ponúkajú na predaj nehnuteľnosti v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva v Malom Slavkove a nebytové priestory na ulici Generála Štefánika a Petržalskej ulici v Kežmarku.
Vlastníci poľnohospodárskej pôdy sa často stretávajú s problémami, ako je nízke nájomné, nejasné zmluvné vzťahy a obmedzené možnosti nakladania s pôdou. V takýchto prípadoch je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ako postupovať.
Jeden z vlastníkov spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ktoré využíva agrospoločnosť, dostal šek za nájom a návrh nájomnej zmluvy až po niekoľkých rokoch. Spoločnosť začala využívať pozemky na základe inventarizácie pozemkov. V takomto prípade je dôležité overiť si, či má spoločnosť právo obhospodarovať pozemky a zasielať nájom, ktorý si sama vypočítala, aj napriek nepodpísanej zmluve. Je tiež možné požiadať spoločnosť o vyčlenenie náhradného pozemku alebo žiadať vyššie nájomné. Ak vlastník nesúhlasí s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti na pozemkoch, je potrebné dosiahnuť vzájomne výhodnú dohodu.
Základná právna úprava je upravená v Občianskom zákonníku a v zákone o nájme poľnohospodárskej pôdy. Nájomná zmluva definuje vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich vzájomné práva a povinnosti. Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna. Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru. Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. V súčasnosti platia ust. vyhl. č. 38/2005 Z.z. Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Spôsob a čas podnájmu je nájomca povinný prenajímateľovi oznámiť do 30 dní. Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, má prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomcovi.
Na vznik zmluvy o nájme pozemku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slov. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak/t.j.
Ak doterajší nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je doterajší nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak, teda Vy ako agrofima, potom vstupujete ako doterajší prenajímateľ do užívania pozemkov po zbere úrody založenej na nich nájomcom. V prípade vrátenia pozemkov by ste boli povinná uhradiť nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, ak bola táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní od preukázateľne doloženej výzvy na zaplatenie.
Je dôležité si uvedomiť, že agrofirma síce užíva pôdu, ale platí aj daň z nehnuteľnosti. Prenájom poľnohospodárskej pôdy sa nedá brať ako prenájom bytu. Agrofirma pôdu obhospodaruje a zlepšuje jej kvalitu, ak by na nej nik nehospodáril, tak by sa zhoršila jej kvalita, zarástla by a bola by ťažko použiteľná, v zahraničí sa platí bežne pokuta za neužívanie pozemku, t. j. ak pozemok zarastie. V zmluve je potrebné jasne uviesť, na aký účel bude pôda využívaná.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve, je potrebné riešiť prenájom spoločne so všetkými spoluvlastníkmi. Otázka zákazu užívania pôdy je podľa názoru odborníkov nateraz nie možná, nakoľko ju užívajú už 5 rokov,a aj Vašou povinnosťou ako vlastníka pozemku je o tento pozemok sa starať.
V prípade, že dohodou šiestich vlastníkov parciel registra E KN došlo geometrickým plánom k zmene tvaru pozemkov, tzv. „rezaniu“ na parcely C s rozmermi vhodnými pre stavebné parcely a vlastníci majú uzatvorené nájomné zmluvy na užívanie poľnohospodárskej pôdy na určitý čas, a to do roku 2031, pričom plánujú na týchto parcelách výstavbu rodinných domov a parcely sú v územnom pláne obce určené na výstavbu rodinných domov, je dôležité vedieť, že samotná zmena parciel geometrickým plánom a ich účelová príprava na výstavbu rodinných domov nemusí automaticky znamenať dôvod na predčasné ukončenie nájomných zmlúv. Závisí to od presného znenia nájomných zmlúv a dohodnutých podmienok medzi vlastníkmi a nájomcami. Spravidla platí, že ak nájomná zmluva bola uzatvorená na určitý čas a neobsahuje ustanovenia o možnosti predčasného ukončenia v prípade zmeny účelu pozemku či jeho rozdelenia, nájom ostáva platný až do skončenia doby nájmu alebo dohody oboch strán o jeho predčasnom ukončení.
Samotná zmena evidencie parciel (z E na C) a ich rozdelenie geometrickým plánom nie je automaticky dôvodom na zánik nájomného vzťahu. Rozhodujúce je, či došlo k zmene účelu využitia pozemku a či je táto zmena v súlade s nájomnou zmluvou. Ak je v nájomnej zmluve výslovne uvedené, že pozemok sa prenajíma na poľnohospodárske účely, a v dôsledku zmeny územného plánu a rozdelenia parciel už nie je možné alebo povolené pozemok naďalej využívať na poľnohospodárstvo (napr. obec vydá stavebné povolenie alebo začne stavebné konanie), môže to byť dôvodom na výpoveď zmluvy podľa § 679 Občianskeho zákonníka, ak zanikol dôvod, pre ktorý bola zmluva uzatvorená. Samotná zmena v katastri však nestačí - rozhodujúce je reálne znemožnenie poľnohospodárskeho využívania.
Ak by ste jednostranne ukončili nájom bez zákonného alebo zmluvného dôvodu, nájomca by sa mohol domáhať ochrany svojho práva na užívanie pozemku až do roku 2031 a prípadne aj náhrady škody. Najskôr sa odporúča komunikovať s nájomcami a pokúsiť sa o dohodu. Ak to nie je možné, posúďte, či už nastali okolnosti, ktoré znemožňujú poľnohospodárske využitie (napr. začatie stavebného konania).
V prípade výpovede nájomnej zmluvy na poľnohospodársky pozemok z dôvodu zmeny účelu využitia časti pozemku na stavebný pozemok, je kľúčové, že v nájomnej zmluve máte výslovne dohodnutú možnosť skončenia nájmu v prípade, ak dôjde k prechodu alebo prevodu prenajatých pozemkov na účely výstavby podľa príslušných predpisov. Rozparcelovanie pôvodnej parcely a zaradenie časti pozemku do územného plánu mesta na výstavbu rodinných domov, spolu s vydaním územnoplánovacej informácie (UPI), sú silné argumenty, že došlo k zmene účelu využitia pozemku na stavebný.
Podľa zmluvy je potrebné doručiť písomné odstúpenie (resp. výpoveď) do 31.08. kalendárneho roka. Následne nájom končí k 01.09. nasledujúceho roka, prípadne po zbere úrody, ak by to bolo neskôr. Znamená to, že ak výpoveď doručíte napríklad v júli , nájom skončí najskôr , resp. po zbere úrody v roku . Táto výpovedná lehota je v poľnohospodárskych nájmoch bežná, aby nájomca nebol poškodený v prebiehajúcej sezóne. Písomná dohoda o skončení ná´jmu môže byť aj iná ak sa na tom s nájomcom písomne dohodente. Odporúča sa pripraviť písomnú výpoveď s odvolaním sa na konkrétny bod zmluvy a priložiť dôkazy o zmene účelu pozemku. Výpoveď doručte nájomcovi preukázateľne (ideálne doporučene s doručenkou). Ak by nájomca nesúhlasil s dôvodom výpovede, môže sa obrátiť na súd, preto je dôležité mať všetky podklady v poriadku.
V prípade, že prenajímateľ nedostal dohodnutý nájom, je vhodné poslať písomnú upomienku prostredníctvom doporučeného listu s doručenkou, kde znova uvediete sumu dlžného nájomného a termín splatnosti, ktorý ste mali dohodnutý v zmluve. Ak to neprinesie výsledok, zvážila by sa podanie žaloby na súd. V žalobe by ste mali uviesť nároky na nevyplatené nájomné, ako aj uplatnenie prípadných úrokov z omeškania od dátumu splatnosti.
Ako dedička po zomrelej prenajímateľke Vám zákon umožňuje pokračovať v jej právnom postavení, čím na Vás prechádzajú aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Odporúča sa zaslať nájomcovi výzvu na úhradu doteraz nezaplateného nájomného z pozemkov v zmysle platnej nájomnej zmluvy. Čo sa týka výpovede nájomnej zmluvy, tá je možná, ale za určitých okolností. Zmluva na neurčitú dobu môže byť vypovedaná, ak sa dodrží príslušná výpovedná lehota.
V zmysle ust. Ak zo strany družstva Vám bola predložená nájomná zmluva, s cenou nemusíte súhlasiť. K pozastavenou vykonávania podnik.
V prípade, že nájomca zaslal nový návrh zmluvy z dôvodu nadobudnutia pôdy do vlastníctva prenajímateľa, v ktorom je pridaný nasledovný článok o predkupnom práve, je potrebné zvážiť, či je tento článok zákonný.
Nájom pozemkov patriacich do intravilánu obcí sa riadi Občianskym zákonníkom, čo znamená, že nájomné vzťahy sú výrazne flexibilnejšie a menej regulované. „Naopak, nájom poľnohospodárskej pôdy je výrazne prísnejšie regulovaný zákonom o nájme poľnohospodárskej pôdy,“ upozorňuje Dušan Slávik, advokát a partner Advokátskej kancelárie Puchalla, Slávik & partners. Toto prísnejšie nastavenie odráža význam a špecifiká hospodárenia s pôdou ako strategickým zdrojom, ktorý si vyžaduje dlhodobý prístup a starostlivosť.
Poľnohospodársku pôdu si môžete prenajať od fyzickej osoby, družstva alebo priamo od štátu. V každom prípade je však nevyhnutné, aby nájomca bol minimálne samostatne hospodáriaci roľník alebo mal poľnohospodársky podnik, a teda aby oficiálne farmárčil. Ide o zabezpečenie toho, že pôda bude skutočne využívaná na poľnohospodárske účely, a nie na iné, často nevhodné či špekulatívne účely. Vlastníci poľnohospodárskych parciel majú zároveň povinnosť o svoju pôdu riadne sa starať. Nechať ju bez údržby a nevyužívanú by znamenalo jej postupné zarastanie a znehodnocovanie, čo je nielen v rozpore so zákonom, ale aj z dlhodobého hľadiska neekonomické.
Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku sa rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. Ak je prenajímateľom poľnohospodárskeho pozemku Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“), je oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy aj pred uplynutím dohodnutého času, ak nájomca nevyužíva prenajaté pozemky alebo len niektorý z nich riadnym spôsobom na dohodnutý účel a so starostlivosťou riadneho hospodára.
Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. Ak ide o mimoriadne okolnosti najmä následky prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil, a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich následky mohol odvrátiť alebo prekonať, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného.
tags: #prenajom #polnohospodarskeho #objektu #podmienky