Prenájom pracovnej sily a nedostatok kvalifikovaných zamestnancov v mäsovom priemysle na Slovensku

Mäsový priemysel na Slovensku čelí vážnemu problému - akútnemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tento nedostatok ovplyvňuje fungovanie podnikov a núti ich hľadať alternatívne riešenia, vrátane zamestnávania pracovníkov zo zahraničia. Púchovský mäsový priemysel (PMP), a. s., patrí medzi najväčšie slovenské mäsokombináty, ktorý túto situáciu intenzívne pociťuje.

Akútny nedostatok pracovnej sily v Púchovskom mäsovom priemysle

Vedenie spoločnosti PMP sa s nedostatkom pracovnej sily pasuje už niekoľko rokov. Majiteľ PMP, Anton Fabuš, potvrdzuje, že podnik vyvíja rôzne aktivity na získanie zamestnancov, ako je spolupráca s úradom práce, inzercia a využívanie pracovných portálov. Napriek tomu je nájsť schopných a pracovitých ľudí náročné. Fabuš uvádza, že ak sa im podarí vybrať jedného zamestnanca z 50 uchádzačov, považujú to za úspech. Pred pár rokmi Fabuš vyhlásil, že zamestná 100 ľudí. Z celého Slovenska ich prišlo približne 150, z toho reálne nastúpilo do práce 13 uchádzačov. Do roka tu nepracoval ani jeden z nich.

Na ilustračnej fotografii príprava mäsových výrobkov v spoločnosti Púchovský mäsový priemysel.

Zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia ako riešenie

Jednou z ciest, ako PMP rieši nedostatok pracovnej sily, je zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia. V súčasnosti v podniku pracuje 40 zahraničných zamestnancov. Fabuš zdôrazňuje, že vo firme nerozlišujú medzi domácimi a zahraničnými zamestnancami. Dôležitý je záujem o prácu a ochota učiť sa nové veci. Skúsenosti s pracovníkmi z Rumunska, Srbska a Chorvátska sú prevažne pozitívne. Títo pracovníci často pochádzajú zo slovenskej komunity v danej krajine, čo eliminuje jazykové bariéry. PMP im poskytuje bezplatné ubytovanie, dvakrát denne teplú stravu a zabezpečuje starostlivosť o pracovné oblečenie (výmena, pranie a podobne).

Problémy so vzdelávaním v mäsopriemysle

Alarmujúca je skutočnosť, že slovenské stredné odborné školy nemajú dostatočnú ponuku pre mäsopriemysel. Fabuš vidí problém aj v tom, že slovenské stredné odborné školy nemajú žiadne reálne ponuky pre toto odvetvie. Pred tromi rokmi sa PMP podarilo v spolupráci so Strednou odbornou školou obchodu a služieb v Púchove otvoriť učebný odbor mäsiar. Avšak, záujem o tento odbor je nízky, čo vedie k nedostatku nových študentov. Dnes majú troch tretiakov, ale žiadnych prvákov a druhákov. Fabuš poukazuje na nerovnováhu medzi remeselnými a humanitnými odbormi na Slovensku. PMP zabezpečuje odborné praktické vzdelávanie, ale pre nezáujem študentov sa nezapojil do duálneho vzdelávania. Nie sú nasledovníci súčasných, ktorí tento rok ukončia štúdium. Táto situácia vyvoláva otázku o budúcnosti mäsiarskeho remesla na Slovensku. Jednoducho mladí ľudia a asi ani ich rodičia nemajú záujem o toto remeslo.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Návrhy na zlepšenie situácie

Fabuš navrhuje, aby si zriaďovatelia škôl urobili audit firiem v ich kraji a zistili ich personálne potreby. Dôležitá je aj komunikácia medzi školami a firmami. Aby sa nepriaznivá situácia s nedostatkom pracovných síl zlepšila, musia si podľa neho v prvom rade zriaďovatelia škôl urobiť audit, aké firmy sa v ich kraji nachádzajú, aké sú personálne potreby týchto firiem a hlavne komunikovať s firmami. Majú vynikajúcu spoluprácu so Strednou odbornou školou obchodu a služieb v Púchove. Pravidelne im pomáhajú pri rôznych akciách, kde sa majú možnosť žiaci deviatych ročníkov a ich rodičia dozvedieť všetko o tomto učebnom odbore.

Ján Molnár a jeho pohľad na mäsopriemysel

Ján Molnár, podnikateľ, ktorý predal humenský Mecom firme blízkej Pente za takmer sto miliónov eur, má bohaté skúsenosti s mäsopriemyslom a vysvetľuje, prečo doteraz investuje najmä na východnom Slovensku. Momentálne riadi a vlastní najväčšiu slovenskú cestovináreň Cessi v Spišskej Novej Vsi, v Humennom má mäsovýrobu s prémiovou značkou Althan.

Minulosť a privatizácia Mecomu

Molnár sa hnevá, keď počuje, že zarobil na jednom obchode, keď s Jaroslavom Haščákom a Eduardom Matákom z Penty v roku 2007 dohodol výbornú cenu za predaj najväčšieho slovenského mäsokombinátu Mecom Humenné. Popiera, že by Mecom kúpil s úplatkom ako malú zdecimovanú fabriku a prebudoval ho tak, že ho za miliardy korún v pravej chvíli dobre predal Pente. Tvrdí, že Mecom kúpil bez úplatku ako malú zdecimovanú fabriku a prebudoval ho tak, že ho za miliardy korún v pravej chvíli dobre predal Pente.

Mal som podané tri menšie projekty v potravinárstve. Úspešný som bol v dvoch, nielen v humenskom mäsopriemysle, no napokon som si ten druhý podnik neprevzal. Dôležité je, že som vedel, že nechcem privatizovať veľkú firmu, lebo na to už bolo treba politickú podporu. A chytil som ešte posledný moment, keď také firmičky, ako bol štátny podnik Mäsový priemysel Humenné, sa ešte dali získať aj normálne. Napokon, ten podnik bol najmä vďaka druhotnej platobnej neschopnosti v dezolátnom stave. Zistil som si o podniku, čo sa dá. Dal som dokopy tím ľudí, ktorí nachystali reálny projekt. Jeden z tých ľudí bol človek priamo z podniku. Môj projekt potom dva roky ležal na FNM a na poslednom rokovaní Mečiarovej vlády pred jej výmenou ho napokon schválili. Poznal som nejakých regionálnych ľudí z HZDS. Aj som ich poprosil, nech pomôžu, ale žiadne politické rozhodnutie na najvyššej úrovni neprebehlo. Mečiar ani nikto taký nepovedal, že toto dostane Jano Molnár. Pomoc regionálnych ľudí však určite pomohla. No viete, to bola doba, keď ste za tašku klobás často vybavili viac ako za stotisíc korún. Mecom nikdy nevlastnil nikto okrem mňa.

Inovácie v Mecom

Molnár zdôrazňuje, že v minulosti bol v mäsopriemysle v Československu bežný trojfázový systém výroby (porážka, rozrábka a mäsová výroba). Molnár bol prvý, kto na Slovensku zrušil porážku a zameral sa na dvojfázovú výrobu. To mu umožnilo nakupovať mäso z celej Európy a stať sa vysokoefektívnym pri nákupe. Keď v 98. roku dzurindovci povedali, že sa ide do EÚ, vyslal som svojich ľudí do Únie. V Československu bola vždy v mäsopriemysle v jednom podniku trojfázová výroba - porážka, rozrábka a mäsová výroba. A s mojimi inžiniermi sme si po každom návrate hovorili, že treba zatvoriť porážku. Paradoxne vám to umožní byť obrovský a byť preto vysokoefektívny pri nákupe. Keď sme mali u seba aj porážku, tak náš nasávací priestor bol limitovaný 12 až 15 hodinami dovozu jatočných zvierat. Aj to sme ešte dostávali vystresované zvieratá po dlhej ceste na porážku. Ale keď máte ako priestor pre nákup chladeného a mrazeného mäsa celú Európu, pretože máte len dvojfázovú výrobu, ste zrazu slobodný. Vaším partnerom je zrazu celá Európa. Bol som prvý, kto to urobil na Slovensku. Každý štvrtok sme vypísali tender pre celú Európu na dodávky na budúci týždeň. Pekne elektronicky, z Humenného, v roku 2003. Chodili nám ceny a my sme si vyberali. Plus keď som sa rozhodol zrušiť bitúnok, viacmenej sme zvalili celú fabriku, ostali len obvodové múry. Všetku výrobu sme potom postavili odznova.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Molnár tiež investoval do výroby tepelne neupravovaných výrobkov, čo zvýšilo pridanú hodnotu jeho produktov. Oveľa viac sme teda začali produkciu výrobkov s najvyššou pridanou hodnotou.

Investície a rast Mecomu

Molnár zdôrazňuje, že Mecom investoval najviac zo všetkých slovenských mäsopriemyslov - takmer miliardu korún, preto bol taký silný. Mecom investoval najviac zo všetkých slovenských mäsopriemyslov, čo mu umožnilo rásť a konkurovať na trhu.

Predaj Mecomu a ďalšie podnikateľské aktivity

Po predaji Mecomu Pente sa Molnár zameral na ďalšie podnikateľské aktivity v potravinárstve, ako je cestovináreň Cessi a mäsovýroba Althan. Pente priamo nikdy nič nepredal. Penta sa tvárila, že sú len sprostredkovatelia. To, že si Mecom potom nechali, nebolo v jeho moci. V každom prípade, odovzdával fabriku zdravú. Noví majitelia podľa neho nerozumeli potravinárstvu a ani si nenašli ľudí, ktorí by ten hendikep vyrovnali.

Kvalita slovenských potravín a spotrebiteľské povedomie

Molnár zdôrazňuje, že výroba potravín drží zamestnanosť a pomáha udržiavaniu krajiny. Slovenskí výrobcovia majú preto v zásade vyššiu kvalitu ako dovoz. Spotrebiteľom odporúča, aby si pozorne čítali etikety a zameriavali sa na zloženie výrobkov. Súčasný systém označovania považuje za zložitý a ťažko zrozumiteľný. Navrhuje zjednodušenie systému označovania kvality potravín. Výroba potravín drží zamestnanosť a pomáha udržiavaniu krajiny. Slovenskí výrobcovia majú preto v zásade vyššiu kvalitu ako dovoz. Samozrejme, že si môžete prečítať etiketu, ale v nej nemusia byť pravdivé a neskreslené údaje. Treba sa pozrieť najmä na zloženie, kritérium pôvodu je druhoradé. Terajší systém označovania je však zložitý, pre spotrebiteľa ťažko zrozumiteľný. Keď som bol ešte vo vedení zväzu mäsiarov, hovoril som ministrom, aby sme vymysleli niečo jednoduché. Stačilo vytvoriť napríklad päť jednoduchých kategórií, aby bolo zrozumiteľné, že výrobok so známkou jeden je to najlepšie, päť je už skôr poživatina pre zvieratá. Možno by si niektoré rodiny nemohli dovoliť kupovať vysokú kvalitu každý deň ani pre deti. To by som im však odkázal, aby si nemysleli, že každá rodina musí mať každý deň v každom chode mäso. Ani to nie je zdravé. V zložení si prečítajte podiel mäsa.

Investície na východnom Slovensku

Molnár vysvetľuje, prečo investuje najmä na východnom Slovensku. V Humennom postavil novú mäsovýrobu Althan. Althan je zasa reakcia na väčšinu súčasnej kvality mäsovej výroby na Slovensku. Povedal si, že má na to postaviť malý závod sústredený na kvalitnú prémiovú výrobu, hoci bude ťažšie hľadať zákazníkov.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Problémy a výzvy na východnom Slovensku

Molnár poukazuje na problémy, s ktorými sa stretávajú podnikatelia na východnom Slovensku, ako sú horšie cesty a odchod kvalifikovaných ľudí do iných regiónov alebo do zahraničia. Napríklad nemáme dobrú cestu, preto sa tu ťažšie veci dovážajú. Ale ľudia sú tu lacnejší. Približne o 30 percent. Dôležité však je, že vôbec tu sú ešte nejakí kvalifikovaní ľudia. To nie je len problém východu. Viac fabrík po Slovensku má prestarnutý kmeň pracovníkov a boja sa, že ich to o pár rokov dobehne. Napríklad z Humenného veľa ľudí odišlo. Celé rodiny sa odsťahovali za robotou na západné Slovensko a ďalej. Mladí ľudia, ktorí vyštudujú, ostávajú v Bratislave, Prahe alebo inde v zahraničí. Rozumiem tomu. Ak vyštudujete vo Švédsku finančníctvo alebo marketing v Dánsku, čo by ste robili v Humennom? Ešte vypuklejšie to cítime v Spišskej Novej Vsi, kde nám už chýbajú kvalifikovaní ľudia. Chýbajú už aj stredoškolsky vzdelaní ľudia, hoci napríklad ľudia z Rumunska či Bulharska sem môžu prísť bez povolenia.

Napriek tomu zdôrazňuje, že na východnom Slovensku sú ľudia lacnejší a stále sú tu kvalifikovaní pracovníci.

Riešenie nedostatku pracovnej sily v budúcnosti

Nedostatok pracovnej sily v mäsopriemysle na Slovensku je komplexný problém, ktorý si vyžaduje systematické riešenia. Je potrebné zlepšiť vzdelávanie v mäsopriemysle, podporovať remeselné odbory a motivovať mladých ľudí k práci v tomto odvetví. Dôležitá je aj spolupráca medzi školami a firmami, ako aj podpora slovenských výrobcov potravín. V roku 2000 som bol skoro ukameňovaný, keď som povedal, že ak nebudem mať dosť ľudí v Mecome, tak ich dovezieme z Rumunska. Bol som vtedy za vyvrheľa. Ale tak ako existuje voľný trh tovarov a služieb v Únii, tak sa slobodne môžu za prácou presúvať aj ľudia. Ani to však už zjavne nestačí, pretože napríklad Rumuni končia aj tak radšej v Česku a Rakúsku.

tags: #prenajom #pracovnej #sily #mäsový #priemysel