
V podnikateľskom prostredí sa často stretávame s rôznymi formami využívania majetku, vrátane prenájmu. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty prenájmu prívesu v kontexte obchodného majetku, pričom vychádza z platnej legislatívy.
V praxi sa bežne stáva, že podnikatelia využívajú v súvislosti s podnikaním aj automobily, ktoré nie sú zaradené v ich obchodnom majetku. Automobil môže byť zaradený v obchodnom majetku podnikateľského subjektu, v majetku fyzickej osoby - nepodnikateľa alebo iného subjektu. Podnikateľ môže využívať v podnikaní vlastný automobil, a to zaradený v obchodnom majetku alebo nezaradený v obchodnom majetku. Za vlastný automobil podnikateľa sa považuje aj automobil v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to aj v prípade, že v dokladoch vozidla je zapísaný ako držiteľ druhý manžel.
Ďalšou formou využívania automobilu v podnikaní je prenájom automobilu. Ide o klasický prenájom, po skončení ktorého nájomca vracia automobil prenajímateľovi. Prenajímateľ prenáša na nájomcu právo na používanie predmetu nájmu. V prípade osobných automobilov býva operatívny prenájom dohodnutý obyčajne na krátke obdobie. Nájom automobilu medzi podnikateľmi sa riadi ustanoveniami § 630 až § 637 Obchodného zákonníka o nájme dopravného prostriedku. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť nájomné. Zmluva musí mať vždy písomnú formu. Prenájom motorového vozidla medzi podnikateľmi je možný aj v iných prípadoch, ako je autopožičovňa. Prenájom dopravného prostriedku sa môže realizovať ako jednorazový v prípade voľnej kapacity u jedného podnikateľa a potreby druhého podnikateľa.
Prenájom dopravného prostriedku sa môže realizovať aj medzi podnikateľským subjektom a nepodnikateľom. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na využívaní jeho osobného motorového vozidla na pracovné cesty, na ktoré ho zamestnávateľ vyslal. Môže sa však dohodnúť aj na dlhodobom využívaní jeho osobného automobilu v podnikaní, napr. zamestnanec vo funkcii obchodného zástupcu používa v práci vlastný automobil, za ktorý poberá paušálnu náhradu a náhradu za spotrebované pohonné látky.
V súvislosti s používaním automobilu v podnikaní vzniká celý rad výdavkov. Tieto podmienky uznania výdavkov pre daňové účely vyplývajú priamo z definície daňového výdavku v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Uplatnené výdavky musia byť riadne zaúčtované v súlade so zásadami a predpismi pre vedenie podvojného a jednoduchého účtovníctva.
Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania
Existuje niekoľko spôsobov, ako preukazovať spotrebu PHL pre daňové účely:
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP: Uplatňovanie výdavkov na PHL do daňových výdavkov je založené na prepočte spotreby PHL za každý automobil osobitne na základe spotreby vyplývajúcej z podkladov (dokladov vozidla, individuálnej vnútropodnikovej normy). Pri nákladných automobiloch pracujúcich v sťažených podmienkach v teréne (napr.
Satelitné sledovanie: Ide o možnosť preukazovania spotreby PHL výhodnú najmä pre spoločnosti - daňové subjekty s rozsiahlym vozovým parkom, založenú na presnom sledovaní evidencie jázdv členení na súkromné a služobné účely vrátane zdokumentovania spotreby PHLna základe vybavenia vozidla zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla, evidencie jázd a spotreby PHL. Pri existencii takéhoto zariadenia všetky výdavky na spotrebované pohonné látky pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumentovanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Daňovník nie je povinný prepočítavať spotrebu na základe údajov uvedených v technickom preukaze, resp.
Paušálne výdavky: Daňovník uplatňuje paušálne výdavky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Táto možnosť spočíva v zavedení preukazovania spotreby PHL paušálom. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL ide o podstatné zjednodušenie preukazovania týchto výdavkov na účely zákona o dani z príjmov smerované hlavne na fyzické osoby - podnikateľov, a menšie obchodné spoločnosti. Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebu PHL nie je potrebné viesť knihu jázd, a tým ani vykonávať prepočet spotreby PHL podľa údajov uvádzaných v technickom preukaze. Daňovník, právnická osoba alebo fyzická osoba, si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL, t. j.
Sprostredkovane vo forme náhrady cestovných výdavkov: Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov za daňové výdavky sa považujú aj výdavky na pracovné cesty, na ktoré vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách. V tomto prípade sa postupuje podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Cenu PHL preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu PHL viacerými dokladmi o kúpe, cena PHL sa môže počítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.
Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom
Osobný automobil je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľskej činnosti a je to najčastejšie využívaný druh majetku v podnikaní. Osobný automobil je dopravný prostriedok, bez ktorého sa väčšina podnikateľov nezaobíde, preto sme sa rozhodli venovať tejto téme dnešný príspevok. V súvislosti s využívaním osobného automobilu OA (ďalej len OA) v podnikaní podnikateľa - FO (FO - fyzická osoba), vzniká veľa otázok a problémov, lebo výdavky súvisiace s obstaraním a využívaním OA tvoria značnú časť daňových výdavkov u podnikateľa - FO. Preto je dôležité správne rozčleniť výdavky na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú základ dane, a výdavky nedaňové, neovplyvňujúce základ dane. Keďže jednoduché účtovníctvo (ďalej len JÚ) je koncipované ako účtovníctvo daňové, je dôležité aj správne zaúčtovanie jednotlivých hospodárskych operácií, ktoré súvisia s využívaním OA pri výkone podnikateľskej činnosti. V prípade, že sa podnikateľ dopustí chyby pri stanovení výšky daňového výdavku a jeho účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva, výstup z účtovníctva - základ dane, bude nesprávny a tým aj jeho daňová povinnosť, t. j. výška dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Každý podnikateľ - FO (ďalej len podnikateľ), má možnosť sa rozhodnúť, a to podľa platnej legislatívy, ako bude OA, ktorý práve obstaral (napríklad kúpou, zdedil, dostal do daru a podobne), pri výkone svojej podnikateľskej činnosti využívať. Pod pojmom podnikateľ rozumieme FO, ktorá dosahuje príjmy z podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Súkromný OA je vlastný automobil podnikateľa, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku. Podnikateľ je najčastejšie vlastníkom a držiteľom zapísaným v technickom preukaze vozidla. Pri využívaní súkromného OA nezaradeného do obchodného majetku podnikateľa, ak je držiteľom vozidla, ktorý je zapísaný v technickom preukaze, manželka (manželka) podnikateľa a OA majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, odporúčame, aby mal manžel - podnikateľ, súhlas manželky (manžela) podľa ustanovenia § 148a Občianskeho zákonníka na používanie OA na výkon podnikateľskej činnosti. Udelený súhlas má trvalú platnosť.
Výdavky, ktoré sú z hľadiska ZDP daňovo uznateľné, sa označujú ako daňové výdavky. podľa § 2 písm. i) ZDPje daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. § 19 ZDPdopĺňa definíciu daňového výdavku takto: Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku limituje samotný ZDP alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje ZDP v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok je možné zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.
Daň z motorových vozidiel (ďalej len MV) je ustanovená zákonom č. 582/2004 Z. z. Daň z MV je povinný používateľ OA zaplatiť, ak je automobil využívaný na podnikanie. Takto zaplatená daň je plne uznateľná ako daňový výdavok. Pri výpočte daňovej povinnosti daňovník vychádza zo sadzby dane uvedenej vo všeobecne záväznom nariadení príslušného vyššieho územného celku platnom pre daný rok. Daňová povinnosť vzniká nasledujúcim dňom po dni použitia vozidla na podnikanie. ak OA využívajú obaja manželia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, daň z MV zaplatí ten z manželov, ktorý je v technickom preukaze zapísaný ako držiteľ OA a výdavok sa rozdelí medzi manželmi v takom pomere, v akom OA využívajú na podnikanie (v zmysle ustanovenia § 6 ods. Podľa § 6 ods. 17 ZDP hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.
Príklad č. 1: Podnikateľ Michal podniká ako FO, účtuje v sústave JÚ. Pri podnikaní využíva súkromný OA nezaradený do obchodného majetku. V technickom preukaze je zapísaná ako držiteľka vozidla jeho manželka Diana. Diana je podľa technického preukazu držiteľkou MV, ktorý ona nevyužíva v podnikaní (nie je podnikateľka). Automobil využíva pri pracovných cestách jej manžel Michal, ktorý je spoluvlastníkom OA. Manželka Diana dala manželovi Michalovi písomný súhlas v súlade s § 148a Občianskeho zákonníka na využívanie OA v podnikaní. Michal má OA prihlásený na daňovom úrade ako platiteľ dane z MV.
JÚ je koncipované ako účtovníctvo daňové, ktorého výsledkom je základ dane (rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami), ktorý slúži bez ďalších úprav na výpočet dane z príjmov FO a prenáša sa do daňového priznania k dani z príjmov FO. zákon č. 431/2002 Z. z. opatrenie MF SR č. V sústave JÚ sa podľa § 4 Postupov účtovania v JÚ účtujú v hlavnej účtovnej knihe JÚ - v peňažnom denníku, len uskutočnené finančné operácie.
Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie
Príklad č. 2: Podnikateľ Marek podniká ako FO, účtuje v sústave JÚ. Pri podnikaní využíva súkromný OA nezaradený do obchodného majetku, ktorý má v BSM s manželkou Ditou. V technickom preukaze je zapísaný ako držiteľ vozidla Marek. daň z MV zaplatí za rok 2011 Marek vo výške 193,52 eura; predpokladajme, že úhradu vykoná 30. 12. 2011 (daň môže zaplatiť do 31. 1. predpokladajme, že OA využívali obaja manželia - podnikatelia, počas celého roku 2011. V priebehu roku viedli evidenciu najazdených kilometrov (ďalej len km). na konci roku postupovali manželia - podnikatelia, podľa ustanovenia § 6 ods. K 31. 12. Marek vo výške 75 %, t. j. Dita vo výške 25 %, t. j. Dňa 30. 12. 2011 zaplatil Marek daň z MV za rok 2011 vo výške 193,52 eura a výdavok zaúčtoval v plnej výške ako výdavok daňový, ktorý ovplyvňuje ZD. K poslednému dňu účtovného obdobia, t. j. k 31. 12. 2011, v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií podľa § 8 ods. 4 písm. a) Postupov účtovania v JÚ urobí úpravu účtovania výdavku „Daň z MV“, a to tak, že zníži výdavok 193,52 eura o sumu, ktorú on nemôže započítať ako daňový výdavok. Por. 30. 31. 31. Uzávierkové účtovné operácie sa podľa § 8 ods. 4 písm. Dita zaúčtuje pomernú časť dane z MV v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií 31. 12. Por. 31. 31.
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňovým výdavkom, ktorý môže podnikateľ - daňovník, uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú aj výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z. z. V sume základnej náhrady sú už zahrnuté všetky prevádzkové výdavky súvisiace s používaním OA na podnikanie ako napríklad poistenie, údržba a opravy OA a podobne, s výnimkou výdavkov, ktoré súvisia s použitím MV na pracovnej ceste, ako sú napríklad: diaľničné poplatky, parkovné a podobne. Spôsob výpočtu daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP môžu použiť len tí podnikatelia, ktorí dosahujú príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2. Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) ZDP vyplýva, že tento spôsob stanovenia daňového výdavku nemôžu použiť daňovníci, ktorí dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, t. j. Podnikatelia, ktorí dosahujú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti na základe živnostenského listu, dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP a môžu využiť pri stanovení daňového výdavku § 19 ods. 2 písm. Podľa pokynov DR SR si môže výdavky stanovené podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP uplatniť len ten podnikateľ, ktorý využíva pri pracovných cestách vykonávaných v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vlastné osobné MV (nie prenajaté alebo vypožičané), ktoré nemá zahrnuté v obchodnom majetku. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP môže podnikateľ uplatniť ako daňový výdavok výdavok do výšky náhrady za spotrebované PHL a základnej náhrady za každý jeden km podľa osobitného predpisu. na konci účtovného obdobia, t. j. k 31. 12., v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií. Tento postup účtovania obyčajne zvolia tí podnikatelia, ktorí si z pokladnice a ani z bankového účtu nevyberajú peňažné prostriedky na úhradu nákupu PHL a ostatných výdavkov spojených s využívaním OA v podnikaní. Títo podnikatelia si peňažné prostriedky na prevádzku OA vyberú ako „osobný výber“ alebo „osobná spotreba“ (výber zaúčtujú ako výdavok neovplyvňujúci základ dane) v priebehu roku a z toho hradia aj výdavky spojené s využívaním OA v podnikaní. postupne v priebehu účtovného obdobia, a to vždy za určité časové obdobie. Napríklad k poslednému dňu mesiaca si vypočíta podnikateľ Náhradu za použitý OA a vypočítanú sumu si aj skutočne z pokladnice alebo z bankového účtu vyberie. výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Prevádzková réžia“.
#