Cestovný Ruch Telesne Postihnutých: Bariéry a Možnosti

Ľudia so zdravotným postihnutím chcú žiť plnohodnotný život. Chcú sa zabávať, navštevovať športové podujatia i koncerty, majú chuť zájsť si na večeru a túžia spoznávať svet. Aj ich cestovanie napĺňa, prináša nezabudnuteľné zážitky a rozširuje obzor. No brzdia ich bariéry, ktoré sú na každom kroku. Spoločnosť si stále nezvykla na to, že medzi nami žijú aj cestovatelia, ktorí potrebujú špecifický prístup.

Úvod do problematiky cestovného ruchu pre telesne postihnutých

Cestovný ruch pre telesne postihnutých predstavuje dôležitú oblasť, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť a systematické riešenia. Aj ľudia so zdravotným postihnutím majú rovnaké potreby, aké má zdravý človek. Aj ich cestovanie napĺňa, prináša nezabudnuteľné zážitky a rozširuje obzor. Táto oblasť sa týka nielen samotných cestovateľov s postihnutím, ale aj ich rodín, priateľov a asistentov, ktorí ich na cestách sprevádzajú. Zabezpečenie prístupnosti a komfortu pre túto skupinu obyvateľov má významný sociálny a ekonomický dopad.

Štatistiky a význam prístupnosti

Len v Európe je približne 90 miliónov obyvateľov so špeciálnymi potrebami. Ak sa chcú vydať na cestu, potrebujú oveľa dôkladnejšiu prípravu, overovanie dostupnosti, hľadajú bezbariérové trasy. Sociálna politika Európskej únie sa snaží o integráciu obyvateľov s handicapom do spoločnosti aj o zvýšenie ich sociálneho statusu. Rovnosť šancí, rovnaký prístup k hodnotám v spoločnosti pre obyvateľov s handicapom sú ukotvené vo viacerých dokumentoch a právnych normách Európskej únie, Organizácie spojených národov (OSN), Svetovej organizácie turizmu (WTO) a v súčasnosti aj na národných úrovniach. Všeobecné práva sú uvedené v Európskom dohovore o ľudských právach. Uvedené dokumenty sa dotýkajú čiastočne aj oblasti cestovného ruchu, ktorý je v súčasnosti moderným fenoménom trávenia voľného času, ale aj súčasťou životného štýlu širokého spektra sociálnych skupín obyvateľstva. Aj napriek rôznorodosti svojej ponuky donedávna vylučoval účasť skupiny občanov so zdravotným handicapom.

Európska únia považuje osoby so zdravotným postihnutím za dôležitý segment trhu cestovného ruchu. Uvedené tvrdenie reflektuje skutočnosť, že početnosťou patria handicapovaní občania k nezanedbateľným skupinám a reprezentujú nový typ zákazníka so špeciálnymi potrebami a ochotou využívať ponuku cestovného ruchu, čo by mali subjekty cestovného ruchu brať do úvahy. WTO vyzýva v dokumente Globálny etický kódex cestovného ruchu z roku 1999 všetky zainteresované subjekty eliminovať bariéry v turizme. Sociálny turizmus vníma ako prostriedok, ktorý uľahčuje rozšírený prístup k rekreácii, cestovaniu a dovolenkám. Mal by sa rozvíjať za pomoci verejných inštitúcii. Na národnej úrovni zapracovala Slovenská republika v Štátnej politike cestovného ruchu výstupy z konferencie ministrov Európskej únie z roku 2001 v belgických Bruggách, kde sa hovorí, že každý štát sa bude snažiť vlastnou cestou implementovať myšlienku sociálneho cestovného ruchu, resp. „cestovného ruchu pre všetkých“ a umožniť handicapovaným občanom účasť na ňom.

Bariéry v cestovnom ruchu pre telesne postihnutých

Fyzické bariéry

• Doprava: Telesne postihnutí ľudia nechápavo krútia hlavou, keď slovenské železnice od nich vyžadujú, aby sa na cestu prihlásili aspoň 24 hodín vopred, no napriek tomu vo väčšine prípadov sa do vlaku nedostanú, pretože súpravy nedisponujú zdvíhacou plošinou. Aj Adama trápia podmienky na slovenskej železnici. „Na rozdiel od cestujúcich bez postihnutia, my si musíme zisťovať všetko najneskôr dva dni vopred. Navyše si musíme v dostatočnom časovom predstihu objednať vozeň, do ktorého sa možno dostať len pomocou zdvíhacej plošiny. A potom dúfame, že plošina bude fungovať. A ak aj bude fungovať, musíme dúfať, že výťah na stanici bude fungovať tiež. Je to stresujúce a tiež nedôstojné. Veď „zdraví“ nemusia hlásiť železničnej spoločnosti, že „haló, idem vlakom“. V tejto situácii je najpohodlnejšie presúvanie autom. Hoci aj tu existujú nástrahy. Bude v cieľovej destinácii parkovacie miesto pre ZŤP? Ak aj bude, nebude obsadené niekým, kto nemá oprávnenie na ňom parkovať?

  Prečítajte si tiež: Filozofia sociálneho cestovného ruchu

• Ubytovanie: Majitelia hotelov svoj hotel označia za bezbariérový, pritom si neuvedomujú, aký veľký rozsah má slovo „bezbariérovosť“ alebo „prístupnosť“, a že to znamená viac ako len mať výťah či vstup bez schodov. Pre hostí na vozíku je dôležitá aj šírka dverí alebo manévrovateľnosť v kúpeľni. A niekedy aj to, čo je označené v bedekroch ako bezbariérové, sa ukáže ako nezdolateľná prekážka. Adam Burianek si radšej z viacerých zdrojov overí či hotel, ktorý deklaruje, že je bezbariérový bude prístupný, či prejde cez dvere izby a či kúpeľňa bude dosť veľká na to, aby sa v nej dalo ľahko a pohodlne manévrovať s vozíčkom. „Často sa však stáva, že ak aj je na webovej stránke hotela alebo na vyhľadávacom portáli uvedená informácia o prístupnosti ubytovania, pri príchode zistím, že táto informácie je buď neúplná alebo nesprávna. Pred piatimi rokmi som si zisťoval informácie o ubytovaní v jednom pražskom hoteli. Na vyžiadanie som dostal informáciu, že hotel disponuje bezbariérovým vstupom aj výťahom. Nedodali však, že k výťahu viedli štyri schody, takže prístup bol bariérový.

• Infraštruktúra: Nájdu sa miesta, ktoré určite nezmeníme. Sú to najmä staré historické mestá, kde sú väčšinou kocky tzv. mačacie hlavy a veľa historických budov, ktoré sa nedajú debariérizovať. Na Slovensku by som určite uvítala bezbariérovejšiu dopravu, kultúrne pamiatky, športoviská, viac bezbariérových chodníkov na horách, ale najmä, okrem bezbariérových vstupov, aj bezbariérové WC.

Informačné bariéry

• Nedostatočné informácie: Pokiaľ by som bola cudzinka na vozíčku a priletela by som na Slovensko, mala by som asi veľký problém. Nemala by som sa ako presúvať. Vlak treba objednať vopred. Nikde vo svete som sa s tým nestretla. Autobusy nemožné, jedine taxi alebo požičať auto. Aj informácie v angličtine o bezbariérových turistických atrakciách sú problémom. S ubytovaním je to jednoduchšie, ale väčšinou sú to hotely vyššej cenovej kategórie. Múzea, galérie, skanzeny sa už pomaly prispôsobujú aj vozičkárom, horšie je to s hradmi a zámkami. Keďže ide o historické budovy, je veľmi náročné postaviť výťah, nájazdovú rampu, keďže všetko musí by schválené pamiatkovým úradom.

Postoje spoločnosti

• Nedostatočné vnímanie potrieb: Trápi ho, že majitelia ubytovacích zariadení neberú vážne potreby cestovateľov so zdravotným postihnutím. „Môj osobný pocit je, že prevádzkovatelia sa ešte nenaučili pozerať na ľudí s postihnutím ako na platiacich zákazníkov, ktorí im prinesú určitý obnos peňazí. Veď napríklad v hoteloch musia hostia s postihnutím platiť za izbu rovnako ako hostia bez postihnutia. A ak si taký hosť privedie so sebou asistenta, logicky sa platba za noc zvyšuje. Prevádzkovateľom sa oplatí prispôsobovať svoj podnik ľuďom s postihnutím, pretože taká investícia sa im de facto vráti, možno aj rýchlejšie, práve vďaka asistentom ľudí s postihnutím,“ poukazuje Adam Burianek na potenciál klientov, ktorí potrebujú k spokojnosti iba jedno - bezbariérovosť.
• Bariéry v myslení ľudí: „Za 25 rokov, čo som na vozíku, je to dnes lepšie, ale ešte stále je čo zdokonaľovať. Nielen bariéry, ale aj myslenie ľudí.

Príklady dobrej praxe a inšpirácie

Zahraničné príklady

• USA, severná Európa, Austrália, Japonsko: Za TOP bezbariérové krajiny považuje napríklad USA, severnú Európu, Austráliu či Japonsko.
• Dubaj: „Mal som možnosť navštíviť Dubaj. Ten bol z pohľadu prístupnosti takmer perfektný.
• Kodaň: Za vzor by som možno dal Kodaň.
• Berlín: Berlín zriadil priamo na svojej web stránke propagujúcej turizmus na území mesta priečinok s informáciami pre handicapovaných návštevníkov. Cieľová skupina ho nájde v hlavnej ponukovej lište spolu s odkazmi na informácie pre ďalších návštevníkov. K berlínskym múzeám, galériám, pamätníkom, divadlám a iným kultúrnym inštitúciám je pripojená informácia o prítomnosti vyhradeného parkovania, plošiny, bezbariérovej toalety, výťahu, šírke chodieb, dverí, uvádza informáciu o možnosti samostatného pohybu návštevníka s postihnutím v inštitúcii, alebo so sprievodnou osobou, prípadne, či je sprievodca k dispozícii.

Slovenské príklady

• Nitra, Pezinok, Liptovský Mikuláš: VozíčkariPutovanie po slovenských mestách môžete začať v najstaršom z nich, v Nitre. Pomôže vám brožúra Nitra bez bariér. Ak máte radi víno, zavítajte do Pezinka - v mestskom informačnom centre vám poskytnú mapu pre vozíčkarov. Pred návštevou Tatier sa s bezbariérovou mapou mesta zastavte v Liptovskom Mikuláši.
• Tatry: V Tatrách nájdete pomerne širokú ponuku značkovaných turistických chodníkov bez bariér. V Západných Tatrách sa núka Tichá dolina v Oraviciach, Bobrovecká dolina, či Roháčska dolina. Vo Vysokých Tatrách sa dostanete až na Popradské pleso (1 494 m n. m.) alebo k Rainerovej chate. V Belianskych Tatrách sa vyberte Javorovou, či Bielovodskou dolinou. Scénická trasa vedie aj prielomom Dunajca v Pieninách. Kompletné informácie ohľadom trás, ubytovania, stravovania a ďalších služieb nájdete v brožúre Tatry bez bariér.
• Bystrianska jaskyňa: Jedinou jaskyňou s bezbariérovým vstupom je Bystrianska jaskyňa na južnom úpätí Nízkych tatier.
• Železnice Slovenskej republiky: Systematické sú v tomto Železnice Slovenskej republiky, ktoré všetky nové stavby a rekonštrukcie vybavujú týmito opatreniami.
• Múzeá: Na Slovensku sú zatiaľ tri múzeá, v ktorých sa nevidiaci môže samostatne pohybovať a absolvovať prehliadku založenú na zvukových informáciách z terminálov, opisoch v Braillovom či plastickom písme, ako i mnohých hmatových vnemov z prístupných modelov objektov, replík a artefaktov. Sú to Archeologická expozícia Slovenského národného múzea v Bratislave, skanzen a hrad v Starej Ľubovni.

Osobné skúsenosti a inšpiratívne príbehy

• Alena Kánová: Ako stolná tenistka má za sebou päť letných paraolympiád, odkiaľ si priniesla štyri medaily a zúčastnila sa aj na zimných paralympijských hrách v disciplíne curling. Alena Kánová patrí k najúspešnejším zdravotne postihnutým športovkyniam. Precestovala kus sveta a ako sama vraví, kvôli práci, športu či návšteve rodičov balí tašky každý týždeň. Pri plánovaní výletov ju limituje iba čas. Alena je dobrodružný typ cestovateľky. Nikdy nespoznávala svet s cestovnou kanceláriou a pobyty pri mori nie sú jej záľubou. Veľkú časť sveta precestovala vďaka športu alebo pracovne.
  • „Väčšinou kúpime vhodné letenky, rezervujeme prvé dva dni v hoteli a ostatné riešime podľa situácie. Veľmi pomáhajú ubytovacie portály, kde si už môžete nájsť bezbariérové ubytovanie,“ rozhovorila sa štyridsaťročná vozičkárka. Pripustila, že najradšej navštevuje Áziu, kde je väčšina ubytovacích kapacít bezbariérová, taxíky sú lacné, dobrá strava a najmä ochotní ľudia. Ale s radosťou si spomína aj na krásne časy spred viac ako dvadsiatich rokov, keď precestovala polovicu USA. Bez mobilu a internetu, len s papierovou mapou a bedekrom a svoje čaro malo aj študentské ubytovanie.
  • Pri cestách Alena Kánová rada navštevuje kamarátov žijúcich v zahraničí. „Pre mňa je väčší zážitok zažiť jeden deň u kamaráta na Sibíri ako vidieť Sochu slobody v New Yorku. Dokážu vám lepšie priblížiť krajinu a ukážu také miesta, ktoré nenájdete v žiadnom bedekri. Keďže vďaka športu mám veľa kamarátov na vozíčku po celom svete, zvyknem ich kontaktovať aby mi poradili miesta, ktoré by boli pre mňa vhodné. Na cesty sa rodáčka z Liptovského Mikuláša vydáva niekedy sama, inokedy s rodinou, na výletoch jej asistujú kamaráti, partner a teraz cestujú spolu s deťmi. Prezrádza, že v živote má šťastie na dobrú rodinu, partnera a kamarátov.
  • Alenu na vozíček pripútali v štrnástich rokoch dôsledky dopravnej nehody. Za ten čas si zvyká na život s bariérami.
• Adam Burianek: Adama Burianeka pripútala na vozíček vrodená choroba, ktorá spôsobila deformitu kostí a kĺbov. Dvadsaťsedemročný mladý muž pracuje ako administrátor webovej stránky Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR. Aj on využíva každú príležitosť, aby spoznával svet. Rád absolvuje jednodňové výlety. Sám na cestách využíva pomoc osobných asistentov.

Iniciatívy a projekty na podporu cestovného ruchu pre telesne postihnutých

• Európsky preukaz osôb so zdravotným postihnutím: Zdravotne postihnutí občania vo všetkých krajinách Európskej únie by mali mať novo k dispozícii jednotný Európsky preukaz osôb so zdravotným postihnutím. Navrhla to v stredu Európska komisia. Systém vzájomného uznávania postavenia osoby so zdravotným postihnutím medzi krajinami Európskej únie v súčasnosti neexistuje. To im často značne komplikuje cestovanie po EÚ. Európska komisia už nový preukaz otestovala v pilotnom projekte v ôsmich krajinách - v Belgicku, na Cypre, v Estónsku, vo Fínsku, v Taliansku, na Malte, v Rumunsku a Slovinsku. O karte a podmienkach pre jej vydávanie budú aj naďalej rozhodovať členské štáty.
• CzechTourism: Agentúra CzechTourism myslí i na zdravotne hendikepovaných turistov a zverejnila 42 tipov bezbariérových výletov vo všetkých krajoch. „Plníme sľub, ktorý sme dali koncom minulého roka. Okrem tipov na neobjavené skvosty Česka sme v spolupráci s krajskými destinačnými spoločnosťami pripravili tipy na výlety pre vozičkárov, nevidiacich a nepočujúcich spoluobčanov,“ informuje riaditeľ uvedenej agentúry Jan Herget.
• Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) a Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (NROZP): Na Slovensku sa v oblasti sociálneho cestovného ruchu viditeľnejšie aktivizujú Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) a Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (NROZP).

Inklúzia a zmena mentality

Slovo inklúzia sa momentálne často skloňuje, ale nie úplne v pravom zmysle. Zamieňa sa s integráciou a to je rozdiel. Integrácia je, keď mám školu, v ktorej sú schody a ja zabezpečím človeka, ktorý bude dieťa na vozíku po nich nosiť. To je integrácia. To dieťa som tam nejakým spôsobom zaradila. Dostane sa tam a môže študovať medzi svojimi spolužiakmi. Inklúzia znamená, že prispôsobíme celé okolité prostredie tak, aby tam mohli študovať všetci spolu a bez pomoci. Čiže mám budovu, mám výťah, dieťa nepotrebuje čakať na niekoho, kto mu pomôže, ale je schopné tam prísť samo. Mám v braillovom písme označené dvere, čiže sa tam dostane aj človek so zrakovým znevýhodnením. Je to taký spôsob zmýšľania, kedy myslíme na všetkých. Aby všetci dokázali to, čo môžu. Samozrejme, vždy tu nejaká pomoc bude, ale ide o to, aby nikto nebol vyčlenený.

„Stále cítim na Slovensku vyčleňovanie - ten je postihnutý, ten nemôže študovať toto, ten nemôže robiť tamto. Keď cestujete trebárs do Británie, tam všetko berú úplne normálne. Čokoľvek sa dá, aj keď ste na vozíku. Možno to by som chcela, aby sa postupne zmenila mentalita, aby takíto ľudia naozaj patrili do spoločnosti a nebolo im bránené niečo robiť, lebo logicky sa to dá,“ hovorí Monika, mentorka a motivátorka trenčianskeho Centra včasnej pomoci.

Budúcnosť cestovného ruchu pre telesne postihnutých

Uvoľňovanie prísnych opatrení proti koronavírusovej pandémii v jednotlivých krajinách postupne smeruje k návratu života a činnosti ľudí do normálnych koľaji. Slovensko a Česko sú na tom zo zdravotného hľadiska čoraz bezpečnejšie a preto otváranie hraníc speje aj k možnému skorému rozvoju cestovného ruchu. Agentúra CzechTourism myslí i na zdravotne hendikepovaných turistov a zverejnila 42 tipov bezbariérových výletov vo všetkých krajoch. Podľa neho je to potenciál pre domáci aj cezhraničný cestovný ruch a Česko môže byť omnoho prístupnejšie pre cestovanie, ako je doteraz.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre cestovný lístok pre seniorov

V každom prípade je to obrovská výzva pre Košice a celý región. V prvom kole je treba pripraviť halu do bezbariérovej podoby nielen v prístupe, ale aj v jej zázemí, ako sú WC, ktoré musia byť prispôsobené pre ŤZP, šatne, sprchy, ale aj hľadisko, kaviareň rovnako ako parkovisko a pod. Toto je veľmi dôležité, ale to jedna časť…Predstavme si, že SPV usporiada v Košiciach v tejto hale, ktorá už bude plne bezbariérová, medzinárodné športové podujatie pre vozíčkárov. A prihlási sa napr. 30 krajín, čo nie je nič mimoriadne… z každej krajiny príde 5 reprezentantov, minimálne, hlavne u kolektívnych športov, plus realizačný a servisný tím. Keď budeme rátať po 10 členoch každej delegácie, tak to máme 300 účastníkov, plus účastníkov zo Slovenska. A teraz vyvstáva ta hlavná otázka, a síce, kde ich ubytujeme? V akom stave je bezbariérovosť košických hotelov a či sú Košice a región na toto pripravení… A to bude tiež jednou z nutností vyriešiť v spolupráci s mestom, krajom a ďalšími inštitúciami.

Prečítajte si tiež: Aspekty sociálneho cestovného ruchu

tags: #cestovny #ruch #telesne #postihnutych #bariery