Podmienky prenájmu športovísk športovým klubom: Komplexný prehľad

Šport má nezastupiteľný význam v spoločnosti a obce na Slovensku často podporujú športové kluby. Avšak, táto podpora si vyžaduje dôkladné zváženie, pretože môže predstavovať neoprávnenú štátnu pomoc. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty a podmienky, ktoré obce musia zohľadniť pri prenájme športovísk športovým klubom, aby sa predišlo porušeniu pravidiel štátnej pomoci.

Úvod do problematiky štátnej pomoci v športe

Šport je dôležitou súčasťou spoločnosti s rozsiahlym dopadom na rôzne oblasti. Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obce majú za úlohu podporovať šport, pretože prispieva k posilňovaniu miestneho a regionálneho povedomia, propagácii a reprezentácii obce. Biela kniha o športe Európskej Komisie z 11. júla zdôrazňuje potrebu verejnej podpory pre rozvoj športu ako determinantu zdravej a ekonomicky rozvinutej spoločnosti.

Technologický pokrok, hoci prináša progres a informatizáciu, často vedie k negatívnym javom ako obezita a ochorenia spôsobené sedavým zamestnaním. Preto je podpora športu dôležitá pre zmiernenie týchto negatívnych dopadov a znižovanie záťaže na sociálny systém. Štátna podpora sa zameriava najmä na profesionálny šport, ktorý má významný hospodársky prínos.

Štátna pomoc: Definícia a základné princípy

Štátnu pomoc možno definovať ako pomoc z verejných zdrojov (vrátane obcí) na podporu podnikania. Poskytovanie verejných financií musí byť založené na jasných kritériách a prísnej kontrole. Jedným z dôsledkov štátnej pomoci je zvýhodnenie príjemcu, preto musí byť proces poskytovania pomoci v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o štátnej pomoci, pred poskytnutím štátnej pomoci ad hoc je poskytovateľ povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či opatrenie spĺňa podmienky pre skupinové výnimky alebo podlieha schváleniu Európskou komisiou. V prípade pochybností je možná konzultácia s Protimonopolným úradom SR.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Diferenciácia amatérskeho a profesionálneho športu

Šport sa delí na amatérsky a profesionálny, čo má významný vplyv na posudzovanie štátnej pomoci. Pravidlá štátnej pomoci sa nevzťahujú na opatrenia pre amatérsky šport. Rozhodujúcim kritériom je, či je príjemca pomoci považovaný za podnik, teda či vykonáva hospodársku činnosť ponúkaním tovarov alebo služieb na trhu.

Profesionálne športové kluby sú považované za podniky bez ohľadu na ich právnu formu. Súťaže medzi klubmi majú hospodársky ráz, ktorý spočíva v predaji vstupeniek, reklamných aktivitách, predaji vysielacích práv, transferoch hráčov a sponzoringu. Podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014, profesionálny šport je zárobková činnosť alebo poskytovanie služby za odmenu.

Test štátnej pomoci pre profesionálne kluby

Ak je príjemcom pomoci profesionálny športový klub (teda podnik), skúma sa päť kritérií v rámci testu štátnej pomoci:

  1. Výhoda plynúca z verejných zdrojov: Akákoľvek výhoda z verejných zdrojov spĺňa túto charakteristiku.
  2. Ekonomické zvýhodnenie: Zvýhodnenie, ktoré by príjemca nezískal za bežných trhových podmienok.
  3. Selektívnosť opatrenia: Opatrenie, ktoré zvýhodňuje len jeden alebo niekoľko podnikov.
  4. Narušenie hospodárskej súťaže: Potenciálne narušenie súťaže, ak opatrenie zlepšuje konkurenčné postavenie príjemcu.
  5. Vplyv na obchod medzi členskými štátmi: Aj potenciálny vplyv na hospodársku činnosť a obchod medzi členskými štátmi postačuje.

Spoločenský cieľ sledovaný príjemcom nemôže vylúčiť existenciu štátnej pomoci. Dôležitá je prítomnosť zahraničných hráčov v klube, ktorá naznačuje účasť na európskom trhu s hráčmi.

Prenájom športovej infraštruktúry a štátna pomoc

Výstavba infraštruktúry s komerčným využitím (napr. prenájom za poplatok) podlieha pravidlám štátnej pomoci. Naopak, verejné financovanie infraštruktúry, ktorá je bezplatne prístupná verejnosti alebo slúži na výchovno-vzdelávacie účely, je mimo rámca týchto pravidiel.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

V prípade zmiešaného využitia infraštruktúry (komerčné aj nekomerčné) je stanovený strop na vedľajšie ekonomické využívanie na maximálne 20 % celkovej ročnej kapacity. Ak by napríklad profesionálny klub využíval infraštruktúru a zároveň by bola prenajímaná na spoločenské akcie, celková kapacita na obe aktivity nesmie presiahnuť 20 %.

Minimálna pomoc (De Minimis)

Ak nie sú splnené podmienky pre štátnu pomoc, je možné postupovať v rámci režimu minimálnej pomoci v súlade s nariadením Komisie EÚ č. 1407/2013. Podľa § 8 ods. 3 zákona o štátnej pomoci, poskytovateľ minimálnej pomoci je povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či opatrenie spĺňa podmienky. Ak strop 200 000,- € pomoci pre športový klub za 3 roky nie je prekročený, môže sa uplatniť tento inštitút.

Skupinové výnimky a notifikačná povinnosť

Opatrenia na podporu športovej infraštruktúry spadajú pod kategóriu skupinových výnimiek, na ktoré sa nevzťahuje notifikačná povinnosť vo vzťahu k Európskej komisii. Podľa oddielu 12 článku 55 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014, pomoc na športové infraštruktúry je v súlade s vnútorným trhom a je oslobodená od notifikačnej povinnosti.

Poskytovateľ pomoci je však povinný notifikovať takéto opatrenie koordinátorovi pomoci, ktorým je Protimonopolný úrad SR.

Potenciálne naplnenie kritérií štátnej pomoci

Pri posudzovaní kritérií štátnej pomoci je potrebné zohľadniť, že aj keď kritériá v súčasnosti nie sú naplnené, môže dôjsť k ich naplneniu v budúcnosti, najmä pri dlhodobej spolupráci. Inštitút štátnej pomoci berie do úvahy potenciálne naplnenie kritérií, najmä pri opatreniach s dlhodobým trvaním. Toto je dôležité najmä pre amatérske kluby s ambíciou postúpiť do profesionálnych súťaží.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Nový Zákon o športe

V súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu nového Zákona o športe. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) ponúkol pomoc pri tvorbe návrhu, ktorý však bol pripravovaný bez priamej participácie športového hnutia. Návrh prináša prísnejšie lehoty a nové povinnosti pre športové organizácie.

Kľúčové zmeny v návrhu zákona:

  • Definície: Nové definície športovej činnosti, súťažného športu, športovca, športového výkonu, školského športu, športového odvetvia kolektívneho športu a aktívneho športovca.
  • Športová organizácia: Definícia sa mení, budú nimi len tie organizácie, na ktoré sa vzťahuje regulácia podľa tohto zákona.
  • Kontrolný orgán: Nahrádza funkciu kontrolóra, má mať najmenej troch členov a zredukované kvalifikačné predpoklady.
  • Riešenie sporov: Menšie zväzy si môžu zriadiť spoločné orgány na riešenie sporov.
  • Národný športový zväz: Nové podmienky pre uznanie, zmeny v povinnostiach (schvaľovanie rozpočtu, zvukové záznamy zo zasadnutí).
  • Konflikt záujmov: Nové spôsoby úpravy konfliktu záujmov.
  • Lehoty: Predĺženie lehoty na zasielanie pozvánok na zasadnutia.
  • Hlasovacie právo: Každý člen národného športového zväzu má mať hlasovacie právo, zástupca športovcov v najvyššom orgáne.
  • Nezávislý pozorovateľ: Ministerstvo školstva môže určiť nezávislého pozorovateľa na voľby aj bez žiadosti člena.
  • SOŠV a SPOV: Vypúšťa sa úprava Slovenského olympijského a športového výboru a Slovenského paralympijského výboru, vypúšťa sa ochrana olympijských symbolík.
  • Športovci: Vypúšťajú sa pojmy vrcholový športovec a talentovaný športovec.
  • Podnikanie: Úprava procesov pri úkonoch súvisiacich s výkonom súťažného športu ako podnikania.
  • Zdravotné prehliadky: Povinné raz ročne len u reprezentantov.
  • Športový odborník: Vypúšťajú sa funkcionár, kontrolór a dopingový komisár z definície.
  • Tréner: Nová definícia trénera, nadobudnuté vzdelanie má neobmedzenú časovú platnosť.
  • Inštruktor športu: Nová definícia inštruktora, upúšťa sa od trojstupňového kvalifikačného systému.
  • Zmluvné vzťahy: Nová úprava zmluvných vzťahov pre oblasť športu.

Daňové aspekty prenájmu športovísk

  • DPH a služby súvisiace so športom: § 33 zákona o DPH upravuje služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou oslobodené od dane, ak vykonávajú činnosť za iným účelom, ako je dosahovanie zisku, alebo ak uplatňujú ceny schválené úradmi.
  • Prestup hráča a DPH: Prestup hráča predstavuje službu prevodu práva, ktorá podlieha dani, ak ide o dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku a ak ide o športový klub, ktorý je platiteľom DPH. Pri fakturácii do iného členského štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a služba nepodlieha dani v tuzemsku.
  • Vstupné na zápasy a DPH: Podľa § 33 zákona o DPH sú od dane oslobodené služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, ak sú dodávané právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v § 30 ods. 2 zákona o DPH a ak sú dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove.

Prevádzkový poriadok športového zariadenia

Prevádzkový poriadok športového zariadenia je záväzný pre všetky osoby zabezpečujúce prevádzku a pre osoby vykonávajúce výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na športovú činnosť.

Pravidlá pre užívateľov:

  • Vstupovať na ihrisko len v čistej športovej obuvi určenej pre umelú trávu.
  • Je zakázané poškodzovať vybavenie športoviska.
  • Majiteľ ani správca nenesie zodpovednosť za zdravie užívateľa.
  • Zakázané je lezenie na konštrukcie športoviska.
  • V prípade nevhodného správania je správca oprávnený vykázať poškodzovateľa z areálu.
  • Prenájom ihriska je možné rezervovať vopred.

tags: #prenajom #sportoviska #sportovym #klubom #podmienky