
Sociálna práca a sociálne poradenstvo zohrávajú kľúčovú úlohu v moderných spoločnostiach, kde sa čoraz viac zdôrazňuje potreba pomoci a podpory pre jednotlivcov, rodiny a komunity v nepriaznivých životných situáciách. Sociálny terapeut, ako špecializovaný odborník v tejto oblasti, je dôležitým článkom v systéme sociálnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na vzdelanie potrebné pre výkon tejto profesie, jej špecifiká v zdravotníctve a etické aspekty.
Pre kvalifikovaný výkon sociálnej práce a sociálneho poradenstva je nevyhnutné adekvátne vzdelanie. Školenie v tejto oblasti je zamerané na získanie vedomostí a osvojenie zručností, ktoré umožnia absolventovi kurzu kvalitnejšie vykonávať základné sociálne poradenstvo v praxi. Vzdelávací kurz je určený pre všetkých pracovníkov, ktorí v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.
Po absolvovaní kurzu získa sociálny poradca a sociálny pracovník ďalšie odborné vedomosti, prehľad a nástroje, ktoré využije vo svojej praxi. Absolvent dokáže:
Úspešným zvládnutím svojej práce si pripraví základ pre Váš ďalší rozvoj a rast. Kurz ponúka nápady, myšlienky z praxe, metódy, okamžite aplikovateľné tipy a techniky, ktoré pomôžu ľahšie a úspešnejšie komunikovať s rozličnými typmi ľudí v rozmanitých situáciách. Účastníci načerpajú sociálne a komunikačné zručnosti, stanú sa asertívnejšími, priebojnejšími, spoznajú prečo ľudia komunikujú a jednajú tak ako jednajú, naučia sa hovoriť nie, či vyvarovať sa manipulačným technikám. Naučia sa tiež správne čítať a interpretovať jazykové vyjadrovanie a reč tela ostatných ľudí a dozvedia sa, čo o nich prezrádza ich vyjadrovanie a reč tela. Pomocou cvičení si zlepšia verbálnu i neverbálnu komunikáciu.
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Tento zákon definuje sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonávanú sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom. Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Prečítajte si tiež: Kto sa môže stať sociálnym pracovníkom v obci?
Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá zahŕňa splnenie kvalifikačných predpokladov a sústavné vzdelávanie v sociálnej práci. Kvalifikačné predpoklady sa líšia v závislosti od pozície:
Sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je kvalifikovaný na poskytovanie komplexnej sociálnej práce. Ich vzdelanie im umožňuje vykonávať širokú škálu činností, vrátane:
Odborné poradenstvo: Poskytovanie odborného poradenstva v oblasti dávok a príspevkov, náhradného výživného, dotácií na stravu a školské potreby, štátnych sociálnych dávok a poradenstvo občanom v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii.
Rozhodovanie v správnom konaní: Získavanie a spracovávanie podkladov na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach, sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií. Vydávanie rozhodnutí v správnom konaní v prvom stupni, overovanie skutočností potrebných na posúdenie nároku na výplatu sociálnych dávok a vykonávanie kontrolnej činnosti hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok.
Spolupráca s inštitúciami: Úzka spolupráca so zahraničnými inštitúciami vo veci rodinných dávok a príspevkov poskytovaných podľa koordinačných nariadení EÚ, so súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a verejnoprávnymi inštitúciami.
Prečítajte si tiež: Pracovné podmienky v Brezne
Kontrolná činnosť: Sledovanie hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok, kontrola náležitostí dokladov nevyhnutných pre ich platnosť v rámci posudzovania štátnych dávok, vykonávanie kontrol poskytovaných služieb, vrátane kontrol priamo v teréne.
Administratívne činnosti: Spracovávanie, resp.
Sociálna práca má svoje špecifické postavenie aj v zdravotníctve, kde sa zameriava na poskytovanie opory, podpory, sprevádzania a pomoci pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkryjú latentné problémy, ako je napr. týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole a drogách atď.
Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Pomoc sociálneho pracovníka máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.). Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme však nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Napríklad na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod.
Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Potrebné je vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa, v odbore sociálna práca a praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.
Prečítajte si tiež: Sociálny pedagóg - kvalifikačné predpoklady
Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie.
Zmyslom profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.
Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. Je potrebné mať vedomosti z:
Práca sociálnych pracovníkov je náročná, veľmi zaujímavá, ale nie vždy docenená. Od pracovníka sa vyžaduje zodpovedný a ľudský prístup, osobné nasadenie, flexibilitu a v určitom zmysle i oddanosť svojmu povolaniu. Úspechy v tejto oblasti často nie sú viditeľné ihneď, predchádza im dlhodobá, mravčia práca sociálnych pracovníkov.
Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.
Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií. Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.
Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.
Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:
Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy sú:
Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Je dôležité, aby klient/pacient porozumel poslaniu sociálneho pracovníka a získal si jeho dôveru.
Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu, ktorá zahŕňa kľúčové informácie o sociálnom probléme, rodinnom pozadí, telesnom stave, emocionálnych prejavoch, zamestnaní, bývaní a sociálnej opore klienta.
V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov a berie do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov.
Podľa Schavela, Čiseckého (2005) poznáme dva druhy intervencií:
Bežná intervencia: Určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
Krízová intervencia: Určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.
Na záver sa vykoná kontrola účinnosti použitých metód SP, bilancovanie a prípadné odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.
Sociálna práca v zdravotníctve má široký záber a prispieva k humanizácii zdravotníckeho zariadenia. Sociálny pracovník pomáha pacientovi zorientovať sa v životnej situácii, v nemocničnom prostredí, vyhľadáva a poskytuje informácie, ktoré pacient potrebuje, a motivuje pacientov k tomu, aby sa stali spoluzodpovednými za riešenie svojej životnej situácie.
Sociálny pracovník musí spĺňať aj osobnostné predpoklady. Medzi základné princípy etiky sociálneho pracovníka patria:
Sociálny terapeut zvyčajne začína ako sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore sociálna práca. Následne získava ďalšie vzdelanie a výcvik v oblasti psychoterapie, aby sa mohol špecializovať na sociálnu terapiu. Toto ďalšie vzdelanie môže zahŕňať:
Špecializačné vzdelávacie programy: Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
Psychoterapeutický výcvik: Absolvovanie komplexného psychoterapeutického výcviku v uznávanom terapeutickom smere (napr. kognitívno-behaviorálna terapia, psychodynamická terapia, systemická terapia).
Supervízia: Pravidelná supervízia s skúseným psychoterapeutom, aby sa zabezpečila kvalita poskytovanej terapie a etické štandardy.
tags: #kvalifikačné #predpoklady #sociálny #terapeut