
Tento článok sa zaoberá pojmom prevádzaná nehnuteľnosť, jeho prekladom a definíciou v kontexte slovenského práva, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a ich dopady na prax.
Právna komparatistika, alebo porovnávacia právna veda, je relatívne mladý odbor. Subjektívna tvorivosť vedcov prispela k jej uznaniu ako samostatnej právnej disciplíny. Je charakterizovaná porovnávacou metódou, ktorá sa zameriava na systematické usporiadanie rôznych právnych systémov.
Cieľom je vysvetlenie a zhodnotenie zhody a rozdielu medzi porovnávanými objektmi. Zohľadňuje historický vývoj, národné tradície a spoločenské procesy. Právna komparatistika rieši metodologické problémy spojené so štúdiom cudzieho práva.
Pri pohľade do minulosti je potrebné rozlišovať dve línie:
Zárodky porovnávacích rozborov nájdeme už v antike, najmä v dielach Platóna, Aristotela a Theophrastosa. Rímski právnici porovnávali rímske právo s helénskym. V stredoveku sa porovnávalo rímske, germánske a kanonické právo. V novoveku sa porovnávacie metódy využívali na legitimizáciu prirodzenoprávnej teórie.
Prečítajte si tiež: Správa cudzieho majetku a povinnosti
Začiatkom 19. storočia sa objavili snahy o kodifikáciu práva, ako napríklad francúzsky Code Civil a rakúsky Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch. Tvorcovia týchto kódexov využívali aj cudzie právne predpisy. Adam František Kollár patril medzi najvzdelanejších učencov svojej doby.
Vznik porovnávacej právnej vedy sa datuje do 19. a 20. storočia. Vedecký a praktický záujem o porovnávanie rástol vďaka rozvoju vedy a techniky. Potreba prekročiť národné obmedzenia práva viedla k zakladaniu katedier a ústavov porovnávacej právnej vedy.
Vývoj komparatistiky možno rozdeliť do niekoľkých etáp:
Pojem "prevádzaná nehnuteľnosť" sa v slovenskom právnom poriadku používa v kontexte rôznych právnych predpisov, najmä v oblasti občianskeho práva, obchodného práva a katastrálneho práva. Všeobecne možno povedať, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prevodu vlastníckeho práva z jednej osoby na druhú. Tento prevod sa môže uskutočniť na základe rôznych právnych titulov, ako sú kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, rozhodnutie súdu alebo iný právny úkon.
Pre správne pochopenie pojmu "prevádzaná nehnuteľnosť" je potrebné definovať, čo sa rozumie pod pojmom nehnuteľnosť. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosti pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Do tejto kategórie patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Užívanie nehnuteľnosti manželkou: Prehľad
Prevod nehnuteľností je upravený viacerými právnymi predpismi, medzi ktoré patria najmä:
Obce majú v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia (VZN) vo veciach, ktoré súvisia s ich samosprávnou pôsobnosťou. Tieto VZN môžu mať vplyv aj na prevod nehnuteľností v danom katastrálnom území.
Je dôležité, aby si osoby, ktoré plánujú prevod nehnuteľnosti, overili, či pre danú nehnuteľnosť neplatia nejaké obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z VZN obce. Tieto informácie je možné získať na obecnom úrade alebo na webovej stránke obce.
Obce môžu meniť a dopĺňať územné plány prostredníctvom zmien a doplnkov. Tieto zmeny a doplnky majú záväznú a smernú časť. Záväzná časť je definovaná vo Všeobecne záväznom nariadení obce. Záväzné časti zmien a doplnkov územného plánu obce Nesluša sú definované vo VZN č. 4/2022 a VZN č. 4/2023.
Pri realizácii stavebných činností je potrebné osloviť Krajský pamiatkový úrad Žilina a rešpektovať zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. V prípade nálezu archeologických nálezov je potrebné postupovať podľa § 40 ods. 2 - 3 pamiatkového zákona v spojitosti s § 127, ods. 1) a 2) zákona č. 50/1976 Zb.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre vlastníkov
V súvislosti so sanovaním dvoch pravdepodobných environmentálnych záťaží sa musí postupovať podľa zákona č. 409/2011 Z.z. v platnom znení a súvisiacich predpisov.
Katastrálne územie obce Nesluša spadá do nízkeho až stredného radónového rizika. Vhodnosť a podmienky stavebného využitia územia s výskytom stredného radónového rizika je potrebné posúdiť podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky č.
V zmysle zákona NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách, v znení neskorších predpisov a STN 752102 „Úpravy riek a potokov" je potrebné dodržať ochranné pásmo vodného toku Neslušanka a jej prítokov, vodného toku Súľkov a Rudinský potok, min. 4,0 m pri šírke koryta do 10,0 m, min. 6,0 m pri šírke koryta v rozmedzí 10,0 - 50,0 m od brehovej čiary.
Trasy kanalizačných potrubí je potrebné akceptovať a dodržiavať pásmo ochrany kanalizácie v zmysle Zákona č. 442/2002 Z. z. O verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách § 19 odst. 2 vymedzuje sa pásmo ochrany VK v šírke 1,5 m (do DN 500 mm) a v š. 2,5 m (nad DN 500 mm) od pôdorysného bočného okraja kanalizačného potrubia na obidve strany.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 5 a 6 a ustanovenia § 80 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zriaďovať stavby v ochrannom pásme a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia a vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno len po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete a za podmienok ním určených.
Katastrálne územie obce Nesluša sa nachádza v ochranných pásmach Letiska Žilina, určených rozhodnutím Dopravného úradu č. kritickým ochranným pásmom proti laserovému žiareniu. V tomto ochrannom pásme sa zakazuje najmä umiestňovať, prevádzkovať a používať laserové zariadenie, ktorého úroveň vyžarovania je vyššia ako 5uW/cm2, ak by takéto zariadenie mohlo spôsobiť doznievanie zrakového vnemu alebo oslepenie prudkým jasom pilota a mohla byľ ohrozená bezpečnosť leteckej prevádzky.
V lokalitách, kde sa navrhuje funkčné využitie bývanie, je potrebné dodržať ochranné pásmo lesa definované v § 10 zákona o lesoch č.326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, aby minimálna odstupová vzdialenosť navrhovaných rodinných domov v rámci lokality bola od hranice lesných pozemkov min.
Elektronická forma doručovania daňových dokladov je možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca. Daňový doklad doručený elektronicky nemožno dodatočne meniť ani upravovať a musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa.
Nárok na NČZDM z dôvodu starostlivosti o vyživované maloleté dieťa vzniká v tom prípade, ak sa manželka počas zdaňovacieho obdobia starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Rozhodujúce je, či sa daňovník staral o maloleté dieťa, ktoré je definované v zákone o rodičovskom príspevku, t.j. či sa staral o dieťa do 3 rokov veku, resp. do 6 rokov veku.
S účinnosťou od 1.1.2025 bola prijatá novela č. 290/2024 Z. z. zákona o rodičovskom príspevku, ktorá upravila definíciu dieťaťa v § 3 ods. 2 písm. d), kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy.
Podľa § 3b ods. 2 školského zákona: "Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole je od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku".
Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k.
Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek. Medzi tieto výnimky patria:
Materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, daňový bonus na zaplatené úroky, príspevok na rekreáciu a pod. sa započítavajú do vlastného príjmu manželky (manžela).
Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025).
Zamestnávateľ je povinný vystaviť "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, z preddavkov na daň, z daňového bonusu na vyživované deti a zo sumy vyplatenej zamestnancovi podľa § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov" do:
Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30. apríla 2026.
Súčasťou platu zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí vo verejnej správe od hodinovej sadzby funkčného platu zamestnanca, ale aj od sumy platnej minimálnej mzdy - príplatok sa určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.
Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €. Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac kalendárneho roka 2025. Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok.
V roku 2025 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 4 036,79 € vrátane (cca. Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.
Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4 pásmach:
Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.
Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni.
V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.
Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovne údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10. januára 2026.
Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z prí.
tags: #prevadzana #nehnutelnost #preklad #definicia