Prevzatie dôchodku po smrti: Podmienky a prehľad dávok

Dôchodkový systém Slovenskej republiky poskytuje rôzne druhy dávok, ktoré majú zabezpečiť príjem občanom v rôznych životných situáciách. Medzi tieto dávky patria starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, dávka v nezamestnanosti, garančné poistenie a úrazové dávky. Každá z týchto dávok má svoje špecifické podmienky nároku, výšku a spôsob vyplácania. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok nároku na jednotlivé dávky, s dôrazom na prevzatie dôchodku po smrti a ďalšie dôležité aspekty.

Starobný dôchodok

Nárok na starobný dôchodok má osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek a získala najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov a 6 mesiacov. Predĺženie dôchodkového veku sa nevzťahuje na poistencov, ktorým súčasná právna úprava umožnila zachovať znížený dôchodkový vek (poistenci, ktorí pracovali potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, I. a/alebo II. kategórii funkcií, a ženy v závislosti od počtu vychovaných detí).

Predčasný starobný dôchodok

Na predčasný starobný dôchodok má nárok osoba, ktorá odpracovala najmenej 15 rokov, chýbajú jej najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a výška jej predčasnej penzie je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú osobu. Ku dňu spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok nemôže byť žiadateľ povinne dôchodkovo poistený, t. j. nemôže byť zamestnaný, nemôže vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a ani vykonávať pracovnú činnosť v niektorom pracovnoprávnom vzťahu mimo pracovného pomeru.

Minimálny dôchodok

Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Podmienky nároku splní poberateľ dôchodku vtedy, ak získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, výška dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku a požiadal o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok (napríklad poberateľka starobného dôchodku - vdova musí požiadať aj o priznanie vdovského dôchodku).

Invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok je možné priznať človeku, ktorý je invalidný, odpracoval potrebný počet rokov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dedení dôchodku

Vdovský a vdovecký dôchodok

Vdova alebo vdovec má nárok na vdovský/vdovecký dôchodok po zomrelom manželovi/manželke, ktorý/á ku dňu smrti poberal/a starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok alebo ku dňu smrti splnil/a podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal/a počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo zomrel/a v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jeho výška je 60 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Nárok na jeho výplatu trvá jeden rok od smrti manžela/ky. Po uplynutí jedného roka zaniká iba nárok na výplatu, samotný nárok na dôchodok však trvá aj naďalej.

Sirotský dôchodok

Ak nezaopatrenému dieťaťu - sirote zomrú obaja rodičia, môže mu vzniknúť nárok na dva sirotské dôchodky. Teda jeden sirotský dôchodok po matke a jeden sirotský dôchodok po otcovi. Každý sirotský dôchodok predstavuje 40 % zo sumy starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa. To znamená, že obidva sirotské dôchodky sa vyplácajú v plnej sume. Nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia veku 26 rokov vtedy, ak sa sústavne pripravuje na povolanie; pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže pracovať; pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné pracovať.

Materské

Materské dostane matka z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Nárok na dávku má zamestnankyňa, živnostníčka, dobrovoľne nemocensky poistená žena či taká, ktorej vznikol nárok na materské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote. Výška dávky je 75 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 1. januára môžu materské poberať obaja rodičia súčasne na dve rôzne deti. Podmienky nároku na materské sú pri oboch deťoch rovnaké: aj otec dieťaťa musí byť nemocensky poistený alebo mu ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti môže trvať sedemdňová ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Rovnako musí byť splnená aj podmienka trvania jeho nemocenského poistenia 270 dní v priebehu dvoch rokov pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Prevzatie dieťaťa do starostlivosti je určené dňom, keď otec spíše s matkou dieťaťa dohodu o tom, že dieťa preberá do starostlivosti. Otec dieťaťa si môže uplatniť nárok na materské najskôr šesť týždňov po pôrode a najneskôr do tretieho roku veku dieťaťa. Aj po zmene zákona naďalej platí, že matka dieťaťa nemôže poberať rodičovský príspevok z úradu práce v čase nároku na materské otca dieťaťa, aj keď ide o dve rôzne deti.

Ošetrovné

Ošetrovné je nemocenská dávka, ktorú poisťovňa vypláca z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča alebo rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku. Ak poistenec žiada o túto dávku, musí splniť podmienku osobnej a celodennej potreby ošetrovania alebo osobnej a celodennej potreby starostlivosti o dieťa.

Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože prácu, ktorú predtým robila, nemôžu robiť tehotné ženy. Nárok si žena uplatňuje predložením žiadosti potvrdenej lekárom a zamestnávateľom, pričom podmienkou nároku je preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva, trvanie nemocenského poistenia, príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

Prečítajte si tiež: Tlačivo splnomocnenia na preberanie dôchodku

Dávka v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti máte, ak ste v evidencii nezamestnaných a spĺňate podmienky nároku. Žiadosť treba podať v pobočne Sociálnej poisťovne, pričom sa za ňu považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie nezamestnaných vydané úradom práce, pričom jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu a vypláca sa za počet dní v mesiaci. Na rozdiel od iných dávok, ktoré sa menia k 1. januáru, maximálna výška dávky v nezamestnanosti sa mení vždy k 1. júlu. Najbližšie sa teda zmení k 1. júlu 2019. Od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 je maximálna suma mesačnej dávky v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 31 dní - 972,30 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní - 941 eur. Aj dávka v nezamestnanosti sa vypláca vždy len jedna. Ak mal napr. poistenec súčasne viacerých zamestnávateľov, obdobie poistenia v nezamestnanosti sa pre splnenie podmienok nároku na dávku započíta len raz, pri výpočte dávky sa však berie do úvahy súčet hrubých zárobkov dosiahnutých u všetkých zamestnávateľov.

Garančné poistenie

Garančné poistenie chráni zamestnancov pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa, aby mohol uspokojiť ich nároky na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (netýka sa živnostníkov, dohodárov však áno). Podobne je to s termínmi aj pri dávke garančného poistenia. Maximálna výška tejto dávky závisí od dňa vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a toto maximum sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

Úrazové dávky

Medzi úrazové dávky patria úrazová renta a pozostalostná úrazová renta, pracovná rehabilitácia, rehabilitačné, náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojených s liečením. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou, ktorá má človeku zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti pracovať. Pozostalostná úrazová renta je tiež pravidelnou dávkou a pomáha zabezpečiť tých, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Rehabilitačné sa poskytuje za kalendárne dni trvania pracovnej rehabilitácie. Pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Hodnota bodu pre účely určenia sumy úrazových dávok je pre rok 2019 stanovená na 20,26 eura. Náhrada nákladov spojených s liečením sa poskytuje podľa predložených dokladov v sume, ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením.

Súbeh dávok

Poistenci, ktorí pracujú, resp. pracovali u viacerých zamestnávateľov, teda majú viacero nemocenských poistení, z ktorých si chcú uplatniť nemocenskú dávku, žiadajú o dávku z každého poistenia osobitne. Podajú teda viacero žiadostí, dávku však vždy dostanú vyplatenú len jednu. Ak má poistenec viacero poistení (napr. dva pracovné pomery alebo pracovný pomer a povinné poistenie SZČO), Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa potom určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu v rozhodujúcom období. Ale následne vypláca len jednu dávku.

Daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku presiahli stanovenú sumu. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok je stanovená do určitého dátumu. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote, sa táto lehota predlžuje najviac o tri kalendárne mesiace na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil podnikateľskú činnosť, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok sa použije tlačivo typu B, ktorého vzor ustanoví MF SR vydaným opatrením.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca ZŤP

Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane

Do základu dane sa nezahŕňajú určité príjmy, ako napríklad:

• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
• vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva
• podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti
• podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku
• prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov
• dar poskytnutý v súvislosti s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov
• z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári
• príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a)
• príjmy z prevodu nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) a príjmy z predaja hnuteľnej veci podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur
• príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia
• plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce
• plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku
• prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy
• stratu zdaniteľného príjmu
• škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka
• štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia
• plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu
• jednorazový príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu
• podpora v čase skrátenej práce vyplatená zamestnávateľovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z.
• nepeňažné plnenia nadobudnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods.
• výnosy zo štátnych dlhopisov pre občanov a príjem z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov pre občanov a príjmov z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú alebo boli obchodným majetkom daňovníka
• plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce prijaté v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6
• prijaté náhrady škôd
• podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia prijaté ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6

Aktívne a pasívne príjmy

Zaradenie príjmov daňovníka dosiahnutých v zdaňovacom období podľa jednotlivých druhov príjmov má vplyv na ich delenie na tzv. aktívne a pasívne príjmy. Medzi tzv. aktívne príjmy daňovník zaradí: príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Medzi tzv. pasívne príjmy daňovník zaradí: príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ale aj príjmy z prenájmu nehnuteľností.

Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Medzi príjmy z podnikania patria príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, zo živnosti a z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov. Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov a príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu. Medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu daňovník zaradí príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.

Výdavky pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Daňovník s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti si pri výpočte základu dane môže uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Môže si uplatniť tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov.

Skutočné výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, postupuje podľa § 2 písm. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných) výdavkov daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. Ak daňovník pri príjmoch z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 alebo pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 alebo pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 uplatňuje preukázateľné výdavky, je povinný viesť evidenciu.

Daňová evidencia

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. Ak daňovník uplatňuje skutočné daňové výdavky ako položku znižujúcu základ dane, musia byť splnené nasledovné podmienky: výdavok musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

tags: #prevzatie #dochodku #po #smrti #podmienky