Čo znamená "pri pokusoch o dieťa PN" a ako to ovplyvňuje vaše šance na otehotnenie?

Hľadanie cesty k rodičovstvu je pre mnohé páry radostná, no niekedy aj náročná cesta. Jednou z otázok, ktorá môže vyvstať, je, čo znamená skratka "PN" v kontexte snahy o dieťa. Hoci sa môže zdať, že ide o lekársku skratku, v skutočnosti ide o tému, ktorá sa týka emočnej pohody a psychického zdravia počas tohto obdobia.

Dotyk a jeho význam pre psychickú pohodu

Nedostatok dotykov sa môže premietnuť do psychickej nepohody a pocitu osamelosti. Objatia pomáhajú imunitnej sústave tela, zmierňujú stres, privolávajú spánok a navodzujú pocit psychologického bezpečia. Každý z nás má potrebu blízkosti nastavenú podľa svojich osobných hraníc. Faktom však je, že dotyky potrebujeme všetci. V praxi sa mi nepretržite potvrdzuje, že dotyk je dôležitejší, než si ľudia myslia. Tak k sebe, ako aj k ostatným. Keď sa ho naučíme postupne a prirodzene dávať i prijímať, cítime sa šťastnejší. Pevné, úprimné objatia sú zaručený spôsob, ktorý nielen nám, ale aj objímaným navodí pozitívne pocity, a zároveň to posilňuje vzťah ako taký. Jemný dotyk, pohladenie a maznanie spôsobujú vylučovanie už spomínaných hormónov. Vyjadrujeme nimi náš emocionálny postoj voči druhým. Časť neverbálnej komunikácie sa odohráva vo fyzickej intimite a skúma ju haptika, ktorá popisuje, ako sa dorozumievame prostredníctvom dotykov. Naša koža je veľmi citlivá aj na jemný impulz, ktorý mozog okamžite registruje a posiela nám výsledok v podobe určitého pocitu. Vďaka dotykom zisťujeme, aký postoj k nám druhí majú a ako sa vzťahujeme my k nim. Práve tieto neverbálne signály fungujú často omnoho spoľahlivejšie než samotné slová. Prezradí nás práve telo, keď niečo iné hovoríme a niečo iné cítime. Ľudský dotyk má teda ďalekosiahly fyzický a emocionálny prínos. Je dôležitý pre všetky vekové kategórie od detí až po starých ľudí. Ak má dieťa od malička dostatok dotykov a maznania, je jeho mentálny a motorický vývoj podľa prieskumov neporovnateľne rýchlejší ako u detí, ktorým sa dotyku toľko nedostáva. Ako dospievame a starneme, dotýkame sa čím ďalej menej. Ženy sa všeobecne radi dotýkajú a vedia o tejto svojej potrebe hovoriť a aktívnejšie hľadajú spôsob, ako si ju naplniť. Zvyčajne povedia, že im chýba neha, blízkosť, pritúlenie. U mužov to funguje trochu inak. Skôr než objatím poctia priateľa buchnátom do chrbta alebo potľapkaním po pleci. Najlepšími učiteľmi sú malé deti a domáci miláčikovia, ktorí pohladenie a maznanie často vyžadujú, a zároveň ho dokážu úprimne a príjemne opätovať.

Keď nemáte domáceho maznáčika, pomáhajú rôzne typy masáží. Pomôcť si viete aj samoobjatiami. Vyskúšajte si to: zložte ruky okolo tela a umiestnite ich tak, aby ste sa cítili prirodzene a pohodlne. Predstavte si, aký typ objatia si chcete dopriať: silné, intenzívne, jemnejšie alebo upokojujúce. Podľa toho smerujte ruky pri objímaní svojich ramien alebo prechádzaní po chrbte, šiji, hlave… Skúmajte, čo vám je príjemné a doprajte si takú dávku vlastných dotykov, hladkania, potľapkávania… aká sa vám žiada. Ak chceme prežiť, potrebujeme štyri objatia denne. Ak sa chceme šetriť, potrebujeme osem objatí denne.

Rozhodovanie a emócie

Náš mozog si vyvinul inteligentný spôsob na riadenie energie potrebnej na rozhodovanie. Súvisí to aj s tým, že hoci mozog tvorí asi len dve percentá telesnej hmotnosti človeka, využíva približne dvadsať percent všetkej energie, ktorú telo vyprodukuje. Je to pohon orgánov na všetky štyri kolesá ako veľké terénne auto. To znamená, že rozhodovanie a analyzovanie každého aspektu života je tvrdá drina a mozog robí všetko, čo môže, aby sa vyhol námahe. Neznamená to, že mozog je lenivý. Ide len o rozloženie síl. Kam bude smerovať vaša pozornosť a priority, tam pôjde aj on.

1. Emócie nám pomáhajú rozhodovať sa v neprehľadných situáciách a v momentoch, keď musíme vyberať z množstva informácií a na dôkladnú analýzu skrátka nie je čas. Racio nám zase poslúži pri jednoduchších rýchlych rozhodnutiach. Spoľahlivá metóda pri zložitých dilemách je získať všetky informácie, zveriť ich podvedomiu a nechať ho istý čas nezávisle pracovať. Na niektoré rozhodnutia sa potom stačí vyspať. Správne sú tie rozhodnutia, pri ktorých zachováme chladnú hlavu. Keď je človek v moci pokušenia, pod vplyvom silných emócií alebo nátlaku, ktorý hlavu rozžeraví, idú všetky jeho najlepšie zámery bokom. Pozor na unavený mozog, lebo má sklon robiť veci, ktoré vyžadujú menší výber a nesú so sebou menšie riziko. To znamená, že prepracovaný, vyčerpaný mozog nedokáže zvoliť správne.
2. Dôvodom, prečo sa niektorí ľudia nedokážu rozhodnúť, môže byť nedostatok sebadôvery. Človek sa bojí zlyhania a neúspechu a to mu bráni trúfnuť si a odvážiť sa. Veľkú rolu zohráva aj strach zo zmeny. Sme tvorovia zvyku a akákoľvek zmena, hoci pozitívna a očakávaná, je pre nás záťažou. Radšej teda zostávame v známom trápení, než by sme sa odhodlali k skoku do neznámych vôd, tobôž keď sme konzervatívne typy a nemáme radi vybočovanie zo zabehnutých koľají. Zneistenie spôsobujú aj pochybnosti o správnosti vnútorného hlasu. Nie sme naučení pripísať význam vlastným pocitom a tušeniam. Evolučne to však máme zakotvené, čo v nás často vyvoláva zmätok. Pri sprevádzaní klientov zažívam „vnútorného záškodníka“. Tak zjednodušene volám obavy, ktoré bojkotujú rozhodovanie. Úzko spolupracujú s vnútorným kritickým hlasom a udržiavajú status quo. Tam sa naša predstavivosť rozbehne a vyrobí zo päť katastrofických scenárov.
3. Efektívne rozhodovanie treba začať presným určením podstaty problému, ktorý sa usilujete vyriešiť. Dilemu, krízu alebo problém sformulujte do podoby otázky. Mám odísť z práce? Mám sa presťahovať? Mám zotrvať v momentálnom vzťahu alebo ho ukončiť? Vytvorenie správnej otázky pomáha, pretože veľa zložitých problémov je popretkávaných vedľajšími a vnútornými rozptýleniami a odbočkami. Potom je to proces postupného skúmania, ktorý sa začína zabezpečením všetkých informácií, ktoré sa problému týkajú. Netreba to však prehnať, stačí dostatočné množstvo, aby ste mali celkový obraz. Keď máte pocit, že už máte aký-taký obraz, ale stále vás to vháňa do ďalšieho zisťovania, bude to pravdepodobne iba tendencia odložiť rozhodnutie. Do hry vstupuje správny úsudok, zdravý rozum a kritické myslenie vedúce k analýze.
4. Nejde o presný čas, počet dní či mesiacov. Prvá desiatka označuje „práve teraz“, teda o minútu, hodinu alebo o týždeň. Druhá desiatka predstavuje čas v blízkej budúcnosti, keď sa začne prejavovať počiatočná reakcia na vaše rozhodnutie a dôsledky možno reálne predpokladať. Tretia desiatka reprezentuje vzdialenú budúcnosť, ktorú si možno predstavujete len hmlisto, ale má význam skúmať ju bližšie. Potom nasleduje zváženie a prehodnotenie svojich možností. Pre získanie odstupu a nadhľadu je dobré spísať si jednotlivé položky.
5. 6. To, za kým si chodíme po radu, nám môže našepkať, že sme sa už rozhodli bez toho, aby sme si to uvedomili. Inklinujeme totiž k tomu, že si pýtame radu vždy od človeka, ktorého poznáme, a môžeme predpokladať, ako nám odpovie. Vnútorne očakávame, čo nám povie. Neprichádzame sa teda poradiť, ale potvrdiť si svoje rozhodnutie. Blízki nami môžu manipulovať najľahšie, lebo s nimi máme citové puto. Keď sa nám to neosvedčilo, treba zvážiť, či sa chceme riadiť ich videním nášho života a smerovania.
6. Intuícia je okamžitý, nevedomý, asociatívny proces, čosi ako mentálne puzzle. Mozog pozoruje určitý jav, zbiera o ňom informácie, potom ich porovná s už existujúcimi spomienkami, znalosťami a skúsenosťami. Keď nové informácie priradí k tomu, čo už vieme, inštinktívne si uvedomíme, čo sme spozorovali. Rozdiel medzi bežnými myšlienkami a intuíciou je v kvalite získanej informácie. Myšlienky sú nepretržite v pohybe a menia sa, ale intuícia je trvalý pocit, je to akési vnútorné poznanie. Intuíciu sprevádza spontánnosť a prirodzenosť aj telesné vnemy a „nevysvetliteľné“ veci. Neraz vysiela iný signál, než by sme očakávali. Keď sa intuíciou riadime, je to skvelé navigačné zariadenie, ktoré nám uľahčuje rozhodovanie a chráni nás pred citovým nepohodlím.
7. Mali by sme byť opatrní, lebo predpoklady, dohady a domnienky sa môžu ukázať ako pasca. Keď človek prichádza do kontaktu s neúplnými informáciami, má tendenciu vysvetľovať si ich, ako chce alebo predpokladá. Takáto potvrdzujúca zaujatosť robí ľudí príliš sebaistými bez toho, aby sa ich rozhodovanie zakladalo na reálnych faktoch.
8. V takých prípadoch si ľudia často pomyslia - keď to neurobím, sklamem ľudí. Boja sa, že sa budú cítiť vinní, pretože sklamali očakávania druhých. Existuje rozdiel medzi tým, keď pre druhých niečo robíme, aby sme sa vyhli vine, a tým, keď to robíme s jasným vedomím vlastnej hodnoty. Najlepšou ochranou pred zneužívaním a využívaním inými je zdravá sebaúcta, ktorá je v strehu a nedá sa zmanipulovať myšlienkou, že musí dávať, stále dávať, aby získala lásku. Sebaúcta nestojí na tom, aby získavala hodnotu neustálym odovzdávaním niečoho. Sebaúcta pracuje s vedomím vlastnej hodnoty aj tým, že sa riadi týmto princípom: Tvoje potreby a pocity sú dôležité. Moje potreby a pocity sú dôležité. Obaja si zaslúžime, aby sa s nami zaobchádzalo dôstojne a s úctou. Sebaúcta sa vzťahuje na naše vnútorné nastavenie. Vypovedá o tom, akí sme.
9. Často sa stane, že sa nevieme rozhodnúť, čo skutočne chceme. Vtedy pomáha identifikácia toho, čo nechceme. Odstraňovaním nevhodných možností sa postupne dopracujeme k výsledku. Zmyslom je zbaviť sa tých možností, ktoré nie sú v súlade s tým, kto ste alebo kým chcete byť. 1. 2. 3. Porovnajte výsledky a zamyslite sa nad tým, aké sú vaše priority, čo potrebujete a čo chcete. Pomáhajú aj techniky na stíšenie a meditáciu, vďaka ktorým sa väčšmi „napojíte“ na seba a uvedomíte si, čo pre seba potrebujete. Nasledovať naplnenie potrieb je zmysel rozhodovania.

Kompromisy vo vzťahu

Dokonalo zvládnuť každú debatu je možné iba v romantickom filme. V skutočnosti sú niektoré témy ťažké, zraňujúce a nátlakové. Závisí od nás, či do napätej situácie prilejeme olej hnevu, alebo ju upokojíme; či hádku naštartujeme alebo ju odvrátime. Najuniverzálnejšia odpoveď, ktorá dokáže situáciu zachrániť je, keď sa opriete o láskavosť. Potrebujete ju aj voči sebe, aby ste si nevyčítali, keď toho bude na vás priveľa a stiahnete sa z debaty. Univerzálne dobré odpovede na otázky, ktoré by odvrátili nerešpektujúce „vypočúvanie“ a citové vydieranie, neexistujú. Každého zasiahnu na jeho slabom mieste a podľa povahy, osobnosti a skúseností si každý potrebuje pripraviť odpoveď, s ktorou bude stotožnený. Tá príprava je kľúčová. Chce to skúšať rôzne prístupy a nájsť si taký, ktorý človeku „sadne“. Dá sa byť empatickí, asertívni, diplomatickí, vyjednávajúci, aj humorní glosátori, ktorí majú na každú výčitku ráznu odpoveď. Alebo z každého niečo. Podstatné je postaviť sa za seba a nedať sa tlačiť do kúta výčitkami a obviňovaním. Je namieste povedať dôrazné „nie“, keď človek necíti rešpekt a úctu voči tomu, ako to chce mať on sám. Využívajte empatiu: „Chápem, že je to pre vás dôležité. Oprite sa o asertivitu: „Je pre mňa ťažké povedať to, pretože sa vás v žiadnom prípade nechcem dotknúť. Použite úprimnosť a diplomaciu. Jednoducho začnite hovoriť bez toho, že by ste chceli ublížiť. „Chcela by som vám to teraz povedať bez okolkov. Prosím vás, proste ma počúvajte.“ Tým signalizujete ľuďom, že spustíte reč a potrebujete iba ich pozornosť. Zahryznite si do jazyka a majte zľutovanie. Zhlboka sa nadýchnite a povedzte: „Viem, neviete sa dočkať. Chápem vás. Pomôžte si zlatou vetou: „Môže vám to tak pripadať.“ Alebo: „Môžete mať taký názor.“ „Viem, že sa nezhodneme, lebo máme na vec rozdielny názor“. Dovoľte si ústup pri deštruktívnej debate a prerušte ju tým, že opustíte miestnosť so slovami, že za tohto stavu nemá cenu pokračovať a vrátite sa k tomu, keď obe strany vychladnú. Postrážte si svoju dôstojnosť. Nie ste povinní od nikoho inkasovať urážky, takže ich jednoducho ignorujte, ako keby nepatrili vám. Nedajte sa strhnúť k prudkým reakciám. Keď už máte o niekom podozrenie, že je manipulátor, pozorujte jeho pokusy vytočiť vás a reagujte milotou. Nepridajte sa k niektorým komentárom. Buďte veľkorysí a niečo len tak „pustite“ a uberte plyn zo snahy dokazovať, kto má pravdu. O nutnosti kompromisu hovoríme v situáciách, kedy sa naše predstavy či potreby dostávajú do konfliktu s predstavami alebo potrebami druhého človeka. Robenie kompromisov je prirodzenou súčasťou spolužitia a snahy o dosiahnutie rovnováhy. Príspevok Kompromisy vo vzťahu - áno či nie? O nutnosti kompromisu hovoríme v situáciách, kedy sa naše predstavy či potreby dostávajú do konfliktu s predstavami alebo potrebami druhého človeka. Robenie kompromisov je prirodzenou súčasťou spolužitia a snahy o dosiahnutie rovnováhy. To, aké dohody robíme, má zásadný vplyv nielen na kvalitu našich partnerských vzťahov, ale aj na náš vzťah k sebe samým. Spočíva v porozumení tomu, čo druhý chce a prečo to chce. Nebýva to také jednoduché odhaliť, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Zvyčajne nám v tom bránia naše naučené tendencie posudzovať, kritizovať, odsudzovať a hodnotiť to, čo s nami druhý zdieľa. Veľkú rolu v tom zohráva psychologické bezpečie. Keď sa necítime pochopení, prijatí a podporení, nastúpia obranné mechanizmy, aby sme druhej strane dokázali, že naše potreby sú dôležitejšie. Chce to od nás plnú pozornosť najskôr vypočuť druhú stranu bez toho, aby sme v tom hľadali niečo v náš neprospech. Je to základné pravidlo. Našou úlohou ako partnerky alebo partnera nie je tieto potreby hodnotiť. Vyskytnú sa však aj situácie, kedy sú hodnoty a potreby oboch partnerov natoľko odlišné, že jednoducho nemajú spoločný prienik. Najväčšou nevýhodou kompromisov je ich vplyv na toleranciu a to, že do istej miery obmedzujú slobodu. Koľko kompromisov vzťah unesie a kedy si stáť nekompromisne za svojím závisí od tých, ktorí vzťah tvoria. Správne vyvažovanie je neustály proces a kooperácia. Príspevok Kompromisy vo vzťahu - áno či nie?

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie pre rodičov

Motivačná prázdnota

Vrcholí obdobie, ktoré volám motivačná prázdnota. Než príde jar a my obživneme, potrebujeme sa popasovať s pasivitou šedivých dní. Keby len to, aj so všetkými ťaživými pocitmi z toho, čo sa vo svete deje. Naše vlastné myšlienky prechádzajú premenou ako ročné obdobia. Jar symbolizuje prebudenie zo stuhnutia, s prísľubom pučania toho, čo „zasejeme“. Vrcholí obdobie, ktoré volám motivačná prázdnota. Než príde jar a my obživneme, potrebujeme sa popasovať s pasivitou šedivých dní. Keby len to, aj so všetkými ťaživými pocitmi z toho, čo sa vo svete deje. Naše vlastné myšlienky prechádzajú premenou ako ročné obdobia. Jar symbolizuje prebudenie zo stuhnutia, s prísľubom pučania toho, čo „zasejeme“. Naši predkovia robili na jar obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v na…

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN

Prečítajte si tiež: Mestské časti a príspevok pri narodení

tags: #pri #pokusani #sa #o #dieta #pn