
Minimálna mzda je dôležitým nástrojom na ochranu zamestnancov a zabezpečenie spravodlivej odmeny za prácu. Jej pravidelné zvyšovanie má dopad na pracovné zmluvy a vyžaduje si pozornosť zamestnávateľov aj zamestnancov. Tento článok sa venuje otázkam, kedy je pri zvýšení minimálnej mzdy potrebný dodatok alebo zmena pracovnej zmluvy, ako sa vypočítava doplatok do minimálnej mzdy, a aké sú práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v tejto súvislosti.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy v zmysle § 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi. Podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy okrem iného sú aj mzdové podmienky.
Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutú minimálnu mzdu, a to tak, že je tam vyjadrená suma, napríklad 700 € mesačne, tak pre rok 2024 je suma minimálnej mzdy pre prvý stupeň náročnosti práce 750 €, tak by mal zamestnávateľ vyhotoviť dodatok k pracovnej zmluve o zmene mzdových podmienok. Samozrejme, ak by aj nebol vyhotovený dodatok, tak zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi nižšiu mzdu, ako je napríklad pre rok 2024 tých 750 €.
V prípade, ak sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí v pracovnej zmluve uviesť odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Ak však odmeňovanie nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, je na mieste otázka, či je mzdu potrebné dohodnúť konkrétnym číselným vyjadrením (napríklad 580,- eur pre 1. stupeň náročnosti práce), alebo postačí odkaz na príslušné ustanovenie zákona.
V praxi sa totiž pomerne často stáva, že zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnutú výšku mzdy uvedením konkrétnej sumy. A keďže na Slovensku dochádza k navyšovaniu minimálnej mzdy každoročne, rovnako každoročne zamestnávatelia a zamestnanci pracovné zmluvy „dodatkujú“, pričom predmetom dodatku je len špecifikácia aktuálnej minimálnej mzdy s jej presným číselným vyjadrením.
Prečítajte si tiež: Podrobnosti o potvrdení o zvýšení invalidného dôchodku
Uvedený postup nie je nesprávny, avšak obzvlášť pre veľkých zamestnávateľov môže byť administratívne príliš náročný. Sme toho názoru, že výška minimálnej mzdy nemusí byť v pracovnej zmluve vyjadrená konkrétnou sumou, ale postačí mzdu dohodnúť ako minimálnu mzdu, s odkazom na zákon o minimálnej mzde a príslušný stupeň náročnosti práce podľa Zákonníka práce.
Podľa Občianskeho zákonníka, pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby bol tento (okrem iného) urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Podľa nášho názoru, pracovná zmluva ako právny úkon, podmienku určitosti a zrozumiteľnosti spĺňa aj vtedy, ak nie je výška minimálnej mzdy vyjadrená číselne, ale len s uvedením spôsobu jej určenia - teda odkazom na príslušné ustanovenie zákona o minimálnej mzde a stupeň náročnosti práce príslušný pre dané pracovné miesto.
Ak by mzda zamestnanca za vykonanú prácu v kalendárnom mesiaci nedosiahla sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ by bol povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok. Tento doplatok predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a mzdou, ktorú zamestnanec reálne dosiahol.
Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou, ktorá pozostáva z tarifnej mzdy vo výške 550,- eur, výkonnostnej prémie vo výške 20% z tarifnej mzdy a z osobného príplatku vo výške 100,- eur. Zamestnanec je zaradený do 2. stupňa náročnosti práce a preto by jeho minimálna mesačná mzda mala dosahovať aspoň sumu vo výške 739,- eur. Po spočítaní všetkých zložiek mzdy, predmetný zamestnanec zarobí 760,- eur, preto si zamestnávateľ svoju zákonnú povinnosť splnil.
Neopomenuteľným faktom ale je, že v takomto prípade jednotlivé zložky mzdy strácajú svoj pôvodný význam motivovať zamestnanca k nadštandardnému pracovnému výkonu, pretože ich zamestnávateľ zamestnancovi odňať jednoducho nemôže.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a jeho doplnenie
Podľa § 223 ods. pomeru, vzťahuje § 119 ods. sa však nevzťahuje § 85 ods. čo vyplýva nielen z § 223 ods. uzatvárať so zamestnancami len výnimočne.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce „zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta“. Výška minimálneho mzdového nároku zamestnanca sa vypočíta ako súčin aktuálnej sumy minimálnej mzdy podľa všeobecne záväzného právneho predpisu a príslušného koeficientu minimálnej mzdy pre daný stupeň náročnosti práce podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Zákonníka práce. Charakteristika jednotlivých stupňov náročnosti práce je uvedená v prílohe č. 1 k Zákonníku práce.
Pre účel posúdenia, či si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť a vyplatil zamestnancovi mzdu aspoň v sume minimálnej mzdy, sa jednotlivé zložky mzdy spočítavajú. Inými slovami, dôležitý je súčet jednotlivých zložiek mzdy, nie ich kategorizácia na pevnú a pohyblivú zložku.
Podľa § 120 ods. práce príslušného pracovného miesta. v kolektívnej zmluve. odmeňovanie zamestnancov. bez ohľadu na náročnosť práce zamestnancov? rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. a zohľadňujúce uvedenú skutočnosť. organizáciou, musí zohľadniť náročnosť vykonávanej práce. neupravuje kolektívna zmluva. upravujú stupne náročnosti práce. podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, … práce zamestnanca. ktoré zamestnanec v pracovnom pomere vykonáva. konkretizované v Prílohe č. 1 Zákonníka práce. sa s predmetnou prílohou Zákonníka práce detailnejšie oboznámiť. zamestnanec môže vykonávať aj ojedinele.
Dohoda resp. (§ 43 ods. 1 a 2 ZP). smernicou), alebo ich dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve, príp. o minimálnej mzde?Áno môže. ktorých zamestnávateľ postupuje podľa Zákonníka práce. umožňuje § 5 zákona o minimálnej mzde. resp. podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy. príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. konkrétnym číselným vyjadrením (napríklad 580,- eur pre 1. práce), alebo postačí odkaz na príslušné ustanovenie zákona. dohodnutú výšku mzdy uvedením konkrétnej sumy. špecifikácia aktuálnej minimálnej mzdy s jej presným číselným vyjadrením. obzvlášť pre veľkých zamestnávateľov môže byť administratívne príliš náročný. Zákonníka práce. vážne, určite a zrozumiteľne. a stupeň náročnosti práce príslušný pre dané pracovné miesto. zmluvu. vrátane dojednania so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. predpis zamestnávateľa. práce ČR umožňuje dojednať výšku mzdy aj s odkazom na interný predpis zamestnávateľa. dojednanie o mzde za podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Zvýšenie podmienok pre invalidný dôchodok a jeho výplata.
Zamestnávateľ nemôže jednostranne znížiť základnú mzdu zamestnanca dohodnutú v pracovnej zmluve. Zníženie základnej mzdy je zmena pracovných podmienok, s ktorými musí zamestnanec súhlasiť. Zmena sa realizuje formou dodatku k pracovnej zmluve, ktorý musí zamestnanec podpísať. Ak zamestnanec so znížením mzdy nesúhlasí, zostáva mu jeho pôvodná mzda.
Príklad z praxe ukazuje, ako sa niektorí zamestnávatelia snažia obísť zvýšenie minimálnej mzdy. Spoločnosť sa rozhodla znížiť základnú mzdu o 60 € a pridať bonus 109 €, aby sa to dorovnalo. Ak zamestnanci tento dodatok nepodpíšu, zostane im doterajšia základná mzda bez zvýšenia. Takéto konanie zamestnávateľa nie je v poriadku, pretože znižovanie základnej mzdy si vyžaduje súhlas zamestnanca.
Okrem základnej mzdy majú zamestnanci nárok aj na rôzne mzdové zvýhodnenia, ktoré im kompenzujú prácu v špecifických podmienkach. Medzi najčastejšie mzdové zvýhodnenia patria:
Zamestnanec má právo žiadať o vyšší plat, no nemal by to robiť živelne. Existuje niekoľko vhodných momentov, kedy je žiadosť o zvýšenie platu opodstatnená a má väčšiu šancu na úspech:
Žiadosť o zvýšenie platu by mala byť dobre premyslená a podložená argumentmi.