Príbehy žien a zakázané stránky: Čo sa skrýva za temnou romantikou a nebezpečenstvom online sveta?

Článok sa zaoberá fenoménom dark romance v literatúre a jeho vplyvom na ženy, rovnako ako rizikami, ktoré na ne číhajú v online priestore. Skúma, prečo sú temné príbehy lásky také populárne, aké nebezpečenstvá so sebou nesú a ako sa chrániť pred manipuláciou a násilím, či už vo vzťahoch alebo na internete.

Temná romantika: Zakázané ovocie, ktoré láka

Príbehy plné zvrátenej lásky, v ktorých nevystupuje čarovný princ, ale krutý antihrdina, naberajú medzi ženami na popularite. Tento žáner, zvaný dark romance, je najčítanejším aj napriek trendu boja za rovnosť pohlaví. Dark romance je subžáner romantickej literatúry, ktorý ukazuje lásku v jej najtemnejšej podobe. Názov vychádza z anglického dark - temný, a romance - romanca. Temné romance sú z tohto pohľadu emocionálnym ihriskom, kde čitateľky môžu bezpečne preskúmať svoje fantázie, túžby a frustrácie, pričom si uvedomujú, že tieto príbehy sú fiktívne.

Dark romance (ďalej DR) charakterizujú temné, často kontroverzné témy. Vyskytujú sa v nich témy násilia, psychického týrania, únosu, niekedy až znásilnenia, zasadené do zločineckého prostredia. Hlavným (anti)hrdinom je často kriminálnik s násilníckymi sklonmi (mafián, vrah, únosca), do ktorého sa žena nakoniec zaľúbi aj napriek tomu, že jej psychicky a fyzicky ubližuje. Autorky DR zobrazujú scény násilia a šťavnatých intímností, sústreďujú sa na zložitosť a extrémnosť ľudských vzťahov.

Spomenieme konkrétne knihu Surový princ (nájdete v českom preklade), v ktorom sa milenci hryzú do pier do krvi, muž hlavnú hrdinku doslova dusí pri orálnom sexe, a jej NIE neberie ako odpoveď. Najčítanejšia autorka v Alžírsku a Francúzsku za rok 2023, Sarah Rivens, zabodovala knihou Zajatkyně (v českom jazyku), pojednávajúcou o ženách, ktoré pracujú ako zajatkyne mafiánov. Hlavná hrdinka Ella sa ocitne v službách vodcu mafiánskeho gangu, ktorý jej páli ohňom ruku, postaví ju pred terč a strieľa, ponižuje ju a degraduje. Ella sa doňho, samozrejme, zamiluje, pretože jej z neznámeho dôvodu poskytuje pocit bezpečia. Z ďalších slávnych temných romancí spomeňme 365 dní od Blanky Lipinskej (únosca na rok uväzní ženu, dokým sa doňho nezaľúbi), Päťdesiat odtieňov sivej od E.L. James (kontrola, manipulácia, posadnutosť, týranie a BDSM). Alebo Láska na hraně od Penelope Douglas (v českom jazyku, zvrátená láska a sexuálne napätie medzi hlavnou hrdinkou a jej nevlastnými bratrancami).

Komplikované vzťahy a zakázané ovocie boli odjakživa atraktívnym elementom, temné romance však ešte pritvrdili a doviedli lásku do extrému. Ženské publikum je ale nadšené a príbehy, v ktorých sa hlavná hrdinka zaľúbi do svojho tyrana, narastajú na popularite, čo je najmä v dnešnej dobe boja za rovnosť pohlaví veľkým paradoxom. Dark romance môže slúžiť ako únik z reality, kde ženy čelia tlaku byť vo všetkom dokonalé. Tento žáner im umožňuje prežiť fantáziu odovzdania sa sile dominantného partnera, čo môže byť oslobodzujúce v kontraste s neustálou potrebou kontroly a rozhodovania v reálnom živote.

Prečítajte si tiež: Štatistiky o zdraví detí a porušovaní práv

Podľa Brzákovej Krelovej môže fascinácia dominantnými mužmi v dark romanciach odrážať našu evolučnú túžbu po ochrane a sile, ktorú symbolizovali “alfa samci”. V našej modernej dobe, keď sa rodové roly menia, môže u niektorých žien vznikať vnútorný konflikt medzi rovnosťou a podvedomou túžbou po silnej, dominantnej mužskej energii, čo môže vyvolávať fantázie o extrémnej dominancii. V dobe meniacej sa dynamiky pohlaví môže dark romance ponúkať bezpečný priestor na prežitie fantázií o tradičných mocenských rozdieloch bez reálnych spoločenských dôsledkov.

Fantázia hrá v našom živote dôležitú úlohu; umožňuje nám vyrovnať sa s nepriazňou života, podporuje kreativitu, napomáha duševnej rovnováhe a pohode. Prostredníctvom nej dokážeme preskúmať naše temnejšie stránky a integrovať ich, čo však neznamená, že v našom charaktere prevládnu. Štúdia z roku 2024 potvrdila, že stredoškoláčky nahliadajú na temné romance cez prizmu uvedomenia, že ide o znepokojúcu dynamiku vzťahu fiktívnej povahy. Čitateľky dark romancí často vnímajú extrémnu dominanciu ako fantáziu, nie realitu a láka ich psychologická hĺbka postáv či dynamika moci.

Temné romance dopriavajú čitateľkám priestor, kde si môžu dovoliť zažiť intenzívne, “zakázané” pocity a na chvíľu zabudnúť, že musia mať všetko pod kontrolou. Príbehy zobrazujú intenzívnu hru s mocou a erotikou, odhaľujú svet, kde ženy môžu zažiť veci, ktoré by v realite nechceli alebo nemohli zažiť. Ide o veľmi podobný mechanizmus ako pri sledovaní čí čítaní hororov a trilerov: užívame si adrenalínovú jazdu, pričom by sme sa nechceli ocitnúť v situácií, v akej je hlavný hrdina či obeť. Presne ako na obrazovke, aj na stránkach kníh je vzrušujúce sledovať situácie, vymykajúce sa stereotypu a bezpečiu.

Základným prvkom temných romancí je zmena dynamiky vzťahu medzi hlavnými hrdinami. Tvrdý, nekompromisný a často krutý muž sa z lásky k submisívnej žene mení a odhaľuje svoju bolestivú minulosť. Hlavná hrdinka vníma tento moment ako možnosť zmeniť ho a “vyliečiť” jeho rany na duši, čo imponuje čitateľkám, pretože sa dotýka ich vrodenej potreby postarať sa a tým získať uznanie a kontrolu. Priznáva, že za obľubou tohto žánru je už spomínané presvedčenie, že ho dokážu zmeniť. Ženy môžu veriť, že svojou láskou a starostlivosťou môžu transformovať problémového alebo traumatizovaného partnera. Tento vzorec je často spojený s túžbou po záchrane a potrebe cítiť sa nevyhnutne dôležité pre niekoho iného. Zároveň môže zohrávať úlohu aj súcit, ktorý sa postupne môže zmeniť na akúsi emocionálnu závislosť a v niektorých prípadoch to môže viesť až k príznakom podobným Štokholmskému syndrómu, kde sa obete emocionálne pripútajú k svojmu agresorovi, vnímajúc jeho správanie ako znak lásky alebo ochrany.

Samotné čitateľky tohto žánru som oslovila osobne aj na sociálnych sieťach. Čo ich teda na DR láka? Mám na nich rada tú tajomnú vášeň, napätie medzi hlavnými hrdinami a celkovo ich myšlienkové pochody, ako sa vzájomne otvárajú a nachádzajú si k sebe cestu. To sexuálne napätie je, samozrejme, skvelý bonus. Ide o skvelé odreagovanie a vypustenie reálneho sveta, kde je málo takýchto pánov dokonalých. Tieto knihy sú skrátka pohlcujúce! Tá komplikovanosť vzťahov a charakterov, nebezpečné situácie, stále sa niečo deje, všetko je intenzívnejšie než obyčajný príbeh. Páči sa mi, že postavy sú zobrazené vo svojej komplexnosti, ich temná aj svetlá stránka, vďaka čomu sa dostávajú do situácií plných konfliktu, nebezpečenstva, ale aj neskrotnej vášne. Nemám rada presladené romány, zaujíma ma skôr, ako sa postavy vyrovnávajú s temnou stránkou toho druhého a ako láska prekoná aj to najhoršie.

Prečítajte si tiež: Benefity aktívneho dôchodkového veku

Ponorenie sa do odvrátenej strany vzťahu a ľudskej povahy môže mať podľa názoru čitateliek terapeutický účinok. Žena, prechádzajúca si tým najhorším, má šancu na šťastný koniec a prežije aj tie najnáročnejšie okolnosti, ktoré jej život prináša. Nádej a nezlomnosť hlavnej hrdinky môžu v čitateľkách prebudiť motiváciu nevzdávať sa ani v tých najťažších chvíľach.

Riziká temnej romantiky: Keď fikcia preniká do reality

Najväčším problémom temných romancí, ktoré spôsobujú vrásky mamám mladučkých čitateliek či odporcom tohto žánru, je možná romantizácia a normalizácia toxických vzťahov. Submisivita ženy, psychické či fyzické týranie, a znásilňovanie vyvoláva náležité obavy, či žáner neprispieva k pokrivenému vnímaniu partnerstiev. Autorky občas vyvolávajú dojem, že nekonsenzuálny sex je pre ženu najlepšia voľba, keďže ide o najlepší intímny styk, aký kedy mala. Akoby nešlo o znásilnenie, keď jej telo reaguje na dotyk a dosiahne s násilníkom orgazmus.

Vek a rodinné zázemie sú kľúčové pri schopnosti rozlišovať fikciu od reality a zdravý vzťah od týrania. Ženy, ktoré vyrastali v stabilných, podporných rodinách, s pozitívnymi vzorcami správania, majú väčšiu schopnosť rozpoznať zdravé vzťahy a hranice. Naopak, ženy, ktoré vyrastali v prostredí s emocionálnym zanedbávaním alebo násilím, môžu mať ťažkosti s rozpoznaním škodlivých vzorcov a môžu idealizovať správanie ako normálne.

Ďalšie negatíva spočívajú v riziku, že si čitateľky začnú romantizovať nezdravé vzťahové vzorce, násilie alebo kontrolu a považovať ich za prejav lásky, čo môže viesť k nesprávnym očakávaniam vo vzťahu, zníženiu sebahodnoty a tolerovaniu toxického správania. Dlhodobé pôsobenie takýchto príbehov môže tiež posilniť ideu, že zneužívanie a ponižovanie sú akceptovateľné, čo môže negatívne ovplyvniť schopnosť vytvárať zdravé, rovnocenné vzťahy. Veľkým červeným výkričníkom je zámena manipulácie, agresie a kontroly za lásku a starostlivosť. Ženy môžu nadobudnúť dojem, že hnev a cholerické správanie značí, že mužovi na nich záleží. Mnohým ženám príde správanie muža v týchto príbehoch romantické, následkom čoho môže byť romantizácia toxických vzťahov.

Ženy môžu romantizovať tento druh muža, pretože tieto postavy často predstavujú silu a dominantnosť, ktoré niektoré ženy podvedome vnímajú ako formu ochrany alebo bezpečia, najmä ak v minulosti zažili neistotu alebo zraniteľnosť. V tomto kontexte môže byť týranie vnímané ako nepochopená láska, v ktorej je skrytý potenciál na zmenu alebo spasenie. Tento typ vzťahu môže tiež ponúkať emocionálnu intenzitu a vzrušenie, ktoré ženy hľadajú v prostredí, kde môžu cítiť, že sú pohltené nejakou silnou dynamikou, ktorá vyčnieva z bežného života.

Prečítajte si tiež: Závet a dedičské konanie

Realita domáceho násilia: Krutá štatistika a nedostatky v systéme

Žena dobodaná v policajnom aute. Žena unesená a rozpustená v kyseline. Žena udusená uterákom. Vo viacerých krajinách sa v súvislosti s vraždami žien, ktorým predchádza násilie a zastrašovanie, ustálil pojem femicída.

Za posledných 5 rokov eviduje slovenská polícia 125 prípadov vrážd a zabití žien. Ženských obetí fatálneho partnerského násilia je takmer trikrát viac než tých mužských. Policajné štatistiky nedokážu verne zachytiť, koľko ľudí ročne zomrie v dôsledku domáceho násilia. V tabuľkách sú prípady, keď bol muž stíhaný za zabitie alebo vraždu svojej partnerky, no obetí býva viac. Obeťami môžu byť príbuzní či priatelia, ktorí žene pomáhali. A aj samotní násilníci, ktorí po vražde zabili seba. Vraždy žien sú tým najbrutálnejším prejavom partnerského násilia. Popri nich existuje násobne viac prípadov, keď ženy síce nezomreli, no skončili s ťažkými alebo ľahšími poraneniami.

V roku 2018 v Česku začali pre fyzické partnerské násilie 552 trestných stíhaní. Na Slovensku to bolo len 82. Po prepočte na počet obyvateľov ide o 3,5-krát viac trestných stíhaní. Polícia začne každý rok trestné stíhanie v asi 600 prípadoch domáceho násilia. Muži však zvyčajne vyviaznu s pomerne nízkym trestom. Vyše polovice odsúdených vyviazlo s podmienkou, pričom súdy len výnimočne použili opatrenie na ochranu obete, ako napríklad príkaz sa k nej nepribližovať alebo zákaz ju kontaktovať. V znaleckých posudkoch sa objavovalo množstvo mýtov o násilí - ženám vyčítali napríklad aj to, že neboli dostatočne smutné, zničené či vystresované. Okrem toho, že len zlomok prípadov domáceho násilia končí na súde a páchateľov netrestáme tak prísne, ako predpokladá zákon, nesnažíme sa ich ani zmeniť.

Za posledných sedem rokov klesol počet stíhaných násilných partnerov o viac ako tretinu. V štatistikách partnerského násilia sa zároveň ukázalo, že zhruba polovicu všetkých prípadov tvorí prečin nebezpečného vyhrážania. Prečiny pritom majú spravidla nižšiu trestnú sadzbu. Na Slovensku totiž nemáme trestný čin domáceho násilia, ktorý by jasne opisoval, že ide o násilné, nátlakové a ponižujúce správanie sa k partnerke či členovi rodiny. Asi najbližšie je k tejto definícii zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ale podľa policajných štatistík sa pri postihovaní páchateľov nepoužíva najčastejšie.

Za posledných desať rokov sa policajné štatistiky znásilnenia takmer nezmenili. Ročne začne polícia len o čosi viac ako 50 trestných stíhaní za znásilnenie dospelých žien, čo je veľmi málo. Na porovnanie, v dvakrát väčšom Česku v posledných dvoch rokoch stíhali viac ako 450 mužov ročne. V policajných štatistikách navyše úplne chýba informácia, koľko žien so skúsenosťou so sexuálnym násilím sa na nich obracia.

Za posledné tri roky tvorili takmer polovicu všetkých znásilnených v policajných štatistikách ženy mladšie ako 19 rokov.

Slovenské zákony rozlišujú znásilnenie a sexuálne násilie. Kým pod prvým sa rozumie najmä vynútená penetrácia, pod sexuálne násilie by mali spadať všetky zvyšné vynútené sexuálne praktiky. Vyšší počet znásilnení v slovenských štatistikách môže súvisieť aj s tým, že pod sexuálnym násilím si spoločnosť stále stereotypne predstavuje len penetráciu a tá spadá pod znásilnenie.

Odstraňovať násilie na ženách vôbec nie je jednoduché. Zmeny v štatistikách násilia však zatiaľ nevidia. Zmeny zákonov sú dobrým začiatkom, ale pozornosť spoločnosti by sa mala preniesť z trestania páchateľov na prevenciu násilia. Jej súčasťou je napríklad aj to, ako sa v spoločnosti o násilí hovorí, preto Podreka robí školenia pre novinárky a policajných hovorcov. Zmenu by podľa nej prinieslo aj povinné a systematické vzdelávanie detí.

Na Slovensku nemáme štatistiku, ktorá by nám ukázala, či zavraždené ženy pred smrťou kontaktovali políciu alebo o pomoc a ochranu požiadali iným spôsobom. A podobne ako my majú problém ochrániť aj ženy a deti, ktorým sa od násilníka podarilo odísť. Napríklad ich aj po rozvode nútia stále sa stretávať, nikto ich neinformuje o tom, že násilníka prepustili z väzenia a polícia poriadne nekontroluje ani zákaz priblíženia. Podobné prípady máme aj na Slovensku.

Nebezpečenstvo online sveta: Drogám, nenávisti a násiliu na dosah ruky

Internet je zdrojom rôznych informácií - tých užitočných, spoľahlivých, neškodných, ale aj takých, pred ktorými by dospelí a predovšetkým rodičia chceli deti uchrániť. Internet je pre svoju anonymitu a chýbajúcu kontrolu ideálnym priestorom pre propagáciu drog a obchodovanie s nimi. Nájdete tu stránky, ktoré propagujú užívanie drog, príspevky užívateľov, ktorí opisujú svoje zážitky s drogami, návody na pestovanie marihuany, výrobu syntetických drog či tipy na voľne dostupné látky, ktoré majú podobné účinky. Od roku 2010 sme svedkami prudkého nárastu nových psychoaktívnych látok, z ktorých veľká skupina „Spice“ sa propaguje a voľne predáva v špeciálnych obchodoch na internete, ako sú „Crazy shopy”, „Smart shopy“, „Head shopy“, „Eufória shopy”. Tieto internetové stránky často obsahujú klamlivú reklamu, že ide o prírodné látky alebo len predaj kúpeľnej soli či darčekov. Na stránkach nájdete aj alibistické varovanie pred orálnym užívaním, ktoré môže spôsobiť poškodenie zdravia. Pravdou je, že predávaný tovar, drogy, obsahuje syntetické kanabinoidy alebo katinóny. Cez internet prebieha aj predaj liekov, výživových doplnkov, anabolických steroidov. Lieky a výživové doplnky nemusia byť škodlivé, pri predaji cez internet však môže ísť o preparáty s pochybným zložením za výhodnú cenu alebo lieky na predpis, ktoré by bez dohľadu lekára človek nemal užívať. Predaj anabolických steroidov je zakázaný a obzvlášť prísne sa trestá predaj mladistvým užívateľom.

Na internete môžu deti a dospievajúci prísť do kontaktu s nenávistnými komentármi voči ľuďom z odlišných skupín, propagáciou rasistických a xenofóbnych názorov, popieraním holokaustu.

Cez internet sa šíri veľa násilného obsahu. Nájdete tu hororové a násilné scény z filmov, hudobné videoklipy s násilnými scénami, hrané násilné scénky, fotografie obetí nešťastí, záznamy z bitiek, fotografie alebo videá z vojen, týrania zvierat, mučenia, popráv, videá zachytávajúce brutálne násilie, znásilnenie alebo násilie na zvieratách. Deti sa niekedy k takýmto fotografiám a videám dostanú náhodou pri surfovaní na internete, často si ich však aj medzi sebou zdieľajú, preposielajú si odkazy na stránky s videami a niekedy aj samy takéto fotografie a videá vytvárajú. Menšie alebo citlivejšie deti nebývajú pripravené na takýto obsah a ťažko sa s ním vyrovnávajú. Nerozumejú tomu, čo sa tam odohráva, môžu prežívať pocity strachu a ohrozenia, mať desivé sny. Chlapci tiež zvyknú napodobňovať násilné a nebezpečné scény v snahe dokázať ostatným svoju odvahu a mužnosť.

Virtuálne prostredie využívajú rôzne skupiny na svoju prezentáciu a propagáciu svojich myšlienok, na komunikáciu so svojimi členmi alebo oslovovanie nových ľudí. Pre dospievajúcich je dôležité niekam patriť, začleniť sa do skupiny a takúto skupinu si môžu nájsť aj cez internet. Subkultúry nemusia byť vždy nebezpečné, ale nájdeme medzi nimi také, ktoré vo svojich extrémnych podobách propagujú škodlivé myšlienky, ako násilie voči iným skupinám, užívanie drog alebo sebapoškodzovanie (napr. Sekty šikovne využívajú túžbu ľudí nebyť sám, niekam patriť. Oslovujú predovšetkým tých, ktorí sú práve zraniteľní, riešia svoje problémy, či už vzťahové alebo finančné.

Mentálna anorexia a bulímia patria medzi poruchy príjmu potravy. Aj keď sa objavujú aj medzi chlapcami, najčastejšie nimi trpia dospievajúce dievčatá. Súvisia predovšetkým so silnými pochybnosťami o sebe a vlastnej hodnote. Dievčatá majú na seba skreslený pohľad, neustále si pripadajú nedokonalé. Novým fenoménom v tejto oblasti je propagácia porúch príjmu potravy prostredníctvom internetu. Pod názvami pro-ana (propagácia anorexie) a pro-mia (propagácia bulímie) nájdete stránky a blogy, ktoré vytvárajú mladé dievčatá. Poruchy príjmu potravy prezentujú v pozitívnom svetle - ako moderný životný štýl, ako cennú súčasť života. Dosiahnutie chudosti je receptom na šťastie.

Sebapoškodzovanie je ubližovanie sebe samému. Často sa objavuje práve v období dospievania, je spôsobom, akým sa mladí ľudia vyrovnávajú s problémami. Jeho najčastejšími formami býva rezanie žiletkou alebo inými ostrými nástrojmi, pálenie sa, pichanie sa a prepichovanie častí tela, rozškrabávanie poranení. Býva spájané s rôznymi štýlmi, ako napr. Sebapoškodzovanie je vyjadrením psychického utrpenia prostredníctvom fyzickej bolesti. Niekedy býva sebapoškodzovanie volaním o pomoc, aby si už konečne niekto všimol, že niečo nie je v poriadku. Často ho však dospievajúci zakrývajú, režú sa potajomky doma, nosia dlhé rukávy, aby ich jazvy nikto nespozoroval. O svojom sebapoškodzovaní hovoria, že je to jediný spôsob, ako zvládnuť napätie a smútok, porezanie a prežívaná bolesť im prinesú chvíľkovú úľavu od nepríjemných pocitov. Za sebapoškodzovaním sa skrývajú hlboké konflikty a problémy v najbližších vzťahoch dieťaťa nedostatok lásky a prijatia, násilie v rodine, zanedbávanie, ktoré vedú k pocitom menejcennosti, sebaobviňovaniu, pochybnostiam o sebe a svojej hodnote, pocitom samoty a izolácie. Na internete zverejňujú dospievajúci osobné blogy, v ktorých propagujú sebapoškodzovanie, rozprávajú sa o ňom na fórach a četoch. Nebezpečné na týchto stránkach je to, že podávajú sebapoškodzovanie v pozitívnom svetle a znižujú jeho možné riziká. Takáto stránka nedokáže presvedčiť hociktorého tínedžera, aby sa tiež začal rezať, ale pre ohrozených dospievajúcich, ktorí hľadajú riešenie svojich problémov, sa môže stať príkladom, ktorý sa rozhodnú vyskúšať.

Rovnako ako pri sebapoškodzovaní alebo poruchách príjmu potravy, aj pri samovraždách platí, že informácia, ktorú si dieťa alebo dospievajúci prečíta na internete, nestačí k tomu, aby sa pokúsil o samovraždu. Príčiny a následky sú v inom poradí - tínedžer, ktorý sa niečím ťažkým vo svojom živote trápi, rozmýšľa o smrti, si začne vyhľadávať informácie o samovražde aj na internete. Kým človek dospeje k rozhodnutiu zabiť sa, veľa o tom rozmýšľa a tiež vysiela do svojho okolia varovné signály, akési volania o pomoc. Hovorí o nezmyselnosti života, o tom, že by sa najradšej zabil, zvažuje pre a proti, prehodnocuje svoj život a svoju minulosť. Deti a dospievajúci vysielajú tieto signály nielen v reálnom svete, ale aj na četoch a fórach na internete. Píšu o svojom trápení a smútku, chcú, aby si ich niekto všimol a vypočul. Niekedy pre nich môže byť aj reakcia a povzbudenie na internete pomocou, potvrdením, že aspoň niekomu na nich záleží. Na internete môžu tiež nájsť aj stránky, ponúkajúce poradenstvo alebo kontakt na odbornú psychologickú pomoc.

Príkladom extrému je prípad Kevina Neila Whitricka, ktorý spáchal samovraždu online, obesil sa. Ostatní návštevníci četu sledovali prenos cez webkameru a niektorí ho pri jeho čine povzbudzovali. Slovensko, 2010. 20-ročná Lucia dlhodobo trpela depresiami, neúspešne sa pokúsila o samovraždu. Zistila, že ona sama sa zabiť nedokáže, príliš sa bojí toho, že by sa jej to nepodarilo. Veľmi rada preto prijala návrh Mateja Č., s ktorým sa zoznámila na internete. Ten jej ponúkol, že ju zabije tak, aby nič necítila. Cez čet sa dohodli na všetkých podrobnostiach a presnom dátume stretnutia.

tags: #pribehy #zien #zakazane #stranky #co #to