Kontrola počas PN na Slovensku: Všetko, čo potrebujete vedieť

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa (SP). Sociálna poisťovňa vykonáva ročne desiatky tisíc kontrol súvisiacich s práceneschopnosťou. Cieľom týchto kontrol je preveriť, či poistenec dodržiava liečebný režim a či je PN opodstatnená. Podľa štatistík, až v tretine prípadov kontrolóri nenájdu chorého človeka doma. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o kontrolách PN na Slovensku, vašich právach a povinnostiach, ako aj o elektronickej práceneschopnosti (ePN).

Kto môže iniciovať kontrolu PN?

Kontrolu PN môže iniciovať viacero subjektov:

• Posudkový lekár
• Ošetrujúci lekár
• Zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma
• Fyzická alebo právnická osoba (tzv. "bonzy" od susedov a známych), ktorí nahlásia, že poistenec sa prechádza alebo vykonáva činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom.

Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr priblížil: "Takisto môže prísť od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. To sú tie tzv. bonzy od našich susedov a známych, ktorí nahlásia, že síce sme doma na PN, ale niekde sa prechádzame alebo vykonávame nejakú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom."

Ako prebieha kontrola PN?

Kontrola prebieha dvomi spôsobmi. Jedna časť sa vykonáva u ošetrujúcich lekárov a druhá časť sa vykonáva priamo u poistencov doma. Posudkoví lekári SP navštevujú ošetrujúcich lekárov a tam kontrolujú oprávnenosť práceneschopnosti, či je nevyhnutné a potrebné, aby bol poistenec doma. Druhou časťou je kontrola liečebného režimu. Tá prebieha priamo u poistencov doma.

Kontroly môže iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár alebo zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma tak, ako je potrebné. „Takisto môže prísť od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. To sú tie tzv. bonzy od našich susedov a známych, ktorí nahlásia, že síce sme doma na PN, ale niekde sa prechádzame alebo vykonávame nejakú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom,“ priblížil Kontúr.

Prečítajte si tiež: Všetko o kontrole počas PN

Podľa Kontúra to závisí aj od náhody. „Primárne vyberáme ľudí, ktorých skontrolujeme námatkovo. Potom sú tu, samozrejme, požiadavky na kontrolu od samotných zamestnávateľov, tie uprednostňujeme. Potom sú tu aj podnety anonymného charakteru a zaoberáme sa aj tými,“ dodal.

Zamestnávateľ môže kontrolovať zamestnanca kedykoľvek a bez ohlásenia. Zamestnanca kontroluje na adrese, ktorú si práceneschopný zamestnanec uviedol na PN ako miesto zdržiavania sa počas PN. Kontrolu by mali vykonávať minimálne dvaja pracovníci - kontrolóri, ktorí by mali vedieť preukázať nejakým dokladom, že pracujú pre zamestnávateľa. Bývajú to kartičky alebo preukazy s logom a pečiatkou zamestnávateľa.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Čo sa deje, ak nie ste doma počas kontroly?

Keď prídu kontrolóri a poistenec nie je doma, nájde v schránke lístok. Vtedy je potrebné dostaviť sa na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Hovorca SP Martin Kontúr ozrejmil: "Náš zamestnanec spíše zápisnicu a ide to ďalej na posudzovanie, či došlo k porušeniu liečebného režimu."

V prípade, že kontrolóri zamestnanca nenájdu na adrese, na ktorej sa mal počas PN zdržiavať, zamestnanca informujú o svojej návšteve prostredníctvom Oznámenia o vykonaní kontroly, ktoré zanechajú v schránke alebo na inom dostupnom mieste. Následne je zamestnancovi doručená Výzva na dokladovanie neprítomnosti v čase kontroly.

Prečítajte si tiež: Priebeh návštevy sociálky

Pacient, ktorý si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájde v schránke písomné oznámenie, že v čase jeho neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby najneskôr do troch pracovných dní kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podal vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr.

Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Pokuty za nedodržanie PN sa podľa Kontúra pohybujú na úrovni približne 20 eur. "Majú mať výchovný charakter, charakter zdvihnutého prsta," hovorí. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur. "Pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné," ozrejmil.

Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie.

Prečítajte si tiež: Sociálna kontrola: Čo očakávať?

Ak zamestnanec nevie vydokladovať svoju neprítomnosť, zamestnávateľ mu zašle Oznámenie o krátení príjmu pri dočasnej práceneschopnosti. Príjem sa zamestnancovi kráti odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu po 10.

Ak niekto svoju neprítomnosť vierohodne nevysvetlí napríklad tak, že bol u lekára na kontrole, príde o nemocenské dávky. Poisťovňa ich už potom nevyplatí do konca péenky, avšak najdlhšie 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Ak už dávku medzičasom vyplatila, môže ju vymáhať od poistenca spätne. V roku 2022 takto poisťovňa zastavila alebo spätne získala takmer 100-tisíc eur.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Čo ak je PN neodôvodnená?

Keď je PN neodôvodnená, tak to v prvom rade konzultuje posudkový lekár s ošetrujúcim lekárom.

Keď Sociálna poisťovňa následným zisťovaním príde na to a dokáže, že PN odôvodnená nebola, tak môže vyžadovať vrátenie vyplatenej PN buď od pacienta, alebo od ošetrujúceho lekára.

Dĺžka trvania PN a nemocenské dávky

Štandardná PN je ohraničená maximálne na 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku.

Výška nemocenského

• Zamestnanec: Od 11. dňa PN (prvých 10 dní platí zamestnávateľ)
• SZČO a dobrovoľne poistená osoba: Od 1. dňa PN

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Výpočet nemocenského

Zamestnanec:

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Samostatne zárobkovo činná osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 slúži verejnosti elektronická práceneschopnosť (ePN). Príslušný ošetrujúci lekár vás uzná dočasne práceneschopným elektronicky a papierové potvrdenie vám už nevystavuje. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka (EZK cez slovensko.sk).

Výhody ePN

• Automatické zasielanie údajov zamestnávateľovi: Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup.
• Informácie o ePN v Elektronickom účte poistenca (EÚP): Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách.
• Žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni (okrem dodržiavania liečebného režimu): Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemáte, okrem dodržiavania liečebného režimu, žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Výmena elektronických dokumentov sa medzi inštitúciami uskutoční elektronicky.
• Nemocenské sa poukazuje na účet: Nemocenské pri ePN sa poukazuje na účet v banke alebo adresu oznámenú poistencom (pri prvej ePN). SZČO a dobrovoľne poistení by si pri prvej ePN mali nahlásiť spôsob výplaty dávky (číslo bankového účtu) prostredníctvom ich Elektronického účtu poistenca.

Povinnosti poistenca pri ePN

• Dodržiavanie liečebného režimu: Počas trvania práceneschopnosti ste povinný dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN.
• Oznámenie zmeny adresy: V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
• Dostaviť sa na vyšetrenie: Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.

Ako funguje ePN?

1. Lekár vás uzná za práceneschopného: Oprávnený lekár vystavením ePN automaticky uznáva pacienta za dočasne práceneschopného zo všetkých poistných vzťahov (zárobkových činností). Ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia DPN.
2. Automatické zasielanie údajov: Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup.
3. Informácie v Elektronickom účte poistenca (EÚP): Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách. Sprístupnenie EÚP je jednoduché: vybavíte si ho po jednej osobnej návšteve pobočky Sociálnej poisťovne.
4. Ukončenie ePN: Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia DPN na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN. V prípade ePN nepodávate samostatnú žiadosť.

Liečebný režim počas PN

V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity.

Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:

• v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
• alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Vychádzky

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Čo ak nemám stanovené vychádzky?

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.

Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Zmeny vo vystavovaní PN od 1.1.2024

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

1. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
6. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

• neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

tags: #kontrola #počas #PN #na #Slovensku