Priemerná výška dôchodku na Slovensku v roku 1992 a jej vývoj

Slovenská republika prešla od roku 1990 výraznou transformáciou z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku. Tento proces bol spojený s mnohými výzvami, ktoré sa po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 ešte viac zintenzívnili. Hoci v mnohých oblastiach života došlo k zlepšeniu, ako napríklad zvýšenie priemernej dĺžky života, vzdelanosti a k zlepšeniu stavu životného prostredia, v niektorých aspektoch zaostávame za západnými krajinami a aj za Českou republikou. Tento článok sa zameriava na priemernú výšku starobného dôchodku v roku 1992 na Slovensku a porovnáva ju s neskorším vývojom a situáciou v Českej republike.

Vývoj po rozdelení Česko-Slovenska

Proces transformácie bol pre obe krajiny náročný, a to sa odrazilo aj na sociálnej situácii obyvateľstva. Po 30 rokoch samostatnej existencie môžeme konštatovať, že sa nám žije dlhšie, sme vzdelanejší a máme čistejšie prostredie. Avšak, priepasť voči Západu zostáva značná a nedarí sa nám dobiehať ani úroveň Českej republiky.

Demografické zmeny

Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 milióna obyvateľov, čo je len o niečo viac ako polovica počtu obyvateľov Česka. V rokoch 1963 až 1993 vzrástla populácia na Slovensku o 24 %, zatiaľ čo v Česku len o 7 %. Z hľadiska vekovej štruktúry sa v oboch krajinách znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov.

Dĺžka života

Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale Česká republika sa nám vzďaľuje. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech Česka. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.

Migrácia

Zatiaľ čo trend migrácie je v oboch krajinách podobný, objem sa výrazne líši. V oboch krajinách prevažuje počet prisťahovaných nad vysťahovanými, no v Česku je ich násobne viac.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku pri narodení dieťaťa

Vzdelanie

Na Slovensku a v Česku bola miera vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí výrazne nižšia, než je tomu v súčasnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných sa medzi uvedenými rokmi podľa dostupných štatistík výrazne zmenil a aktuálne dosahuje výrazne vyššie percento.

Ekonomický vývoj

Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Štartovacia pozícia Slovenska nebola v prvých rokoch existencie Slovenska dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.

Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993.

Priemerná výška starobného dôchodku v roku 1992

Podľa údajov Sociálnej poisťovne dosiahla priemerná výška starobného dôchodku koncom minulého roka 3102 Sk. Z Prahy hlásia, že priemerný starobný dôchodok v ČR predstavuje v súčasnosti 3782 Kč, čo je v prepočte cca 4169 korún slovenských. Tri roky po rozbití republiky majú českí dôchodcovia v priemere o tisícku mesačne viac ako slovenskí.

Kúpyschopnosť

Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993, kedy jedna priemerná mzda napr.

Prečítajte si tiež: Výška invalidného dôchodku pri rakovine prsníka

Zadlženosť

Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 p. b. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP. Ani v ČR neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu.

Trh práce

Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.

Životné prostredie

Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.

Dôvera v inštitúcie a spoločnosť

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR.

Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľudom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém a minimálna mzda

Tolerancia a hodnoty

Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy. Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných.

Subjektívne vnímanie kvality života

Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.

tags: #priemerná #výška #dôchodku #1992 #Slovensko