Demografický a ekonomický prehľad Slovenska: Obyvateľstvo, príjem a sociálne zabezpečenie

Slovenská republika prešla od 90. rokov 20. storočia významnými spoločensko-ekonomickými zmenami, ktoré mali dopad na životnú úroveň obyvateľstva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na demografický vývoj, priemerný príjem a systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku.

Úvod do systému sociálneho zabezpečenia

Základy súčasného systému sociálneho zabezpečenia boli položené v 50. rokoch 20. storočia. Avšak, tento systém už nereflektuje súčasné spoločensko-ekonomické podmienky, najmä prechod na trhové hospodárstvo, a nedokáže pružne reagovať na demografické zmeny. Transformácia sociálnej sféry predpokladala vybudovanie trojzložkového systému: sociálne poistenie, štátna podpora a sociálna pomoc. Hoci systémy štátnej podpory a sociálnej pomoci boli vybudované, základný pilier - sociálne poistenie - zostal nedokončený.

Vývoj po roku 1989 a daňová reforma

Po roku 1989 bolo nevyhnutné zásadne zmeniť oblasť sociálneho zabezpečenia. Úpravy v 90. rokoch však neboli komplexné. Daňová reforma uskutočnená k 1. januáru 1993 si vyžiadala nové zdroje financovania nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli nahradené poistným plateným subjektmi. V roku 1992 bolo potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení.

Nesystémové dávky a princíp rovnosti

Niektoré dávky, ako napríklad prídavky na deti, boli financované zo štátneho rozpočtu. Avšak, vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo dôsledné. Z poistného sa naďalej financovali dávky aj osobám, ktoré do systému neprispievali, ako napríklad invalidné dôchodky z mladosti, sirotské dôchodky a vdovecké dôchodky. Do tejto kategórie patrila aj doba vedenia v evidencii nezamestnaných bez poberania podpory v nezamestnanosti. Súčasná právna úprava nezabezpečuje princíp rovnosti príležitostí, čo sa prejavuje napríklad v zvýhodnených dôchodkových nárokoch zamestnancov zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a v poskytovaní dôchodku za výsluhu rokov.

Nízka zásluhovosť a vysoká miera solidarity

Pri určovaní výšky dávok sa uplatňuje vysoká miera solidarity, čo spôsobuje nivelizáciu dávok. Dominantným sa stalo sociálne hľadisko a zásluhovosť je len okrajovou záležitosťou, najmä v dôchodkovom zabezpečení. Napríklad, osoba platiaca poistné z minimálneho vymeriavacieho základu (4 000 Sk mesačne) má nárok na starobný dôchodok v sume 5 867 Sk mesačne, zatiaľ čo osoba platiaca poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (32 000 Sk mesačne) má nárok na starobný dôchodok v sume 7 473 Sk mesačne (údaje z roku 2003).

Prečítajte si tiež: Kvalita zdravotnej starostlivosti v Dánsku

Finančná stabilita a zaťaženie poistencov

Súčasný základný systém dôchodkového zabezpečenia čelí finančným problémom, pričom priemerné vyplácané dôchodkové dávky a dávky nemocenského poistenia majú neuspokojivú úroveň. Zároveň je zaťaženie subjektov povinných platiť poistné na hranici ekonomickej únosnosti. Kvalitný dôchodkový systém by mal byť finančne stabilný, s uspokojivou úrovňou priemerných vyplácaných dôchodkových dávok a primeraným príspevkovým zaťažením.

Reforma sociálneho poistenia

Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsahom Koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky a Koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. V roku 2002 bol schválený zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý mal upraviť problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Tento zákon mal transformovať súčasný systém dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.

Zákon č. 413/2002 Z. z. a jeho zmeny

Zákon č. 413/2002 Z. z. neponíma ako súčasť sociálneho poistenia systém poistenia v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov v pracovnom pomere z garančného fondu v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Upravuje len platenie a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu s cieľom zavedenia jednotného výberu poistného. Pre poistencov tzv. silových rezortov bol zavedený osobitný systém sociálneho zabezpečenia zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Účinnosť zákona č. 413/2002 Z. z. bola posunutá a následne bol novelizovaný.

Zmeny v systéme sociálneho poistenia

Medzi hlavné zmeny v systéme sociálneho poistenia patrili:

  1. Zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
  2. Stanovenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO.
  3. Zrušenie súbehu nároku na výplatu starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
  4. Zrušenie možnosti poberania úrazovej renty spolu s plným invalidným dôchodkom.
  5. Rozšírenie možnosti dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
  6. Zavedenie možnosti pozastavenia živnostenského oprávnenia.
  7. Zavedenie možnosti zníženia alebo odpustenia penále.
  8. Úprava podmienok poskytovania predčasného starobného dôchodku.
  9. Zavedenie nového valorizačného mechanizmu zvyšovania dôchodkov.
  10. Úprava poskytovania nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Realizácia týchto zmien novelou zákona by znamenala zneprehľadnenie právnej úpravy. Prijatý zákon o sociálnom poistení je prvým krokom k uskutočneniu dôslednej reformy v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia. Odborníci predpokladajú, že celá reforma, najmä v dôchodkovej oblasti, sa zavŕši až o niekoľko desaťročí.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zraniteľné skupiny na Slovensku

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Základom sociálneho systému je systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je predmetom zákona o sociálnom poistení. Sociálne poistenie je definované ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.

Oblasti sociálneho poistenia

Zákon o sociálnom poistení upravuje tieto oblasti:

  1. Nemocenské poistenie.
  2. Dôchodkové poistenie.
  3. Úrazové poistenie.
  4. Poistenie v nezamestnanosti a garančný fond.

Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazové dávky, pričom vychádza z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania podľa Zákonníka práce. Osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia podliehajú poistenci tzv. silových rezortov.

Výber a vymáhanie poistného

Zákon o sociálnom poistení upravuje aj problematiku výberu a vymáhania poistného nielen na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, ale aj poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.

Definície a okruh poistencov

Zákon o sociálnom poistení definuje základné pojmy sociálneho poistenia. Medzi poistencov patria zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, štátni zamestnanci, príslušníci v služobnom pomere, ústavní činitelia a verejní ochrancovia práv.

Prečítajte si tiež: Výzvy pre ZŤP na Slovensku

Fajčenie ako rizikový faktor

Fajčenie tabaku predstavuje jednu z najhlavnejších preventabilných príčin úmrtí vo svete. Fajčenie spôsobuje rad zdravotných problémov a komplikácií a je spojené so siedmimi z celkom 14 hlavných príčin, ktoré spôsobujú smrť u ľudí vo veku 60 rokov a starších. V USA sa v roku 2000 potvrdilo, že vo veku 65 a viac rokov fajčí okolo 10 % obyvateľov a fajčenie zapríčinilo odhadom 287 000 úmrtí medzi ľuďmi nad 65 rokov. Na Slovensku môže fajčiť okolo 20 % starších ľudí vo veku 65 rokov a viac. Zanechanie fajčenia v akomkoľvek veku znižuje riziko vzniku choroby a smrti.

Ekonomika a motivácia k nefajčeniu

Vyfajčenie 20 cigariet denne pripraví fajčiara ročne zhruba o 720 eur. Zanechaním fajčenia sa zlepší vlastné zdravie a mentálne funkcie, zvýši sa sebaúcta a ovplyvní to začiatok experimentácie s fajčením u detí a vnukov. Jedným z najúčinnejších nástrojov u starších ľudí s cieľom zanechať fajčenie je edukácia.

Zamestnanosť a hospodárska politika

Slovensko vykazuje jednu z najnižších mier zamestnanosti v OECD. Dopyt po práci je stlmený, domáci biznis zaostáva za zahraničnými firmami a domáce služby a samozamestnávanie ostávajú nerozvinuté. Ochotu pracovať znižoval veľkorysý sociálny systém. Výsledkom je vysoká nezamestnanosť, najmä medzi nízkokvalifikovanými, mladými a staršími a mimo Bratislavy.

Úlohy vlády a reformy

Vláda čelí trom hlavným výzvam: pripojenie k eurozóne, zvýšenie miery zamestnanosti a snaha o menšiu a efektívnejšiu správu štátu. Odpoveďou novej vlády bol komplex významných reforiem, vrátane obmedzenia rozpočtových deficitov, stimulácie trhu práce a zníženia daní.

Komplexná daňová reforma

Komplexná daňová reforma je zameraná na motivovanie podnikateľov a zamestnancov, zvýšenie prehľadnosti daňového systému a elimináciu deformácií. Jadro reforiem spočíva v jednotnej sadzbe 19 percent pre všetky príjmy právnických a fyzických osôb.

Rozpočtová konsolidácia a zamestnanosť

Strednodobá stratégia rozpočtovej konsolidácie je nevyhnutnou podmienkou realizácie cieľov na trvalej báze. Najdôležitejšie reformy súvisia s trhom práce. Sociálny systém sa mení, pre práceschopných a dobrovoľne nezamestnaných sa dávky znížili na polovicu. Dôchodková reforma priamo viaže výšku dôchodkov na výšku príspevkov, a tak zvyšuje motiváciu pracovať.

Bankový sektor a kapitálové trhy

Po privatizácii majú zahraniční vlastníci pod kontrolou 95 percent celkových bankových aktív. Reformami sa zvýšila opatrnosť dohľadu nad bankami a finančnými trhmi. Kapitálový trh bol zasiahnutý poklesom nelicencovaných depozitných fondov v roku 2002.

Scenáre rastu HDP

OECD má tri scenáre vývoja, ktoré sa líšia rozsahom a hĺbkou reforiem. Prvý scenár predpokladá, že sa reformy uskutočnia, ale vláda bude konzervatívna. Druhý scenár je pesimistický a predpokladá, že vláda nepresadí a neuplatní reformný balíček. Tretí scenár predpokladá, že všetky reformy sa uskutočnia bez výhrad.

tags: #nsrpocet #obyvatelov #priemrerny #dochodok #Slovensko

Ďalšie články