Priemyselné a duševné vlastníctvo: Definícia a význam

Duševné vlastníctvo predstavuje významný a hodnotný majetok v súčasnej spoločnosti a tvorí neoddeliteľnú súčasť tržného hospodárstva. Firmy si v silnejúcej konkurencii čoraz viac uvedomujú jeho význam pre rozvoj a prosperitu firmy.

Čo je duševné vlastníctvo?

Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv, v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva. Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený, ako iné formy vlastníctva, resp. majetku.

Duševné vlastníctvo v najširšom slova zmysle je výsledok duševnej tvorivej činnosti ľudí. Ide o predmety nehmotné a teda ťažšie predstaviteľné. Je to niečo, čo nemožno chytiť do rúk, vidieť, vnímať zmyslami, ale napriek tomu má svoju peniazmi vyčísliteľnú hodnotu.

Názory na delenie v oblasti duševného vlastníctva nie sú jednotné. Je prirodzené chrániť si svoj majetok. Treba si však uvedomiť že ochranu potrebuje aj nehmotný majetok. Ochrana duševného - nehmotného majetku má iný charakter. Odhady Medzinárodnej obchodnej komory naznačujú, že v roku 2003 plagiáty duševného vlastníctva predstavovali 6% svetového obchodu, čo znamená hodnotu cca 456 miliárd dolárov.

Duševné vlastníctvo vzniká (najmä) tvorivou duševnou činnosťou človeka, výsledkom ktorej je vznik nehmotného statku. Za nehmotný statok možno považovať aj jednotlivé zložky osobnosti človeka, napr. jeho česť, no tieto nehmotné statky nemožno zaradiť pod pojem duševné vlastníctvo, keďže nemôžu byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov (spomínanú česť nie je napr. možné zmluvne previesť na iného) a nie sú tak využiteľné pre podnikateľské alebo iné podobné účely.

Prečítajte si tiež: Prenájom ohrievačov vzduchu pre priemysel: Porovnanie

Možnosť byť predmetom súkromnoprávnych vzťahov je teda prvým kritériom, ktoré je potrebné splniť, aby mohol byť nehmotný statok súčasne aj predmetom duševného vlastníctva. Predmety duševného vlastníctva rovnako musia mať určitú majetkovú hodnotu, z čoho vyplýva, že ich možno ohodnotiť a vyjadriť ich všeobecnú hodnotu. Nevyhnutným prvkom je zároveň prítomnosť tvorivej duševnej činnosti (neplatí napr. ochrannej známke), ktorá však musí byť vyjadrená v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami.

Formy duševného vlastníctva

Medzi hlavné formy duševného vlastníctva patria:

• Autorské právo: Chráni literárne, umelecké a vedecké diela, ako sú knihy, hudba, filmy, softvér a architektonické návrhy.
• Priemyselné práva: Chránia vynálezy, úžitkové vzory, dizajny, ochranné známky a obchodné tajomstvá.

Priemyselné vlastníctvo: Podrobnejší pohľad

Priemyselné vlastníctvo je súčasťou duševného vlastníctva a zahŕňa práva na nehmotné statky využívané v priemysle a obchode. Priemyselné práva sú chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici. ÚPV SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie. Internetová stránka úradu obsahuje tlačivá prihlášok pre predmety priemyselného vlastníctva, ako aj informácie pre prihlasovateľa.

Patenty

Patent je ochrana na technický vynález, ktorá trvá 20 rokov. Majiteľ patentu tak získava pred svojou konkurenciou obrovskú výhodu, keďže v prípade udelenia patentu nie je možné patentované riešenie v určitom územnom rozsahu bez súhlasu majiteľa používať.

Úžitkové vzory

Úžitkový vzor je „malý patent“ na technické riešenie, ktorý poskytuje rýchlejšiu a lacnejšiu ochranu.

Prečítajte si tiež: Charakteristika priemyselného vlastníctva v poľnohospodárstve

Ochranné známky

Ochranná známka (®) chráni logo, názov, slogan (na 10 rokov, s možnosťou predlžovania). Je to vaša konkurenčná výhoda. Registráciou získate monopol na dané riešenie alebo značku. Bráni to konkurencii, aby vás kopírovala.

Obchodné tajomstvo

Obchodné tajomstvo zahŕňa dôverné informácie, ktoré poskytujú podniku konkurenčnú výhodu. Medzi ne patrí know-how.

Know-how

Know-how tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené osobitným právnym predpisom. Know-how je súhrn výrobne o obchodne využiteľných poznatkov a skúseností rozmanitej povahy, s ktorými možno zmluvne nakladať za predpokladu udržania ich utajenosti. Výraz know-how, "vedieť ako", je vo svete rozšírený približne v tom význame, ako vymedzuje Obchodný zákonník pojem obchodné tajomstvo. Zásadný rozdiel medzi know-how a obchodným tajomstvom spočíva v tom, že obchodné tajomstvo je osobitný inštitút obchodného práva a know-how je jeho možným predmetom. Všeobecná úprava obchodného tajomstva dopĺňa ochranu poskytovanú právnou úpravou vynálezov.

Znak podstatnosti znamená, že sú dôležité pre výrobky, resp. Znak identifikovateľnosti znamená, že know-how je opísaný alebo zaznamenaný takým spôsobom, aký umožňuje overiť, že spĺňa znaky tajnosti a podstatnosti (napr.

Autorské právo

Autorské právo je na území Slovenskej republiky upravené zákonom č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Následkom porušenia jednotlivých ustanovení Autorského zákona, t.j. v občianskoprávnom konaní, na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho používania diela, nariadenie vymazania či odovzdania nelegálnych kópií a samozrejme do úvahy pripadá aj rozhodnutie o zaplatení náhrady spôsobenej škody (jednak materiálnej, ale aj nemateriálnej ujmy), či vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z takéhoto nelegálneho používania diela. v trestnoprávnom konaní. Trestný zákon v § 283 vymedzuje objektívnu stránku trestného činu porušovania autorského práva. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie, ktorým je neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k autorskému dielu. Neoprávneným zásahom sa rozumie najmä privlastnenie si autorstva k dielu a akékoľvek uverejnenie diela bez súhlasu autora, prípadne s jeho súhlasom, avšak so zmenami v diele, na ktoré autor nedal súhlas, ale aj použitie diela tak, že to znižuje jeho umeleckú hodnotu.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na priemyselné vlastníctvo

Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva. • dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods. • ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods. • je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

Význam ochrany duševného vlastníctva

Praktické využívanie predmetov duševného vlastníctva poskytuje výraznú konkurenčnú výhodu a možnosť jeho komerčného využitia, čo spoločne pomáha vytvoriť spoločnosť s trvalou hodnotou, ktorá je integrovaná najmä v jej nehmotnom majetku.

Vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva

Slovenská republika musela implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Smernica sa dotýka celej oblasti práva duševného vlastníctva. Pojem duševné vlastníctvo pozná aj Občiansky súdny poriadok ako aj mnohé iné právne predpisy. Ide o významný pojem v našom právnom poriadku. Žiadny právny predpis však pojem duševného vlastníctva nevymedzuje a ani vyššie uvedená Smernica pojem duševné vlastníctvo nevymedzuje ale výslovne hovorí o potrebe chrániť aj nové know-how a to v úvodnej preambule.

Úrad priemyselného vlastníctva SR

ÚPV SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie. Internetová stránka úradu obsahuje tlačivá prihlášok pre predmety priemyselného vlastníctva, ako aj informácie pre prihlasovateľa.

Organizácie zaoberajúce sa duševným vlastníctvom

Jednou z najväčších organizácii, ktorá sa touto problematikou zaoberá je WIPO (World Intelectual Property Organization). Čo v preklade znamená Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva. Zaoberá sa o rozvíjaním a hodnotením dostupného medzinárodného systému duševného vlastníctva.

tags: #priemyselne #a #dusevne #vlastnictvo #definicia