
Dôchodkový systém je komplexná oblasť, ktorá sa neustále vyvíja. Zmeny v legislatíve majú priamy dopad na výpočet dôchodkov a na budúce dôchodkové nároky občanov. Tento článok sa zameriava na vplyv noviel, predovšetkým s účinnosťou od roku 2026, na výpočet dôchodkov v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o zmenách, ktoré ovplyvňujú nielen aktuálnych dôchodcov, ale aj budúcich poberateľov dôchodkov.
Dôchodkový vek je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim dôchodkové nároky. Pre ročníky poistencov narodených po 31. decembri 1966 je dôchodkový vek naviazaný na strednú dĺžku dožitia. To znamená, že sa môže meniť v závislosti od demografických trendov. Dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1968 je už známy.
Poistencom narodeným po roku 1966 bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred. Zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviazalo na strednú dĺžku života. Od 1. júla 2025 je známy a platný dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967, ktorý je 64 rokov a jeden mesiac. Tento dôchodkový vek bol stanovený vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2025 Z. z.
Od 1. januára 2026 je zrušená povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP). Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov počas roka 2026.
Údaje, ktoré zamestnávateľ doposiaľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov. V nich sú priebežne zaznamenávané aj údaje od zamestnávateľov predkladané v na to určených dokumentoch, ako sú registračné listy, mesačné výkazy a podobne.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a úrazová renta na Slovensku
Tie údaje, ktoré zamestnávateľ poskytuje Sociálnej poisťovni výlučne prostredníctvom ELDP a nie sú evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, od 1. januára 2026 zamestnávateľ poskytuje prostredníctvom mesačných výkazov poistného a príspevkov starobného dôchodkového sporenia. Takýmito údajmi sú údaje o náhrade mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu (§ 142 ods. 4 a § 250b ods. 3 Zákonníka práce).
S uvedenou zmenou súvisí aj povinnosť zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni ELDP za obdobie pred 1. januárom 2026:
a) do 31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred 1. januárom 2026, ak túto povinnosť nesplnil pred 1. januárom 2026,b) do 30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 menej ako 20 zamestnancov,c) do 30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 od 20 do 249 zamestnancov,d) do 31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 250 a viac zamestnancov.
Zamestnanci majú možnosť získať informácie o svojom dôchodkovom poistení v Elektronickom účte poistenca (EUP), ktorý si môžu kedykoľvek aktivovať, ak tak ešte neurobili. V EUP má každý poistenec uvedené získané obdobie dôchodkového poistenia u svojich zamestnávateľov, dosiahnuté vymeriavacie základy a osobné mzdové body, a to za celé obdobie svojej pracovnej činnosti.
Tieto informácie je možné získať aj ďalšími spôsobmi: o výpis môže klient Sociálnu poisťovňu požiadať písomne poštou, cez kontaktný formulár na webovej stránke alebo telefonicky v Informačno-poradenskom centre.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku
Sociálna poisťovňa je od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Periodicita zasielania bude závisieť od veku konkrétneho poistenca. Dôchodkovú prognózu Sociálna poisťovňa prvýkrát zašle do 31. mája 2026, pričom údaje v prognóze budú vychádzať zo stavu evidovaných údajov poistenca o jeho dôchodkovom poistení k 31. decembru 2025.
Dôchodková prognóza bude spočiatku obsahovať informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier), ako aj z doplnkového dôchodkového sporenia (III. pilier).
Na to, aby sa stanovená suma predpokladaného starobného dôchodku čo najviac priblížila reálnej sume starobného dôchodku, je potrebné vychádzať z čo najpresnejších údajov. Suma predpokladaného starobného dôchodku poistenca tak bude priamo závisieť od údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou, konkrétne údajov o období dôchodkového poistenia a údajov o vymeriavacích základoch na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Sociálna poisťovňa preto odporúča aktivovať si a využívať Elektronický účet poistenca, ktorý je zdrojom mnohých užitočných informácií.
V súvislosti s dôchodkovým poistením v ňom poistenci nájdu informácie o období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základoch evidovaných Sociálnou poisťovňou, ako aj o neevidovaných (chýbajúcich) obdobiach a bývalých zamestnávateľoch. Ak poistenec zistí, že niektoré obdobie jeho dôchodkového poistenia nie je Sociálnou poisťovňou evidované a má o tomto období doklady, môže ich Sociálnej poisťovni predložiť (doručiť).
Sociálna poisťovňa začne odstraňovať diskrimináciu rodičov pri výpočte dôchodku a zhodnotí obdobia starostlivosti o dieťa podľa nových pravidiel. Od 1. januára 2026 novela zákona o sociálnom poistení upravuje hodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa na dôchodkové účely. Obdobie starostlivosti o dieťa je jedným z faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na sumu dôchodku, pretože počas tohto obdobia prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti. Cieľom novely zákona je zabezpečiť, aby obdobie starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nemalo negatívny vplyv na sumu dôchodku poistenca, ktorý túto starostlivosť zabezpečoval.
Prečítajte si tiež: Rozvodové konanie a súdne rozhodnutia
Obdobie starostlivosti o dieťa je aj od 1. januára 2026 naďalej obdobím dôchodkového poistenia na dôchodkové účely. Od 1. januára 2026 sa umožňuje súbežné povinné dôchodkové poistenie fyzických osôb, ktoré sú poistené priamo zo zákona, ak spĺňajú zákonné podmienky, tzv. „poistenci štátu“, a zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). To znamená, že aj poistenec poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do 18 rokov veku môže súčasne vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem.
Na základe zmeny zákona sa garantuje, že od 1. januára 2026 sa na sumu dôchodku za obdobie poistenia z starostlivosti o dieťa nezapočíta nižší vymeriavací základ ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov. Ak teda poistenec štátu bude vykonávať zárobkovú činnosť (ako zamestnanec alebo SZČO) a jeho vymeriavací základ bude nižší, „dorovná sa“ na hodnotu 60 % priemernej mzdy. Ak bude zarábať viac, započíta sa mu skutočne získaný vymeriavací základ. Uvedené tak bude spravodlivejšie v porovnaní so súčasnou legislatívou.
Dôchodky priznané v roku 2026 sa ešte budú určovať „po starom“, to znamená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025. Takýto postup Sociálnej poisťovne stanovuje priamo zákon. Vzhľadom na rozsiahle zmeny v určovaní sumy dôchodku podľa nových právnych predpisov je rok 2026 pre Sociálnu poisťovňu tzv. prechodným rokom.
Poistencom, ktorým bude dôchodok priznaný v roku 2026 a ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa sa nemusia obávať, že obdobie starostlivosti o dieťa bolo započítané „po starom“. Sociálna poisťovňa sumu ich dôchodku určí opätovne aj novým spôsobom a obdobie starostlivosti bude na určenie sumy dôchodku započítané podľa nových právnych predpisov. Od 1. januára 2027 sa už bude suma dôchodku so zohľadnením obdobia starostlivosti o dieťa určovať podľa nových právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.
Obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov veku sa v sume dôchodku nezohľadní, ak by malo mať negatívny vplyv. Platí ale podmienka, že obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku sa nezapočíta za predpokladu, že obdobie poistenia, ktoré poistenec získal zo zárobkovej činnosti je najmenej v rovnakom rozsahu ako obdobie starostlivosti o dieťa. Zároveň sa obdobie starostlivosti o dieťa bude naďalej započítavať aj podľa súčasných právnych predpisov, teda aj so zohľadnením tohto obdobia a suma dôchodku sa určí podľa toho, čo je pre poistenca výhodnejšie.
Sociálna poisťovňa prepočíta novým spôsobom dôchodky priznané od 1. januára 2004 podľa zákona o sociálnom poistení. Prepočítajú sa starobné, predčasné starobné a invalidné dôchodky tých poberateľov, ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa a na určenie novej sumy dôchodku sa novým spôsobom určí priemerný osobný mzdový bod, a to podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.
Za účelom prepočtu bude potrebné posúdiť približne 800 tisíc až 1 milión poberateľov dôchodkov a odhaduje sa, že nárok na zvýšenie sumy dôchodku bude mať cca 400 tisíc dôchodcov. Vzhľadom na tak rozsiahlu a náročnú agendu zákon stanovuje lehotu na prepočet do 31. decembra 2031.
Sociálna poisťovňa bude dôchodky prepočítavať postupne, v niekoľkých etapách, od najstarších poberateľov dôchodku po najmladších a od jednoduchších prípadov až po tie zložitejšie. O novom určení sumy dôchodku zašle Sociálna každému dôchodcovi písomné rozhodnutie.
Ak novourčená suma dôchodku bude vyššia, dôchodok sa bude vyplácať v novej, výhodnejšej sume. Ak novourčená suma dôchodku bude nižšia ako suma dôchodku patriaca k 31. decembru 2025, dôchodok sa bude naďalej vyplácať v pôvodne určenej, pre poistenca výhodnej sume.
Doba, počas ktorej je osoba evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Táto skutočnosť však neovplyvní nárok na „riadny“ dôchodok.
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezíska osoba, ktorá nebola poistená dostatočne dlhý čas, je poberateľom dôchodku alebo nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer denných príjmov za posledné dva roky pred registráciou ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Dĺžka podpory je maximálne pol roka.
Častým mýtom je, že dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec. Hoci to tak bolo do konca roku 2003, od roku 2004 platí, že na výšku dôchodku má vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie.
To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok. Avšak do toho sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Ak bola žena pred rokom 2004 na materskej dovolenke (MD), získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na rodičovskej dovolenke (RD), získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,3.
Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. POMB, sa tak už nič nezmení. Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.
Čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Dôležité je však zvážiť, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí, tým vyššie odvody si zaplatí. Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku.
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte. Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH. Čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.
Ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.
Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený, má v prípade práceneschopnosti (PN) nárok na náhradu príjmu a nemocenské. Podstatnou podmienkou je, že za tieto doby nemá príjem, ktorý sa poskytuje za prácu, považovaný za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie (zmluvné dojednania).
Počas obdobia PN zamestnávateľ postupuje do Sociálnej poisťovne doklady o PN do 3 dní po 10-tom dni trvania PN. Zamestnávateľ je povinný platiť poistné do SP od 1. dňa trvania PN. Počet dní vo výkaze sa za túto dobu ponižuje a ponižuje sa aj maximálny vymeriavací základ za tieto doby.
Zamestnanec pracujúci na dohodu, ktorý je nemocensky poistený (s pravidelným príjmom, nie DoBPŠ, nie dôchodca a pod.) má v prípade PN nárok na náhradu príjmu aj na nemocenské, tiež mu vzniká nárok na ošetrovné a materské za rovnakých podmienok ako u zamestnanca v pracovnom pomere.
Ak dohodár na deň pred PN nebol prihlásený v ZP kódom 2D, tak od vzniku PN dáva zamestnávateľ do ZP oznámenia: 2D Z a 1O Z. Ak dohodár na deň pred PN bol prihlásený v ZP kódom 2D, tak od vzniku PN dáva zamestnávateľ do ZP oznámenie: 1O Z.
Materská dovolenka trvá štandardne 34 týždňov (príp. 37, 43 týždňov), podrobnejšie viď §166 a 167 Zákonníka práce. Počas poberania materského platí štát za poistenca dôchodkové poistenie automaticky bez prihlášky.
Ak zamestnankyni na materskej dovolenke, ktorá nepoberá materské, bude poskytnutý príjem (napr. odmena), je povinná platiť poistné. Doba, kedy je žena na materskej dovolenke ale materské nepoberá, beží jej doba dôchodkového poistenia, ale štát (nikto) za ňu dôchodkové poistenie neplatí. Počíta sa s nulovým VZ. Neplatenie poistného štátom má vplyv na výšku dôchodku a na výšku minimálneho dôchodku a na to, že štát za ňu neplatí poistné do II. piliera.
Za poistencov, ktorí sú sporiteľmi v II. pilieri, za rovnakých podmienok platí štát príspevok na starobné dôchodkové sporenie, v r. 2016 vo výške 4% z vymeriavacieho základu 514,80 eur (v r. 2016).
Ak sa o dieťa (do 6, aj 6-18r.) stará viac osôb, dôchodkové poistenie vznikne tej osobe, ktorá podá prihlášku ako prvá. Poistenie štátom trvá po dobu trvania riadnej starostlivosti, najneskôr dňom dovŕšenia 6, resp. 18 rokov.