
Príkazná zmluva predstavuje flexibilný nástroj pre realizáciu rôznych činností. V tomto článku sa pozrieme na príkaznú zmluvu bližšie, jej využitie, daňové a odvodové povinnosti, ako aj zodpovednosť za škodu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zmluve a jej aspektoch.
Príkazná zmluva je upravená v ustanoveniach § 724 až § 732 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ide o zmluvu, predmetom ktorej je záväzok obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Tento typ zmluvy sa obvykle využíva na vykonanie určitej náhodnej alebo príležitostnej činnosti.
Príkazná zmluva môže byť využívaná na najrôznejšie účely - napr. na zabezpečenie priestorov na spoločenské akcie alebo činnosti - zastupovanie Štefana v súdnom konaní.
Každá zmluva prináša pre zmluvné strany práva a aj povinnosti.
Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Musí zachovávať pokyny, ktoré dostal od príkazcu. Ak sa od nich odchýli, musí príkazcovi podať správu a vyčkať na jeho súhlas. Od pokynov sa môže odchýliť len vtedy, ak nemôže včas dostať jeho súhlas. Ďalej je povinný príkaz vykonať osobne. S plnením príkazu je úzko spojená aj informačná povinnosť príkazníka - musí podávať správy o postupe plnenia príkazu.
Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP
Príkazca je povinný príkazníkovi uhradiť všetky potrebné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na splnenie príkazu a poskytnúť mu všetky informácie, ktoré sú potrebné pre vykonanie príkazu.
Odmenu je potrebné dohodnúť, pretože vo všeobecnosti inak platí, že odmena patrí len v prípade, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka (§ 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zároveň nárok na odmenu vzniká aj v prípade, ak výsledok nenastal (§ 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Občiansky zákonník upravuje aj osobitné druhy príkaznej zmluvy: zmluvu o sprostredkovaní kúpy veci a zmluvu o obstaraní predaja veci.
Pri zmluve o sprostredkovaní kúpy veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Odlišuje sa v tom, že v tejto zmluve musí byť dojednaná odmena.
Pri zmluve o obstaraní predaja veci prevezme obstarávateľ od objednávateľa druhú vec určenú na predaj a postará sa o predaj tejto veci. V prípade tejto zmluvy je odmena povinnou náležitosťou zmluvy. Odmena sa vypočíta z ceny, za ktorú obstarávateľ vec predala.
Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach
Je potrebné dávať pozor, aby sa príkaznou zmluvou nezakrývala činnosť, ktorá by mala byť predmetom napr. pracovnoprávneho vzťahu, čiže by mala charakter závislej práce (ktorou je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom), pretože táto môže byť podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Pre posúdenie, či odmena sa považuje za príjem zo závislej činnosti, je rozhodujúce, či sú splnené znaky závislosti, či študentka bude musieť pri výkone práce dodržiavať a dbať na pokyny príkazcu.
Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti, ktoré spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. Na účely zdaňovania príjmu zo závislej činnosti má príkazca rovnaké povinnosti voči daňovému úradu a voči príkazníkovi ako pri zamestnávaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov.
Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť bude vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Príkazca takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príkazník je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.
Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov - príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. Osoba musí byť registrovaná na daňovom úrade. Príjem vyplatený príkazcom príkazníkovi je pre príkazníka zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím