Prijem SZČO počas PN: Účtovanie, odvody a možnosti poistenia

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže výrazne ovplyvniť príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa účtuje PN u SZČO, aké odvody je potrebné platiť počas PN, a aké možnosti komerčného poistenia práceneschopnosti existujú.

Elektronická PN: Zjednodušenie administratívy

Elektronická PN (ePN) priniesla výrazné zjednodušenie administratívy spojenej s práceneschopnosťou. Namiesto papierových tlačív stačí lekárovi vykonať niekoľko kliknutí v počítači. Lekár odošle informáciu o práceneschopnosti do Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS), a vy sa môžete sústrediť na liečbu.

Výhody elektronickej PN

• Žiadne doručovanie potvrdení: Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemusíte doručovať žiadne potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
• Automatické zasielanie údajov: Informácie o vašej PN sú automaticky zasielané do Sociálnej poisťovne.
• Online kontrola a správa: Svoju ePN si môžete kontrolovať online prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Tu môžete nahlásiť zmenu čísla účtu alebo adresy pobytu počas PN.

Prístup a aktivácia Elektronického účtu poistenca

Pre prístup do Elektronického účtu poistenca je potrebné ho najskôr aktivovať. Aktiváciu je možné vybaviť osobne v pobočke Sociálnej poisťovne alebo elektronicky prostredníctvom slovensko.sk s využitím elektronického občianskeho preukazu.

Postup pri ePN

1. Kontrola údajov: Po prihlásení do Elektronického účtu poistenca skontrolujte predvyplnené údaje v detaile ePN.
2. Potvrdenie: Ak sú údaje správne, potvrďte formulár.
3. Oprava chýb: Ak systém nájde chybu, opravte vyznačené kolónky a opätovne odošlite.
4. Nahlásenie údajov: SZČO a dobrovoľne poistení by mali pri prvej ePN nahlásiť číslo bankového účtu alebo adresu pre výplatu nemocenského.
5. Hlásenie úrazu: Ak ePN vznikla z dôvodu úrazu, vyplňte a odošlite tlačivo Hlásenie úrazu na účely nemocenského.

Odvody SZČO počas PN

Počas PN nemusia SZČO platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Problém však nastáva, ak sú práceneschopní len časť mesiaca. V takom prípade je potrebné vypočítať alikvotný vymeriavací základ.

Výpočet alikvotného vymeriavacieho základu

1. Vydelenie: Klasický vymeriavací základ vydelíme počtom dní v mesiaci, v ktorom bol podnikateľ na PN.
2. Zaokrúhlenie: Výsledok zaokrúhlime na najbližší eurocent nadol.
3. Vynásobenie: Sumu vynásobíme počtom dní, za ktoré by mal podnikateľ v daný mesiac zaplatiť odvody.
4. Výpočet odvodov: Z výsledku vypočítame 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie.

Alternatívne je možné požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Príklad

Ak má mesiac 30 dní, živnostník platí minimálne odvody (z vymeriavacieho základu 652 eur mesačne) a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by inak musel zaplatiť 216,13 eura.

Preplatok odvodov

Ak živnostník napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, Sociálna poisťovňa preplatok vráti do 60 dní, alebo môže živnostník požiadať o vrátenie preplatku do 30 dní.

Zdravotné odvody

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa robí ročné zúčtovanie poistného, kde sa posudzujú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom.

Poistenie práceneschopnosti pre SZČO

Podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) majú dve možnosti, ako riešiť poistenie práceneschopnosti:

1. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne: Nemocenské poistenie sa počíta z vymeriavacieho základu. V roku 2025 je to 715€. Samotné nemocenské poistenie predstavuje 4,4% z vymeriavacieho základu, čo je 31,46€ mesačne. Mesačná nemocenská dávka je v tomto prípade približne 335€.
2. Komerčným poistením PN v poisťovniach: Táto možnosť umožňuje nastaviť si výšku poistnej dávky podľa individuálnych potrieb.

Nevýhody štátneho poistenia

Nízka suma nemocenskej dávky vyplácaná Sociálnou poisťovňou nemusí pokryť mesačné výdavky živnostníka a jeho rodiny. Priemerná doba trvania PN na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Komerčné poistenie práceneschopnosti umožňuje SZČO zabezpečiť si dostatočný príjem počas PN. Cena poistenia závisí od veku, výšky poistnej sumy a rizikovosti povolania.

Príklady

• Kaderník (35 rokov): Ak oficiálne zarába ročne do 9000€ a má mesačné výdavky 1000€, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Komerčné poistenie na poistnú sumu 35€/deň by ho stálo približne 38€/mesačne.
• IT-čkár a konateľ s.r.o. (40 rokov): S ročným príjmom 36 000€ a mesačnými výdavkami 1800€ platí minimálne odvody. Komerčné poistenie na dávku 60€/deň by ho stálo približne 65€/mesačne.
• Lešenár v Nemecku (30 rokov): S ročným príjmom 50 000€ a mesačnými fixnými nákladmi 1500€ potrebuje dávku vo výške 50€/deň. Poistenie, ktoré kryje PN na území celej EÚ, by ho stálo 68€/mesačne (vrátane prirážky za rizikové povolanie).

Faktory ovplyvňujúce cenu poistenia

• Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene poistenia podľa rizikovosti povolania.
• Zdravotný stav: Zdravotný stav klienta môže ovplyvniť cenu poistenia.
• Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta (podľa daňového priznania alebo faktúr).

Podmienky poistenia

• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienkou uzatvorenia poistenia, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Počas čakacej doby poisťovňa neplní v prípade poistnej udalosti. Čakacie doby sa líšia v závislosti od poisťovne a typu ochorenia.
• Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, počas ktorého musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
• Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý v prípade práceneschopnosti.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.

Podnikanie popri zamestnaní a PN

Povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne sa pri súbehu živnosti a zamestnania posudzuje z každého postavenia samostatne.

• Ako zamestnanec a súčasne ako SZČO: Ak príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti presahuje zákonom stanovenú hranicu určujúcu vznik povinného poistenia SZČO, platí sa poistné ako zamestnanec a v zníženom rozsahu ako povinne poistená SZČO.
• Ak súčet mesačných príjmov ako zamestnanca a SZČO prekročí maximálny vymeriavací základ: Platí sa poistné len do výšky maximálneho vymeriavacieho základu.

Náhrada mzdy pri PN zamestnanca

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy.

• 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
• 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.

Od 11. dňa PN platí nemocenské Sociálna poisťovňa.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

tags: #prijem #szco #počas #pn #uctovanie